Môj profil 
Predplatné
Podľa The Financial Times, ktoré odkazujú na údaje Svetovej rady pre zlato (World Gold Council, WGC), lídrami novej zlatej horúčky sú centrálne banky Poľska, Ruska a Číny. Tie sa snažia diverzifikovať svoje rezervy na úkor dolára.
Ruská centrálna banka sa od januára zásobila 96,4 tonami zlata a minulý týždeň potvrdila, že celkové zásoby zlata v krajine dosiahli na začiatku júla 100,3 miliardy dolárov. Čína nakúpila 74 ton vzácneho kovu počas uvedeného obdobia.
Nečakaný líder
Aj keď centrálne banky Ruska a Číny tradične držia palmu víťazstva v nákupe zlata pre svoje rezervy, na prvé miesto sa nečakane dostalo Poľsko, ktoré po druhom štvrťroku nakopilo bezprecedentných 100 ton zlata. To sa stalo druhou najväčšou štvrťročnou akvizíciou potom, čo v roku 2009 indická centrálna banka získala 200 ton zlata, na základe dohody s Medzinárodným menovým fondom. Avšak, na rozdiel od Ruskej Federácie, ktorá nakupuje zlato, ťažiace na domácom trhu, Poľsko je nútené nakupovať kov na medzinárodnom trhu.
“Nákup Poľska nie je len oportunistický. Je podporovaný rovnakou základnou motiváciou, akú zdieľa mnoho centrálnych bánk – ako uchovávateľ hodnoty, diverzifikácie, a v niektorých prípadoch, ochrany pred politickým rizikom,” uviedol Alistair Hewitt, riaditeľ sekcie prieskumu trhu z WGC.
Trend na dedolarizáciu
Rekordné nákupy zlata centrálnymi bankami prebiehajú na pozadí snáh rady štátov, vzdať sa dolára v bilaterálnom obchode. Nedávno krajiny BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína, Južná Afrika) znížili využitie dolára vo vzájomnom obchode o 20 %.
Predtým ruský prezident Vladimir Putin obvinil Spojené štáty z toho, že používajú svoju menu ako nástroj proti ďalším krajinám. Podľa neho Washington zneužíva globálny rezervný status dolára. Úloha americkej meny vo svetovej ekonomike by mala byť preskúmaná.
Minulý mesiac Rusko a Čína podpísali dohodu, ktorej cieľom je zvýšenie vzájomného obchodu v národných menách a zníženie dolárových transakcií. Ruské médiá minulý týždeň informovali, že podiel dolára v exporte z Ruska do Číny sa prvýkrát znížil pod 50% a v prvom štvrťroku tohto roka klesol na 45,7 %. Pre porovnanie – za celý minulý rok podiel dolára v ruskom exporte do Číny dosahoval 75,1%.
.JPG)
