Bratislava 20. februára 2018 (HSP/Foto:Wikimedia)
Jozef Ščasný – kňaz, organizátor národného života, mecén, publicista, tiež známy ako čelný predstaviteľ najmladšej generácie bernolákovského hnutia, sa narodil 10. apríla 1813 v Borskom sv. Petre v rodine notára. Otec Andrej, matka Agneša rod. Papová. Po stredoškolských štúdiách v Skalici, Ostrihome a Nitre, teológiu vyštudoval na univerzite v Pešti. Ako kaplán pôsobil v Drietome, Uhrovci a v Nitre, ako farár v Dražovciach pri Nitre a v Močenku. Na dôchodku žil istý čas v rodisku a v Bratislave až do smrti 1. decembra 1889.
V časoch svojho pôsobenia sa zoznámil s Ľudovítom i Karolom Štúrom a ich prostredníctvom sa zapojil do mlado slovenského hnutia, jeho slovenské prímeno bolo Borislav. Bol významným reprezentantom katolíckeho duchovenstva národne zjednocovacích snahách s romantickou evanjelickou inteligenciou. Bol aj členom tajnej spoločnosti Vzájomnosť založenej Alexandrom Boleslavínom Vrchovským.
Bol signatárom podpisovej akcie za povolenie Štúrových národných novín, patril medzi prvých podporovateľov spolku Tatrín, stal sa členom jeho výboru i pravopisnej komisie. Zaslúžil sa zjednotenie slovenskej inteligencie na štúrovej spisovnej slovenčine, bol účastníkom rokovaní Tarína v Čachticiach r 1847, kde k nemu prišlo. Bol členom výboru ako spoluzakladateľ Prvého ústredného spolku zakladateľov spolkov miernosti v Uhorsku. Horlivo propagoval jednotlivé pobočky spolkov miernosti a o ich význame písal do Slovenských národných novín a Orla taránskeho. Ako naznačuje óda Jána Hollého na Jozefa Sčasného. Po Hollého smrti ako jeho spolu rodák a priateľ inicioval v slovenskej verejnosti otázku postavenia pomníka Jánovi Hollému a celonárodnej zbierky naň článkom Prevolani k národu slovenskému, Slovenské noviny 16. 4 1850 a z jej výnosu 492 zlatých a 58 grajciarov, vznikol Hollého pomník odhalený 11. mája 1854 na Dobrej Vode. Aj po tejto úspešnej akcii podporoval národné hnutie a prispieval na vydávanie slovenských kníh. Stal sa členom výboru Matice Slovenskej, od vzniku v roku 1870 podporoval Spolok sv. Vojtecha, patril k jeho zakladajúcim členom a daroval mu podstatnú časť svojej bohatej knižnice.
Najväčšie uznanie ako mecén získal venovaním 10 000 zlatých na slovenský preklad Biblie, ktorej prekladateľom bol F. V. Sasinek a za to mu básnicky hold vzdali P.O. Hviezodslav – Mecenášovi a S.H. Vajanský – Jozefovi Ščasnému. V rokoch 1880 – 81 finančne prispieval na vydávanie slovenských spevov. Tiež 1 000 zlatých a knižnicu s 500 zväzkami venoval diecéznej knižnici v Nitre a 100 účastín železnice venoval nitrianskej diecéze.
Pri príležitosti 100. výročia narodenia Jána Hollého r 1885, už ako dekan na dôchodku v Bratislave venoval 50 zlatých na vyhotovenie pamätnej dosky, ktorá sa doteraz nachádza na Hollého rodnom dome. Na oslavách sa už pre svoj zhoršený zdravotný stav už nezúčastnil a jeho účastníkom poslal pamätný list. Na vlastné náklady vydal k tejto storočnici monografiu Ignáca Kaviaka /Slaničana/ o Hollého živote a diele. V r. 1888 daroval 600 zlatých Sasinkovi ako odmenu za 36-ročnú literárnu činnosť, hlavne za preklad sv. Písma. Bol čestným občanom Kláštora pod Znievom.
V jeho rodisku sa konalo 13. apríla 2013 pri príležitosti 200 rokov od jeho narodenia spomienkové podujatie.
Ľudovít Košík
6.8°C
Štvrtok 
Piatok 
Nedeľa 
6.7°C
Sobota 
Nedeľa 
4.1°C
Štvrtok 
1.7°C
.jpg)
.jpg)
