V roku 2024, uprostred návalu amerických zákonov týkajúcich sa transrodových otázok, prestížny vedecký časopis Nature Human Behavior (NHB) uverejnil štúdiu s názvom „Štátne proti-transrodové zákony za posledný rok zvýšili počet pokusov o samovraždu medzi transgenderovými a nebinárnymi mladými ľuďmi v USA“ ( orig. State-level anti-transgender laws increase past-year suicide attempts among transgender and non-binary young people in the USA).

Štúdia zistila, že prijatie štátnych „proti-transgenderových zákonov zvýšilo počet pokusov o samovraždu za posledný rok“ až o 72 %.

Ľavicovo orientované médiá sa rozbehli na plné obrátky a oznámili, že štúdia našla kauzálny dôkaz, že zákony presadzované Republikánmi vedú k „epidémii sebapoškodzovania“ u dospievajúcich.

„Štúdia ukazuje, že viac trans dospievajúcich osôb sa pokúsilo o samovraždu po tom, čo štáty prijali zákony proti trans ľuďom,“ informovala stanica NPR. Podobné formulácie sa objavili v prestížnych denníkoch ako The Washington Post, CNN, The TIME, Scientific American, NBC a The Hill, ako aj v medicínskych spravodajských médiách Medpage Today a Psychology Today.

Nie je nezvyčajné, že výskumníci v oblasti rodovej medicíny preháňajú svoje zistenia a nechávajú spriaznené médiá, aby si zvyšok interpretovali po svojom, konštatuje portál. V tomto prípade však autori štúdie NHB sami presadzovali naratív o príčine a následku. „V tejto štúdii,“ napísal hlavný autor Wilson Lee, „sme predložili kauzálne dôkazy, že prijatie protitransgenderovej legislatívy na úrovni štátov zvýšilo počet pokusov o samovraždu medzi transrodovými a nebinárnymi mladými ľuďmi v USA.“

Spoluautorka štúdie Ronita Nathová povedala pre CNN: „Už dlho vieme, že existujú súvislosti medzi protitransgenderovou politikou a negatívnymi zdravotnými dôsledkami pre mladých ľudí z komunity LGBTQ+, ale toto je prvýkrát, čo nejaká štúdia preukázala túto príčinnú súvislosť.“

Avšak, ako sa v tejto oblasti výskumu stalo už bežným, zistenia a závery štúdie NHB neskôr podľahli vedeckému prehodnoteniu. Ako ukazuje metodologická kritika uverejnená v NHB minulý mesiac – viac ako rok po zverejnení pôvodnej štúdie –, pozorovaný nárast pokusov o samovraždu vychádzal z malej vzorky (približne 100 mladých ľudí) v jedinom štáte (Idaho), a to v čase, keď „protitransgenderové“ zákony tohto štátu ešte ani neboli v platnosti.

Ako bolo možné predpokladať, ani autori, ani médiá, ktoré ich „zistenia“ hlasno propagovali, sa doteraz neunúvali opraviť tieto informácie. Autori dokonca uviedli, že metodologická kritika „nemení interpretáciu zistení“.

NHB dalo autorom pôvodnej štúdie príležitosť reagovať na kritiku. Ako bude vysvetlené nižšie, ich odpoveď nielenže nebola dostatočná, ale obsahovala aj potenciálne usvedčujúce priznanie. Ak máme vychádzať z toho, ako sa takéto veci zvyčajne vyvíjajú, štúdia bude takmer s istotou naďalej citovaná ako ustálený fakt, podporená opakovaným citovaním v publikáciách vedeckých časopisov, konštatuje denník.

Wilson Lee a kol. sa pravdepodobne zaradia do panteónu „Štúdií Zombie“, ktoré poskytujú „dôkazy“ pre bežné argumenty: že pediatrická zmena pohlavia bola zavedená na základe solídnych dôkazov; či že miera oľutovania tejto premeny je menej ako 1 %, ; alebo že „starostlivosť potvrdzujúca rodovú identitu“ znižuje sklon k samovražde o 73 %; ba dokonca že „hormóny zlepšujú „psychosociálne fungovanie“.

