Môj profil 
Predplatné
V súvislosti s hospodárskou a finančnou krízou sa podľa neho prijali viaceré výrazné systémové opatrenia, takže európski lídri si skôr kladú otázky, koľko zmien ešte môžu urobiť bez toho, aby sa vstúpilo do Lisabonskej zmluvy. Tá bola po niekoľkoročných rokovaniach podpísaná v decembri 2007. Pripomenul, že únia počas svojej existencie prijímala celý rad zásadných dokumentov ústavného charakteru, takže Lisabonská zmluva nebude poslednou z nich. “Kedy to príde, nemá zmysel špekulovať. V tejto chvíli na to nie je atmosféra. Blížia sa eurovoľby, kreovanie novej Európskej komisie a máme krízu, z ktorej sa dostávame von. Potrebujeme na to sústrediť všetky sily,” podčiarkol minister.
Lisabonskou zmluvou sa vytvorila pozícia vysokého predstaviteľa únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorú momentálne zastáva Catherine Ashtonová. Lajčák si nemyslí, že napriek tomuto postu, ako aj fungovaniu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (EEAS), sa členské štáty budú musieť postupne vzdať svojich kompetencií v oblasti zahraničnej politiky. Dodal, že vysoký predstaviteľ je v podstate spoločnou tvárou EÚ pri zahraničnopolitických a bezpečnostných otázkach voči tretím krajinám, pri ktorých je potrebné prezentovať jednotné stanovisko.
V EEAS, ktorá je diplomatickým zborom únie, pracuje minimálne 30 percent diplomatov z členských krajín. Spadá pod ňu 140 delegácií diplomatických zastúpení EÚ.
Lajčákovi sa pozdáva predstava, že v budúcnosti nebude Slovensko v niektorých krajinách otvárať vlastné veľvyslanectvo, ale využije priestory EEAS, teda tzv. Európske domy, v ktorých bude pôsobiť slovenský diplomat. Dnes takto pôsobí nedávno otvorený Zastupiteľský úrad SR v gruzínskom Tbilisi. “Takýmto spôsobom si budeme môcť viac ako doposiaľ vymieňať informácie či politické spravodajstvo, lebo tam sme na jednej lodi. Pokiaľ ide o ekonomické alebo kultúrne záujmy, tak tie má každý štát individuálne, tie nemôže únia robiť za nás a ani ich nemá ambíciu regulovať,” deklaroval minister.
jf
.JPG)
.jpg)
