Týmto hrozbám čelíme v čase, keď sa svetové hospodárstvo chystá prudko klesnúť nielen na roky, ale pravdepodobne aj na desaťročia.

Zjavnou jadrovou hrozbou je vojna medzi USA a Ruskom, ktorá sa v súčasnosti odohráva na Ukrajine.

Ďalšou jadrovou hrozbou sú finančné zbrane hromadného ničenia v podobe dlhu a derivátov, ktoré predstavujú pravdepodobne 2,5 kvadrilióna USD.

Ak budeme mať šťastie, geopolitickej udalosti sa dá zabrániť, ale pochybujem, že výbuch/implóziu západnej finančnej časovanej bomby sa dá zastaviť.

Viac o týchto rizikách neskôr v článku.

Na konci článku sa nachádza aj zhrnutie mojich názorov na trh v roku 2023 a neskôr.

ZVEDAVOSŤ A RIZIKO

S viac ako 52 rokmi podnikateľského života v bankovníctve, obchode a investíciách mám to šťastie, že sa stále učím každý deň a učenie je naozaj radosť zo života. Čím viac sa však učíte, tým viac si uvedomujete, ako málo toho v skutočnosti viete.

Byť neustálym a zvedavým študentom znamená, že život nikdy nie je nudný.

Ako povedal Einstein:

“Dôležité je neprestávať sa pýtať. Zvedavosť má svoj vlastný dôvod existencie.”

Ďalšou dôležitou stálicou v mojom živote je pochopenie a ochrana RIZIKA.

Už na začiatku svojho obchodného života som sa naučil, že je veľmi dôležité identifikovať riziko a snažiť sa chrániť jeho negatívne stránky. Ak sa vám to podarí, o pozitíva sa zvyčajne postaráte sami

Niekedy je riziko také jasné, že máte chuť postaviť sa na barikády a kričať. Bohužiaľ však väčšinu investorov poháňa chamtivosť a málokedy vidia, kedy sa trhy stávajú vysoko rizikovými.

Koniec osemdesiatych rokov bol takým zjavným obdobím, najmä na trhu s nehnuteľnosťami. Akcie sa v roku 1987 zrútili, ale ak nemáte pákový efekt, krachy akcií vás zvyčajne nezničia. Ale v oblasti komerčných nehnuteľností môže pákový efekt zabiť veľa investorov a bohužiaľ sa tak stalo začiatkom 90. rokov.

Koniec 90. rokov bol ďalším obdobím veľmi vysokého rizika v technologickom sektore. Bol som zapojený do technologického podniku v Spojenom kráľovstve a koncom roka 1999 som povedal zakladateľovi, že podnik musíme predať za hotovosť. Bolo to v čase, keď sa technologické podniky oceňovali na 10-násobok tržieb. Prakticky žiadna z nich nevytvárala zisk. V roku 2000 sa nám teda podarilo podnik predať. Ako platbu sme vlastne dostali akcie, ale mohli sme ich okamžite predať, čo sme aj urobili. Potom sa burza Nasdaq prepadla o 80 % a mnohé podniky skrachovali.

V týchto konkrétnych momentoch extrémneho nadhodnotenia nemusíte byť šikovní, aby ste sa dostali von a dosiahli zisk. Superzisky by sa mali realizovať vždy, keď ocenenie podnikov nedáva zmysel a vyhliadky nevyzerajú dobre.

RIZIKO VÝRAZNEJ ESKALÁCIE VOJNY

Vráťme sa teda k obrovským rizikám, ktoré v súčasnosti visia nad svetom.

Podľa môjho odhadu nejde o vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou, ale medzi USA a Ruskom. Pre Rusko je neprijateľné, že sa nedodržiava dohoda z Minska z roku 2014. Namiesto toho pokračovalo v bombardovaní oblasti Donbasu, ktoré údajne podporovali USA. Keďže Ukrajina zintenzívnila bombardovanie, Rusko vo februári 2022 uskutočnilo inváziu.

Nebudem tu zachádzať do podrobností o tom, kto je na vine atď. Je však jasné, že americkí neokonzervatívci majú hlavný záujem na tom, aby sa táto vojna vystupňovala. Ukrajina je pre nich len pešiak a skutočným nepriateľom je Rusko.  Prečo by inak USA viedli iniciatívu na uvalenie sankcií na Rusko a posielali zbrane a peniaze na Ukrajinu, ale neposlali do Ruska žiadnych mierotvorcov?