Skutočnosť, že zistenia z týchto štúdií boli vedecky preskúmané a vyvrátené neznižuje ich všeobecný význam medzi zástancami pediatrickej transformácie (z muža na ženu a opačne).

Avšak aj podľa štandardov tejto literatúry štúdia NHB a jej chatrné základy výrazne vyčnievajú. V skutočnosti sa jeden zo spoluautorov v rozhovore krátko po zverejnení štúdie priznal, že táto práca mala explicitný politický cieľ. Stojí za to preskúmať celý príbeh.

Čo stojí za štúdiou?

Dva hlavné problémy štúdie NHB sa týkajú jej zdroja údajov a metodiky.

Začnime teda zdrojom údajov: autori – ktorí všetci boli (alebo sú) spojení s organizáciou Trevor Project, celonárodnou advokačnou skupinou zameranou na prevenciu samovrážd medzi „mladými ľuďmi z komunity LGBTQ+“ v USA – využili prieskum Trevor Project medzi mládežou z komunity LGBTQ vo veku 13–24 rokov z rokov 2018 až 2022. Prieskum je založený na nereprezentatívnej vzorke a celkový počet neplnoletých respondentov bol 35 196. Respondenti boli oslovení prostredníctvom sociálnych médií.

Prieskumy tohto charakteru sú notoricky nespoľahlivé ako základ pre vedecké štúdie o príčine a následku. Autori článku pre vysvetlenie ako príklad použili prieskum U.S. Transgender Survey z roku 2015 (USTS-15). Tento prieskum slúžil ako živná pôda pre výskumníkov podporujúcich rodovú identitu, ktorí na jeho základe vypracovali štúdie tvrdiace, že blokátory puberty a hormóny opačného pohlavia majú pozitívny vplyv na duševné zdravie, a to všetko na základe odpovedí respondentov.

Ako však zistil sociológ Michael Biggs, takmer tri štvrtiny respondentov prieskumu USTS-15, ktorí uviedli, že užívali blokátory puberty, uviedli, že s ich užívaním začali po dovŕšení 18 rokov, čo by teda nedávalo zmysel (nakoľko puberta u nich už dávno skončila).

Dokonca aj autori prieskumu uznali, že „otázku si mohli niektorí respondenti nesprávne interpretovať, keď si zamieňali blokátory puberty s hormonálnou terapiou podávanou dospelým.“

Toto nebol jediný príklad skreslenia, ktorý v štúdii oponenti našli. V inej štúdii z roku 2023, ktorá mala vyvrátiť hypotézu o „rýchlo sa prejavujúcej rodovej dysfórii“, psychiater Jack Turban z Kalifornskej univerzity v San Franciscu a jeho kolegovia nekriticky prijali vlastné výpovede približne 700 respondentov prieskumu USTS-15, ktorí si ako dospelí spomínali, že si uvedomili, že sú „transgender alebo rodovo diverzní (cítia sa ako iné pohlavie)“, už vo veku dvoch rokov.

Je logické, že do prieskumu USTS-15 je zakomponované skreslenie. Respondenti boli oslovení prostredníctvom sietí sociálnej podpory a pravdepodobne boli politicky angažovanejší a naladení na politiku transgenderového hnutia. Možno si mnohí spomenuli, že si uvedomili, že sú transgender, už vo veku dvoch rokov, pretože veria v naratív transgenderovej identity typu „narodil som sa taký“.

Respondenti prieskumu Trevor Project boli pravdepodobne podobne motivovaní poskytovať odpovede, ktoré si Trevor Project želal počuť. A keďže sa prieskum uskutočnil na pozadí schvaľovania „anti-transgenderových“ zákonov po celej krajine – a neustálych varovaní pred týmito zákonmi –, je prinajmenšom možné, že niektorí respondenti boli motivovaní preháňať alebo skresľovať svoje skúsenosti s pokusmi o samovraždu.

