„Jedná sa o zrážky exekútorov, ktorí už nebudú môcť v takej veľkej výške exekuovať tieto finančné zdroje,” povedal Kollár. V prípade matky dvoch detí, ktorá má čistý príjem 700 eur mesačne podľa Kollára vzhľadom na schválené zmeny dôjde k zníženiu exekučnej zrážky o jednu polovicu. V prípade, že by mala čistý príjem 500 eur, zníženie zrážky bude predstavovať až tri štvrtiny.

Podľa ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (nom. SaS) bolo v tomto prípade dôležité nájsť správnu rovnováhu medzi ochranou práv najslabších a splnením oprávnených záväzkov veriteľov.

Zmeny vo výkone exekúcií pomôžu najmä nízkopríjmovým skupinám obyvateľstva. Po schválení vládneho nariadenia o zmene rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia sa na tom zhodli zástupcovia koalície. Po novom sa bude pri neprednostných pohľadávkach viac zohľadňovať výška mzdy a rast životných nákladov. Nariadenie bude platiť od 1. januára 2022.

Zdôraznila, že zmeny sa netýkajú prednostných pohľadávok. “Záväzky, ako dane, výživné, náhrada škody na zdraví, osobitne tá, ktorá bola spôsobená trestným činom, sú tzv. prednostné pohľadávky a tento voľný režim sa ich nijako nedotkne.”

Priznala, že sa s exekútormi na zmene podmienok právnej úpravy nezhoduje, na rozdiel od nich ju však považuje za vyváženú.

Šéf rezortu financií a OĽANO Igor Matovič označil nariadenie za revolučnú zmenu v ochrane najslabších. Tvrdí, že bude mať vplyv na nižší objem poskytnutých úverov tzv. nebankovými subjektmi. “Veľmi aktívne prispievame do lepšieho finančného zázemia našich rodín,” skonštatoval predseda parlamentu a Sme rodina Boris Kollár.

V prípade neprednostných pohľadávok sa zvyšuje základná nepostihnuteľná suma z mesačnej mzdy zo 100 na 140 percent životného minima na plnoletú fyzickú osobu. Zvyšuje sa aj limit na zrážky zo mzdy vo vzťahu k vyživovaným osobám. Podstatou zmien v návrhu je zvýšenie tzv. základnej sumy, na ktorú povinnému nebude siahnuté. Ďalším cieľom právnej úpravy je tiež motivovať ľudí, na ktorých majetok je uvalená exekúcia, zamestnať sa.

„Osobitne tie záväzky, ako sú dane, výživné, náhrada škody na zdraví, osobitne náhrada škody na zdraví, ktorá bola spôsobená trestnými činmi, to všetko sú takzvané prednostné pohľadávky a tento volnejší režim sa ich nijako nedotkne,” zdôraznila ministerka.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina) v tejto súvislosti povedal, že od apríla 2017 na Slovensku evidovali milión exekúcií. „Z toho nám ostalo približne 800 000 starých exekúcií a dnes máme približne 300 000 nových exekúcii,” dodal.

Cieľom nového nariadenia vlády je, aby suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému zo mzdy v exekučnom konaní, zohľadňovala vysoký rast životných nákladov alebo prípadné negatívne dopady pandémie COVID-19 na finančnú stabilitu obyvateľstva. Navrhovaná právna úprava má motivovať povinných zaradiť sa na trh práce a uspokojiť pohľadávky oprávnených za súčasného zachovania príjmu povinného v takej výške, ktorý je potrebný pre zachovanie dôstojného života povinného, zabezpečovanie potrieb rodiny a domácnosti.

Pomoc ľuďom v exekúcii

Exekúcia je vo všeobecnosti považovaná za zlo. Pre mnohých ľudí ide často o neriešiteľnú situáciu, ktorá negatívne vplýva na kvalitu ich života, život ich rodiny, čo je niekedy, žiaľ, len krok od radikálnych riešení. Podať v tejto situácii pomocnú ruku a pomôcť ju riešiť považujeme za významný krok k zlepšovaniu prístupu k spravodlivosti vôbec. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková preto predložila na dnešné rokovanie vlády úpravu zrážok zo mzdy pri exekúciách, ktorú ministri schválili. Jej cieľom je, aby boli na jednej strane uspokojené pohľadávky oprávnených, ale zároveň bude zachovaný aj príjem dlžníka v takej výške, ktorá je potrebná pre jeho dôstojný život.