Len si pripomeňme, že obyčajní ľudia nikdy nechcú vojnu. Americký ľud nechce vojnu, ani Rusi či Ukrajinci. Vojnu chcú bezpodmienečne vždy vodcovia. A vo väčšine krajín, dokonca aj v takzvaných demokratických USA, majú vodcovia úplnú moc, keď ide o začatie vojny.

Väčšina Európy je do veľkej miery závislá od ruskej ropy a plynu. Napriek tomu si Európa strieľa do nohy tým, že súhlasí so sankciami, ktoré iniciovali USA. Dôsledky sú pre Európu a najmä pre Nemecko, ktoré bolo hospodárskym motorom Európy, katastrofálne.  Nemecko ako hospodárska veľmoc teraz skončilo. Čas to potvrdí.

Globálny hospodársky pokles sa začal ešte pred ukrajinskou vojnou, ale teraz sa situácia výrazne zhoršila a európske hospodárstvo rýchlo oslabuje. Napriek tomu si Európa kope vlastný hrob tým, že posiela na Ukrajinu viac zbraní a peňazí, z ktorých väčšina údajne končí v nesprávnych rukách.

Ukrajinský vodca Zelenskyj šikovne podnecuje Západ k eskalácii vojny s cieľom dosiahnuť úplnú účasť NATO.

Riziko výraznej eskalácie vojny je značné. Hlavným cieľom Ruska je, aby sa dodržiavala dohoda z Minska, zatiaľ čo americkí neokonzervatívci chcú v priamom konflikte oslabiť Rusko. Veľké vojny často vyvoláva menšia udalosť alebo falošná vlajka.

Neokonzervatívci vedia, že porážka USA v tomto konflikte by znamenala koniec amerického dolára, hegemónie a hospodárstva. Rusko je zároveň odhodlané vojnu neprehrať, nech to stojí, čo to stojí. Toto je druh pozadia, ktoré má vysoké riziko, že sa skončí zle.

DÔSLEDKY SÚ NEPREDSTAVITEĽNÉ

Keďže na Západe nie je ani jeden štátnik, za nitky ťahajú temné sily v zákulisí. To robí situáciu mimoriadne nebezpečnou.

Riziko jadrovej vojny je v takejto situácii nevypočítateľné, ale stále veľmi reálne.

Na svete sa nachádza 13 000 jadrových hlavíc a menej ako hŕstka z nich by zničila väčšinu Západu a desiatka veľkú časť sveta.

Dúfajme, že Západ príde k rozumu. Ak nie, dôsledky sú nepredstaviteľné.

FINANČNÉ ZBRANE HROMADNÉHO NIČENIA

Druhý jadrový mrak, ktorý je finančný, našťastie neskončí svet, ak vybuchne, ale spôsobí veľké globálne komplikácie, ktoré môžu trvať mnoho rokov, možno desaťročí.

V mnohých článkoch a rozhovoroch som načrtol, že globálna dlhová expanzia sa skončí zle.

Dá sa to ilustrovať na viacerých obrázkoch, takže sa pozrime na dva samozrejmé grafy.

Prvý z nich ukazuje, ako globálny dlh vzrástol 75-násobne zo 4 biliónov USD na 300 biliónov USD, odkedy Nixon v roku 1971 zavrel zlaté okno.

Graf tiež ukazuje, že svet by mohol do roku 2030 dosiahnuť úroveň dlhu možno až 3 kvadrilióny dolárov. Znie to ako senzačné číslo, ale vysvetlenie je jednoduché. Podľa údajov Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) v Bazileji predstavovali deriváty pred 10 rokmi približne 1,4 kvadrilióna dolárov. Pomocou istých hokuspokusov však toto číslo znížili na 600 biliónov dolárov, aby vyzeralo kozmeticky lepšie. BIS sa rozhodla, že za nesplatené riziko bude považovať len jednu stranu kontraktu. Všetci však vieme, že dôležité je hrubé riziko. Keď zlyhá protistrana, hrubé riziko zostáva hrubým. Takže pokiaľ ide o mňa, starý základný údaj bol stále 1,4 štvrťroka.