Stojí tiež za zmienku, že autori štúdie NHB použili prieskum medzi „mladými ľuďmi z komunity LGBTQ“ namiesto, povedzme, prieskumu medzi mládežou odporučenou z genderových kliník, aby preskúmali súvislosť medzi „proti-transgenderovými zákonmi“ a pokusmi o samovraždu.

Ak však chceme zistiť, ako obmedzenia týkajúce sa minimálneho veku pre medicínsku transformáciu ovplyvňujú mieru pokusov o samovraždu, mohlo by mať zmysel zamerať sa na údaje od detí, ktoré o medicínsku transformáciu usilujú, konštatuje portál.

Zahrnutím údajov od detí, ktoré sa identifikujú ako transgender, ale o medicínsku transformáciu sa neusilujú (čo je väčšia skupina ako tí, ktorí o medicínske zákroky chcú podstúpiť), riskujeme „kontamináciu“ vzorky, keďže tieto deti môžu mať odlišné mechanizmy psychologickej reakcie.

Metóda DiD

Predpokladajme však, že prieskum je spoľahlivý. V metodike štúdie NHB sa však črtajú ešte závažnejšie problémy. Sebavedomé používanie kauzálnej terminológie zo strany autorov na opis svojich zistení vyplýva z toho, že sa spoliehajú na kvázi-experimentálnu metódu nazývanú „Difference-in-Differences“ (DiD). V rámci metódy DiD výskumníci vytvoria dve skupiny (intervenčnú a kontrolnú), zdokumentujú zmeny v každej skupine v priebehu času a následne tieto zmeny porovnajú, aby odhadli účinok intervencie.

Jedným z problémov modelu DiD v štúdii NHB je, že „intervencia“ (nezávislá premenná) pravdepodobne nie je jedinou premennou. Zo 48 štátnych zákonov zahrnutých do štúdie 30 zakazuje mužom súťažiť proti ženám v ženských športoch a len sedem stanovuje vekové minimum pre prístup k farmaceutickým intervenciám. Tým, že autori všetky zákony označili ako „proti transrodovým osobám“ a funkčne ich považovali za rovnaké, predpokladajú, že majú rovnaké psychologické dopady na dospievajúcich, ktorí sa identifikujú ako transrodové osoby.

„Prečo by sme však mali tento predpoklad akceptovať?,“ uvažuje portál.

Občania ľahko vnímajú, že rôzne zákony alebo nariadenia ovplyvňujúce konkrétnu sociálnu skupinu môžu mať odlišné motivácie alebo odôvodnenia. Napríklad zákon, ktorý zabraňuje rasovému manipulovaniu s volebnými obvodmi, nemusí mať na Afroameričanov rovnaký psychologický vplyv ako zákon, ktorý ruší rasovú pozitívnu diskrimináciu vo vysokoškolskom vzdelávaní, aj keď progresívne aktivistické skupiny oba zákony označujú za „rasistické“.

Predpoklad autorov štúdie NHB, že všetci „mladí ľudia z komunity LGBTQ“ – kategória, ktorá, ako treba poznamenať, zahŕňa gayov, lesbičky, bisexuálov a osoby, ktoré sa nezhodujú s rodovými normami („queer“), a tiež osoby, ktoré sa identifikujú ako opačné pohlavie a vyhľadávajú lekárske zákroky – by reagovali podobným spôsobom na oba druhy skúmaných zákonov, sa javí ako vysoko pochybný.

Kľúčom k spoľahlivosti dizajnu štúdie typu DiD je takzvaná požiadavka „paralelných trendov“: bez intervencie by rozdiel medzi dvoma porovnávanými skupinami zostal v priebehu času konštantný.

Ak táto požiadavka nie je splnená, nie je možné pripísať žiadny pozorovaný účinok intervencií. Ako však poukazuje metodologická kritika, existovali pádne dôvody na pochybnosti o existencii paralelných trendov v modeli štúdie NHB.