V mnohých prípadoch suma, ktorá podľa doterajšej právnej úpravy ostáva povinnému po vykonaní zrážky zo mzdy, nepostačuje na úhradu základných životných potrieb povinného, prípadne členov jeho domácnosti, v dôsledku čoho sa títo povinní ocitajú na hranici chudoby.

Aktuálna právna úprava rozsahu zrážok zo mzdy zároveň nijakým spôsobom nemotivuje dlžníkov zamestnať sa v rámci legálneho trhu práce a nájsť si oficiálny zdroj príjmov, prípadne sa usilovať tieto príjmy zvýšiť. Ako príklad možno uviesť povinného, ktorý vyživuje ďalšiu plnoletú osobu a jedno maloleté dieťa, kedy pri čistej mzde 700 eur povinnému dnes ostáva 545,12 eur a pri čistej mzde vo výške 1500 eur mu ostáva rovnako 545,12 eur. Toto skôr motivuje dlžníka prežívať v tzv. šedej zóne, čo zároveň znamená, že pohľadávku sa nedarí vymôcť a dlžník ako aj oprávnený sa dostávajú do situácie, ktorá sa stáva zdrojom ich frustrácie, hnevu a zvyšujúcej sa nedôvery v štát a jeho inštitúcie.

Pomoc ľuďom v krízových situáciách a zvyšovanie dôveryhodnosti štátu považujeme za kľúčové agendy ministerstva spravodlivosti. Preto sme prišli s návrhom upraviť rozsah zrážok zo mzdy v exekúcii tak, aby bola zohľadnená aktuálna hospodárska a ekonomická situácia a súčasne, aby boli povinní motivovaní zaradiť sa na trh práce. Cieľom úpravy je zároveň uspokojiť pohľadávky oprávnených a súčasne zachovať príjem povinného v takej výške, ktorá je potrebná pre zachovanie jeho dôstojného života, zabezpečovanie potrieb rodiny a domácnosti, čo má v konečnom dôsledku prispieť aj k uspokojeniu vymáhanej pohľadávky oprávneného, ktorá by inak bola nevymožiteľná z dôvodu, že povinný sa nechce zamestnať práve z obavy vysokých exekučných zrážok.

Podstatou zmien v návrhu je zvýšiť tzv. základnú sumu, a teda sumu, na ktorú povinnému nebude siahnuté. V prípade, že má deti či manželku, sa táto skutočnosť zohľadní vo výške základnej sumy vo väčšej miere, ako tomu bolo doteraz. Ďalšou podstatnou zmenou je zvýšenie tzv. zrážky bez obmedzenia, čo môže motivovať povinného zamestnať sa s príjmom prevyšujúcim minimálnu mzdu, bez obavy, že veľká časť jeho mzdy sa opäť zrazí a povinný ostane na tom istom, či zarobí 700 eur alebo 1500 eur. Pre ilustráciu zmien možno ako príklad uviesť domácnosť s jedným povinným (napr. samoživiteľ) a jednou vyživovanou osobou s príjmom 400 eur.

Podľa aktuálnej právnej úpravy ostáva povinnému po vykonaní zrážky zo mzdy 357,53 eur. Po novom to bude 393,87 eur. Ak by išlo napríklad o domácnosť s jedným povinným (samoživiteľ) a dvoma vyživovanými deťmi s čistým príjmom 500 eur, po vykonaní zrážky ostáva povinnému podľa doterajšej právnej úpravy suma 442,35 eur (po novom ostane povinnému suma vo výške 485,97 eur). Domácnosť s rovnakým zložením s čistým príjmom 700 eur po vykonaní zrážky zo mzdy bude mať príjem vo výške 619,31 eur (podľa doterajšej právnej úpravy ostáva povinnému 545,12 eur).
Predložený návrh je zároveň aj v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z Programového vyhlásenia vlády, v ktorom sa vláda zaviazala presadzovať nástroje na podporu zamestnanosti a chrániť nízkopríjmové skupiny obyvateľstva a skupiny obyvateľov ohrozených chudobou.