Odvtedy deriváty exponenciálne narástli. Veľké sumy dlhu sa teraz vytvárajú skôr na trhu s derivátmi než na hotovostnom trhu. Aj tieňový bankový systém hedžových fondov, poisťovní a iných finančných podnikov je tiež významným emitentom derivátov. Mnohé z týchto transakcií nie sú uvedené v údajoch BIS. Preto sa domnievam, že je reálne predpokladať, že trh s derivátmi rástol v posledných viac ako 10 rokoch minimálne rovnako ako dlh, ale pravdepodobne oveľa rýchlejšie.  Hrubé číslo teda dnes ľahko presahuje 2 kvadrilióny dolárov.

Keď sa začne vážna dlhová kríza, čo by mohlo byť dnes alebo v najbližších 2 – 3 rokoch, veľké nesplácané deriváty sa stanú dlhom, pretože centrálne banky budú tlačiť peniaze v bezprecedentnom rozsahu v márnom pokuse zachrániť finančný systém. Takto môže dlh do roku 2030 narásť na 3 kvadrilióny USD, ako ukazuje graf.

RAST AMERICKÉHO HRUBÉHO DOMÁCEHO PRODUKTU JE ILUZÓRNY

Druhý graf ukazuje, že USA, najväčšia svetová ekonomika, žije z požičaného času aj peňazí.

V roku 1970 predstavoval celkový dlh USA 1,5-násobok HDP. Dnes je to 3,6-násobok. To znamená, že na dosiahnutie nominálneho rastu HDP musel dlh rásť 2,5-násobne rýchlejšie ako HDP.

Záver je jednoduchý. Bez úverov a vytlačených peňazí by nedošlo k rastu reálneho HDP. Rast americkej ekonomiky je teda ilúziou, ktorú vyrábajú bankári a ktorú vedie súkromná Federálna rezervná banka. Ako ukazuje uvedený graf, HDP môže rásť len vtedy, ak dlh rastie exponenciálnym tempom.

Rozdiel medzi rastom dlhu a HDP je jednoznačne neudržateľný. Napriek tomu sa pri hysterickom tlačení peňazí v najbližších rokoch v snahe zachrániť americký finančný systém tento rozdiel pravdepodobne ešte zväčší, než sa zotrie.

Rozdiel sa môže zmenšiť len jediným spôsobom, a tým je implozia dlhu prostredníctvom platobnej neschopnosti, a to tak štátnej, ako aj súkromnej. Takáto implozia povedie aj k tomu, že všetky aktíva nafúknuté dlhom – vrátane dlhopisov, akcií a nehnuteľností – tiež implodujú.

USA dočasne dosiahli toto iluzórne bohatstvo, ale bohužiaľ teraz prichádza čas, keď bude treba zaplatiť Piperovi.

KONIEC DOLÁRA

Dni dolára ako rezervnej meny sú spočítané. Mena, ktorá za posledných 50 rokov stratila 98 %, si sotva zaslúži status rezervnej meny. Kombinácia vojenskej sily, petrodolárových platieb a histórie udržiavala dolár príliš dlho príliš silný. Keďže neexistuje žiadna bezprostredná alternatíva, je možné, že dolár dočasne zostane ešte nejaký čas silný, keďže ukrajinský konflikt pokračuje. Ekonomiky ostatných mien (euro, libra, jen) sú v súčasnosti zjavne príliš slabé na to, aby sa mohli reálne uchádzať o pozíciu rezervnej meny.

Dni petrodolára sú tiež spočítané.

Medzi najväčšími svetovými výrobcami energie (okrem USA) sa teraz uskutočňujú významné kroky, ktoré postupne ukončia systém petrodolára.

GLOBÁLNY RECEPT NA KATASTROFU

Najskôr si však uvedomme, že napriek klimatickým fanatikom nebude ešte mnoho desaťročí existovať žiadna seriózna alternatíva k fosílnym palivám. Fosílne palivá predstavujú 83 % svetovej energie.