COVID-19

Jeden z dôvodov: „Idaho bolo jedným z iba dvoch štátov, ktoré začali v období zachytenom v údajoch prieskumu obmedzovať zdravotnú starostlivosť kvôli COVID-19“, čo „mohlo pravdepodobne ovplyvniť duševné zdravie“.

Autori pôvodnej štúdie tvrdia, že vplyvy COVID-19 zohľadnili. V pôvodnej štúdii sa skutočne uvádza: „Na zohľadnenie vplyvu COVID-19 sa ako náhrada za celkový vplyv COVID-19 v danom štáte použil počet úmrtí na COVID-19 upravený podľa počtu obyvateľov v jednotlivých štátoch.“

Táto kontrola však pravdepodobne nerieši obavy kritikov. Miera úmrtnosti dospievajúcich na COVID-19 bola extrémne nízka a zďaleka nižšia ako u starších dospelých. Zároveň sa zdá, že COVID-19 mal negatívny vplyv na duševné zdravie mnohých dospievajúcich. Zdá sa teda málo pravdepodobné, že by sa úmrtia na COVID-19 mohli použiť ako náhradný ukazovateľ vplyvu na duševné zdravie mládeže. Skutočnosť, že Idaho malo špecifické vplyvy a reakcie na COVID-19, s veľkou pravdepodobnosťou spochybňuje predpoklad o paralelných trendoch a robí dizajn DiD nedôveryhodným.

S touto štúdiou je však spojený ešte väčší problém. Napriek tomu, že vedie čitateľov a médiá k presvedčeniu, že „anti-transgenderové“ zákony zvýšili počet pokusov o samovraždu všade tam, kde boli prijaté, model autorov NHB nič také nezistil. Autori skúmali odpovede z prieskumov z troch období po prijatí „anti-transgenderových“ zákonov. V piatich štátoch bol počas prvého skúmaného obdobia zaznamenaný nárast pokusov o samovraždu v porovnaní s rokmi pred prijatím zákonov, tento nárast bol však veľmi malý a sotva dosiahol štatistickú významnosť (okolo 0,049).

Štúdia síce zistila vplyv na pokusy o samovraždu v ďalších obdobiach (v štúdii označené ako t2 a t3). Tento nárast však výlučne spôsobilo približne 100 respondentov v štáte Idaho. Navyše, jediné dva zákony prijaté v Idaho, ktoré možno označiť za „proti-transrodové“ – HB 500 týkajúci sa školského športu a HB 509 týkajúci sa zaznamenávania pohlavia v rodných listoch – mali len málo spoločného s lekárskymi zásahmi. Navyše oba zákony boli súdmi zablokované viac ako rok predtým, než sa v údajoch objavil nárast pokusov o samovraždu.

V reakcii na túto poznámku pôvodní autori pripustili, že hoci zákony neboli v plnej miere v platnosti (zákon o športe mohol byť napriek súdnemu zákazu uplatňovaný v niektorých oblastiach štátu), „verejná diskusia týkajúca sa prijatia týchto zákonov by sa po ich zablokovaní neukončila, čo poskytuje ďalší pravdepodobný mechanizmus pre pretrvávajúce účinky (zákona).“ Inými slovami, aj keby zákony neboli v platnosti, samotná diskusia o nich by mala rovnaké dopady na duševné zdravie ako skutočné ustanovenia týchto zákonov.

Tento manéver autorov pre nich predstavuje vážny problém. Ako sa uvádza v metodologickej kritike, ak je verejná diskusia zdôrazňujúca katastrofálne dopady zákona na duševné zdravie sama osebe „mechanizmom pre trvalé účinky“, potom táto komunikácia skresľuje pozorovaný nárast pokusov o samovraždu. „Napríklad športový návrh zákona v Idaho bol označený za ‚neuveriteľne nebezpečný a diskriminačný‘ a jeho prijatie bolo opísané ako ‚vyslanie silného posolstva trans mládeži, že sú menejcenní ako ich rovesníci a nezaslúžia si spoločenstvo a akceptáciu‘. Návrhy zákonov skúmané v (štúdii NHB) boli opísané ako ‚nepriateľské‘ a ‚ohrozujúce životy dospievajúcich‘.“

