Zmeny v minimálnych penziách a ošetrovnom prerokujú v zrýchlenom režime

Bratislava 4. decembra 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR-Pavol Ďurčo)

Miernejšie podmienky priznávania minimálnych dôchodkov a zmeny pri poskytovaní ošetrovného parlament prerokuje v zrýchlenom režime už na aktuálnej schôdzi. Národná rada SR totiž schválila návrh vlády, aby sa poslanci návrhom novely zákona o sociálnom poistení zaoberali v skrátenom legislatívnom konaní. O osude tohto návrhu sa tak rozhodne už v najbližších dňoch, kým v štandardnom režime sa poslanci návrhmi zákonov zaoberajú na dvoch parlamentných schôdzach

Sociálna poisťovňa má podľa navrhovanej novely zákona od začiatku budúceho roka priznať minimálny dôchodok všetkým penzistom, ktorí získali aspoň 30 rokov dôchodkového poistenia bez ohľadu na to, z akého príjmu v daných rokoch platili sociálne odvody. Zo zákona sa má totiž odstrániť podmienka tzv. kvalifikovaného roku dôchodkového poistenia. Po 1. januári 1993 sú to len tie roky, v ktorých ročný hrubý príjem žiadateľa o dôchodok bol najmenej 24,1 % z ročnej priemernej mzdy na Slovensku v danom roku. Napríklad v minulom roku by túto podmienku splnil ten, kto by celý rok v hrubom zarábal aspoň 244 eur mesačne. Ak sa zruší podmienka získania kvalifikovaného roku poistenia, nebude potrebné za minulý rok zarobiť v hrubom aspoň 244 eur mesačne. Zrušenie podmienky kvalifikovaného roku dôchodkového poistenia má Sociálnej poisťovni umožniť skoršie a jednoduchšie priznanie minimálnej penzie, keďže poisťovňa nebude musieť testovať predošlý príjem penzistu.

“Robíte to spôsobom, ktorý veľmi poškodzuje túto krajinu,” uviedol v parlamentnej rozprave nezaradený poslanec NR SR Miroslav Beblavý. Vláda ide podľa neho zmenami pri priznávaní minimálnych penzií pomáhať špekulantom. “Idete pomáhať ľuďom, ktorí si to nezaslúžia,” zdôraznil. Kritizoval to, že zmenu, ktorá zasiahne státisíce ľudí, ide parlament prerokovávať v skrátenom legislatívnom konaní. Nový spôsob priznávania minimálnych penzií považuje Beblavý za nespravodlivý a nevýhodný pre “množstvo ľudí”.

Novelou zákona sa má tiež od začiatku roka 2021 zaviesť možnosť čerpať dlhodobé ošetrovné pre nemocensky poistené osoby, ktoré ošetrujú v domácom prostredí blízku osobu pre potrebu poskytovania domácej alebo paliatívnej starostlivosti. Tieto osoby by mali mať nárok na ošetrovné v sume 55 percent z hrubej mzdy zamestnanca, resp. vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby až počas 90 dní. Dlhodobé ošetrovné má pokryť životné situácie osôb, ktoré sa starajú o chronicky chorého blízkeho po ukončení jeho hospitalizácie (najmenej 5 dní) a tento chronicky chorý pre závažnú poruchu zdravia potrebuje poskytovanie domácej starostlivosti (najmenej 30 dní) na základe potvrdenia príslušného ošetrujúceho lekára. Druhou možnosťou je, že chorý príbuzný má potvrdené nevyliečiteľné ochorenie a bola mu indikovaná paliatívna starostlivosť.

Nárok na ošetrovné po novom vznikne aj tým nemocensky poisteným, ktorí poskytujú ošetrenie blízkej osobe v priamom rade alebo súrodencovi. V súčasnosti pritom Sociálna poisťovňa vypláca ošetrovné, ak nemocensky poistená osoba celodenne ošetruje choré dieťa, chorého manžela, chorú manželku, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela, resp. manželky. “Odhaduje sa, že uvedená právna úprava bude predstavovať zvýšenie priemerného mesačného počtu vyplatených dávok ošetrovné o cca 700 dávok,” tvrdí rezort práce.

Treťou pozitívnou zmenou pri poskytovaní ošetrovného je predĺženie obdobia poskytovania tzv. krátkodobého ošetrovného, a to z 10 na 14 dní. Ministerstvo práce očakáva, že v rokoch 2021 až 2022 bude ošetrovné dostávať priemerne mesačne 14 tisíc až 15 tisíc osôb a prevažná väčšina z nich využije predĺženie podporného obdobia zo súčasných 10 dní na 14 dní. Všetky zmeny pri vyplácaní ošetrovného by mali v roku 2021 zvýšiť výdavky Sociálnej poisťovne o približne 11,8 milióna eur a v roku 2022 o približne 13,8 milióna eur.

Poslanci tiež schválili návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu novely zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Dôvodom je nedávne rozhodnutie kabinetu o zlúčení operačných programov Výskum a inovácie a Integrovaná infraštruktúra v programovom období 2014 až 2020 so zámerom predísť hrozbe prepadnutia peňazí zo zdrojov Európskej únie v prvom z uvedených programov.