Globálny rast sa dá dosiahnuť len pomocou energie. Keďže obnoviteľné zdroje energie dnes predstavujú len 6 % a ich podiel rastie veľmi pomaly, nebude existovať žiadna seriózna alternatíva k fosílnym palivám ešte mnoho desaťročí.

Napriek tomu západné vlády v Európe a USA nielenže prestali investovať do fosílnych palív, ale aj zatvorili potrubia, uhoľné bane a jadrové elektrárne. To je samozrejme číre politické a ekonomické šialenstvo a veľmi rýchla metóda na dosiahnutie kolapsu svetového hospodárstva. Ak k tomu pridáme ruské sankcie, máme globálny recept na katastrofu.

Bez fosílnych palív sa svetové hospodárstvo zrúti. Napriek tomu politický tlak výrazne spomalil produkciu fosílnych palív. Ako ukazuje graf, produkcia fosílnych palív sa do roku 2048 pravdepodobne zníži o 26 %. Zvýšenie výroby jadrovej energie, vody a obnoviteľných zdrojov energie tento pokles nevykompenzuje. Výsledkom bude pokles globálneho HDP a obchodu. Viac o energetickej stránke v inom článku.

Len málo ľudí chápe význam globálneho obchodu. Rím dobyl mnoho krajín od Európy po Áziu a Afriku. Počas Rímskej ríše však rôzne ekonomiky prosperovali vďaka voľnému obchodu. Rimania boli v porovnaní so súčasnými západnými lídrami jednoznačne lepší myslitelia.

VÝZNAMNÝ POSUN OD ZÁPADU NA VÝCHOD

Krajiny GCC (Gulf Corporation Council) pozostávajúce zo Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov a niekoľkých krajín Perzského zálivu majú 40 % svetových zásob ropy.

Ďalších 40 % ropných rezerv patrí Rusku, Iránu a Venezuele, ktoré v súčasnosti predávajú ropu Číne so zľavou.

Okrem toho existujú krajiny BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika. K BRICS sa chce pripojiť aj Saudská Arábia, ktorá predstavuje 41 % svetovej populácie a 26 % svetového HDP.

Nakoniec je tu ŠOS, Šanghajská organizácia spolupráce. Ide o euroázijskú politickú, hospodársku a bezpečnostnú organizáciu so sídlom v Číne. Pokrýva 60 % územia Eurázie a viac ako 30 % svetového HDP.

Všetky tieto organizácie a krajiny (BRICS, GCC, SCO) budú postupne získavať globálny význam, keďže USA a Európa upadajú. Budú spolupracovať politicky, obchodne aj finančne. Keďže spoločným menovateľom týchto krajín je energia a ropa, s najväčšou pravdepodobnosťou budú pri obchodovaní používať spoločnú menu Petroyuan.

Pri takejto silnej konštelácii menšie záujmové skupiny ako Schwabov WEF zakrpatejú na význame a nakoniec zaniknú, pretože členovia WEF vrátane politických lídrov stratia svoju moc a miliardári svoje bohatstvo.

HLAVNÉ POHYBY NA TRHOCH

Tento článok je už veľmi dlhý, ale aj tak sa budem venovať tomu, čo vidím na trhoch v roku 2023 a v nasledujúcich rokoch. Venoval som sa tomu v mnohých článkoch, takže budem stručný.

Akcie majú za sebou práve rok veľkého globálneho poklesu. Je to len začiatok implózie extrémneho nadhodnotenia založeného na vytlačených peniazoch. Bol by som prekvapený, keby akcie v priemere reálne klesli o menej ako 90 %. Meradlom reálneho vyjadrenia je samozrejme zlato.

Nebude to priamočiary pokles a mnohí investori budú kupovať poklesy, kým nevyčerpajú väčšinu svojho majetku.

Dlhopisy si pravdepodobne povedú ešte horšie ako akcie. Mnohí dlžníci, štátni aj komerční, budú zlyhávať.

Štyridsaťročný pokles úrokových sadzieb sa skončil. Centrálne banky stratia kontrolu nad úrokovými trhmi, pretože investori budú panicky opúšťať dlhopisy.

Kombinácia vysokej inflácie, kolabujúcich mien a nesplácania v masovom meradle zmení trh s dlhopismi na historický horor.