Kritici metodiky v tejto súvislosti citujú dôležitý článok Alison Claytonovej z roku 2023, v ktorom sa uvádza: „Nadmerné zameranie sa na prehnané tvrdenia o riziku samovraždy zo strany klinických odborníkov a médií môže vyvolať škodlivý nocebo efekt (napríklad efekt ‚proroctva‘), v dôsledku čoho sa samovražedné sklony u týchto zraniteľných mladých ľudí môžu ešte viac zhoršiť.“

Inými slovami, vo svojom úsilí brániť sa kritike autori projektu neúmyselne pripúšťajú, že „verejná diskusia“ (alarmujúce posolstvá o samovraždách teenagerov) sa môže stať proroctvom. To naznačuje, že samotní zástancovia transrodových osôb by mohli niesť zodpovednosť za (predpokladajme, že skutočný) nárast samovrážd.

V zdanlivo márnej snahe zbaviť sa tejto zodpovednosti autori štúdie Trevor Project píšu, že „politická diskusia je skôr súčasťou kauzálnej cesty než rušivým faktorom, keďže … politická diskusia môže byť súčasťou samotného vplyvu politiky.“ To môže byť pravda, ale v tomto kontexte je táto odpoveď cynická a sebecká. Rovnako ako sú legislatívne návrhy týkajúce sa športu a zdravotnej regulácie voľbou, takou voľbou je aj reagovať na takéto návrhy nepodloženými hrozbami o blížiacej sa epidémii samovrážd.

Štúdia NHB je len najnovšou v sérii výskumov, ktoré údajne dokazujú, že „starostlivosť potvrdzujúca pohlavie je starostlivosťou zachraňujúcou životy“.

Zástancovia pediatrickej medicínskej transformácie dôsledne skresľujú dôkazy o samovraždách a pokusoch o samovraždu (čo sú odlišné, ale často zlučované pojmy), čím vyvolávajú všeobecnú paniku ohľadom potenciálnych dôsledkov odklonu od „rodovo potvrdzujúceho“ modelu. Kritici pediatrickej medicínskej transformácie majú tiež sklon k preháňaniu a skresľovaniu, napríklad keď tvrdia, že sa preukázalo, že transformácia zvyšuje počet samovrážd.

Na základe existujúcich výskumov môžeme s istotou konštatovať len to, že mladí ľudia, ktorí sa identifikujú ako transgender alebo u ktorých bola diagnostikovaná rodová dysfória (tieto dva pojmy nie sú synonymá), sa zdajú byť vystavení zvýšenému riziku samovraždy a pokusov o samovraždu, hoci riziko vykonania samovraždy naďalej zostáva, našťastie, veľmi nízke a neexistujú žiadne dôveryhodné dôkazy o tom, že na zvládnutie tohto rizika sú potrebné hormonálne a chirurgické zákroky. Najlepšie dostupné dôkazy naznačujú, že riziko samovraždy lepšie vysvetľujú poruchy duševného zdravia, bežné v tejto populácii, a že riziko samovraždy zostáva po prechode (na iné pohlavie) zvýšené v porovnaní s kontrolnou skupinou.

Zároveň odborníci na prevenciu samovrážd (a až donedávna aj záujmové skupiny LGBT) uznali, že samovražda je spoločensky „nákazlivé správanie“. Z tohto dôvodu varovali pred rizikami nevhodnej verejnej diskusie o tejto téme.

Napríklad vo Veľkej Británii profesor Louis Appleby, vládny expert na prevenciu samovrážd, vydal v roku 2024 – len niekoľko mesiacov pred zverejnením štúdie NHB – správu, v ktorej označil naratív o samovraždách bežne používaný transrodovými aktivistami za „nebezpečný“ a dodal, že „je v rozpore s usmerneniami o bezpečnom informovaní o samovraždách“.