Rovnica pre dlhopisy je jednoduchá:

Hyperinflácia + meny idúce na nulu + defaulty = NULOVÁ HODNOTA DLHOPISOV

Držiteľom dlhopisov želáme veľa šťastia. Budú ho potrebovať.

Investičné nehnuteľnosti na tom budú tiež zle. Nízke úrokové sadzby a neobmedzené úvery vytvorili bublinu historických rozmerov.

V mnohých krajinách bolo možné požičať si peniaze až na 15 rokov za 1 % alebo menej. Každý, kto nevyužil voľné peniaze, bude veľmi ľutovať. Výpočet rizika a zisku bol zrejmý. Pri 1 % mohli sadzby klesnúť len na nulu, čo predstavuje pokles o 1 %. Na druhej strane mohli sadzby klesnúť na viac ako 20 %, ako to bolo v 70. rokoch.

Poklesy o 75 až 90 % v reálnom vyjadrení budú na trhu nehnuteľností bežné.

Ak nemáte žiadnu hypotéku alebo máte nízku hypotéku s fixnou sadzbou, nebojte sa. Len sa na ňu pozerajte ako na obydlie, a nie ako na investíciu.

Na záver a predovšetkým sa pozrime na ZLATO.

Začiatkom roka 2002 sme pre seba a pre investorov, ktorým sme radili, investovali do zlata veľké prostriedky pri cene 300 USD. Vychádzalo to z nášho hodnotenia rizika finančného systému a ceny zlata, ktorá klesala viac ako 20 rokov. Boli sme presvedčení, že zlato bolo v tom čase podhodnotené a tiež, že je to konečná investícia na zachovanie bohatstva.

Odvtedy sme sa my ani naši klienti ani jeden deň neobávali o svoje zlaté zásoby.  V skutočnosti je dnes zlato v pomere k peňažnej zásobe lacnejšie ako v roku 2002, a preto predstavuje vynikajúcu hodnotu.

Rok 2023 bude začiatkom ďalšej éry zlata. Okolnosti sú na to ideálne.

Ešte v polovici septembra som na Twitteri napísal, že zlato dosiahlo dno, keď jeho cena bola 1665 USD, a že v roku 2022 uvidíme minimálne 2000 USD. No ako často hovorím, prognózovanie je hra na blázna a dnes sme “len” na úrovni 1 875 USD. Pozri graf nižšie, ktorý bol zverejnený na Twitteri 21. septembra.

Vzhľadom na dve vyššie uvedené jadrové riziká sa cena zlata stáva irelevantnou. Fyzické zlato je najlepšou investíciou na zachovanie bohatstva. Jeho hodnota by sa mala merať v unciach alebo kilogramoch, a nie v efemérnych menách.

Zlato pravdepodobne dosiahne úrovne, ktoré si dnes nikto nevie predstaviť. Predpovedať cenu v papierových peniazoch však nemá zmysel bez toho, aby sa v určitom bode budúcnosti definovala kúpna sila fiat peňazí.

Zlato je kovom kráľov a malo by byť primárnou držbou na zachovanie bohatstva. Striebro má obrovský potenciál, ale je oveľa volatilnejšie a oveľa objemnejšie.

ZHRNUTIE

Ak to zhrnieme, riziká sú dnes väčšie ako kedykoľvek v histórii. Plnohodnotná jadrová vojna medzi USA, Ruskom a Čínou znamená koniec ľudstva a nikto sa pred takouto udalosťou nedokáže ochrániť.

Existujú však obmedzenejšie situácie, či už jadrové alebo s konvenčnými zbraňami, ktoré si vyžadujú čo najlepšiu ochranu vášho aktíva na zachovanie majetku.

Dúfajme, že k veľkej jadrovej vojne nedôjde. V každom prípade s tým môžeme urobiť len veľmi málo.

Finančné jadrové riziko je podľa môjho názoru veľmi reálne a tiež veľmi pravdepodobné, že sa spustí. Každý, kto môže, je povinný zorganizovať ochranu proti tomuto riziku, ako sa o tom hovorí v tomto článku.

Nakoniec nezabudnite, že v období krízy je vašou najdôležitejšou ochranou rodina a priatelia. Pomoc druhým bude v nadchádzajúcej kríze nevyhnutná.