Kritika

Je teda samozrejmé, že dôveryhodné vedecké autority, najmä prestížne akademické časopisy, by mali pri uverejňovaní štúdií, ktoré tvrdia, že určitý zákon alebo politika vedie k zvýšenému počtu pokusov o samovraždu medzi mládežou, postupovať s mimoriadnou opatrnosťou.

Jedným z krokov, ktoré by vedecké časopisy mohli urobiť, je sprísnenie požiadaviek na hlásenie konfliktov záujmov. Už letmý pohľad na štúdiu NHB naznačuje existenciu takýchto konfliktov. Všetci autori boli spojení s organizáciou Trevor Project alebo pre ňu pracovali; ide o neziskovú organizáciu, ktorej vyhliadky na získavanie finančných prostriedkov priamo súvisia s vnímaním sponzorov, že samovražda je vážnym problémom. Treba však povedať, že autori štúdie uvádzajú svoju príslušnosť k Trevor Project v časti „konkurenčné záujmy“. Čitatelia, ktorí nepoznajú túto organizáciu ani jej motiváciu pri získavaní finančných prostriedkov, však nemusia plne pochopiť tento význam (uvedenie autorov v časti „konkurenčné záujmy!).

Dôkazy o zaujatosti autorov sa objavujú v celej štúdii. Autori napríklad označujú zákony, ktoré zakazujú mužom účasť v ženských športoch, za „anti-transgenderové“. Je to však mužské pohlavie, nie jeho transgenderová identita, čo robí z jeho účasti v ženských športoch vec verejného záujmu. Preto prakticky neexistuje žiadna kontroverzia ohľadom žien s transgenderovou identitou, ktoré súťažia v mužských športoch.

Autori tiež tvrdia, že „zdravotná starostlivosť potvrdzujúca pohlavie  má dobre podložené prínosy“, pričom ako citácie uvádzajú iba prieskumy postojov rodičov k štátnym zákonom o vekových obmedzeniach, prieskum dospelých o vplyve COVID-19 na prístup k intervenciám „potvrdzujúcim rod“ a najnovšie „Štandardy starostlivosti“ Svetovej profesijnej asociácie pre zdravie transrodových osôb (WPATH).

Autori jednoducho ignorovali existujúce systematické prehľady, ktoré nenašli žiadne dôveryhodné dôkazy o prínosoch pediatrickej medicíny zameranej na rodovú identitu pre duševné zdravie.

Najpôsobivejšie je, že jedna zo spoluautoriek štúdie otvorene priznala zámer svojho tímu v rozhovore pre CNN krátko po zverejnení štúdie: „Vedeli sme, že ak to dokážeme preukázať, bude to prelom v používaní jednoznačných vedeckých dôkazov na podporu volania po ochranných a potvrdzujúcich politikách pre trans a nebinárnych mladých ľudí a v konečnom dôsledku to pomôže zachrániť ich životy.“

Je to ohromujúce priznanie. Do tohto projektu sa pustili s úmyslom poskytnúť „vedeckú“ muníciu pre právny boj. Nie je to zďaleka prvý príklad toho, ako sa právna obhajoba maskuje do vedeckého plášťa, ale je zarážajúce vidieť, že táto stratégia bola priznaná tak otvorene.

Ako vie každý, kto túto tému pozorne sleduje, výskum v tejto oblasti je kontaminovaný aktivistickými zámermi a nekalými praktikami. Zistenia sú zásadne spochybniteľné a odborné časopisy – dokonca aj tie najprestížnejšie z nich – často ochotne spolupracujú na potláčaní vedeckej diskusie. Hoci si NHB zaslúži uznanie za to, že umožnil určitú diskusiu, štúdia z roku 2024 o pokusoch o samovraždu opäť ukazuje, že pokiaľ ide o transrodové otázky, aktivistickí výskumníci môžu zneužívať odpor akademických časopisov presadzovať aj tie najzákladnejšie vedecké štandardy.

Prečítajte si tiež:

• Čo znamená to “plus”?
• Čo dal týždeň: Ficova “sestra” McMullen ako mediálna hviezda, Ukrajina, Čurilla, syn Fica