Získanie eurofondov pre premenu kasární na Kulturpark bolo zásadné

Košice 23. apríla 2024 (TASR/HSP/Foto:TASR-František Iván, Jakub Kotian)

Aktualizované 23. apríla 2024 o 8:43 h.

Premena bývalých kasární v Košiciach na kultúrne centrum Kasárne/Kulturpark bola podľa mesta Košice jedným z najúspešnejších projektov celkovej revitalizácie a konverzie bývalých vojenských objektov na kultúrne účely na Slovensku. Ako pre TASR uviedol magistrát, jeho financovanie z eurofondov bolo zásadné. Mestu by sa taký veľký investičný projekt z vlastných zdrojov pravdepodobne nepodarilo zrealizovať

Košice získali titul Európske hlavné mesto kultúry (EHMK) 2013. Kulturpark bol v rámci neho najväčším investičným projektom. Rekonštrukcia stála 24 miliónov eur, pričom 85 percent bolo financovaných z eurofondov, desať percent financoval štát a zvyšok hradilo mesto. Ako pripomenulo, došlo aj ku korekciám zo strany riadiaceho orgánu.

“Mesto muselo v uplynulom volebnom období zaplatiť, respektíve vrátiť 5,6 milióna eur za pochybenia predchádzajúceho vedenia pri výstavbe Kulturparku,” uviedlo.

S komplexnou rekonštrukciou sa začalo v roku 2012, jej súčasťou bolo aj zbúranie oplotenia. Chátrajúce vojenské objekty sa po rekonštrukcii troch pôvodných zmenili na centrum kultúry. Pribudlo aj osem nových pavilónov.

“Mesto a jeho obyvatelia získali novú dominantu, ale aj priestor na kultúrne, spoločenské a umelecké aktivity a tiež na oddych a trávenie voľného času,” uvádza na svojej webovej stránke príspevková organizácia mesta K13 – Košické kultúrne centrá.

Po obnove získal areál za samotnú architektúru aj viacero ocenení.

Trojhektárový areál bývalých Kasární kpt. Jaroša bol účelovo postavený komplex budov z konca 19. storočia, zasadený do historického parku. Objekty na Kukučínovej ulici boli postavené po rakúsko-uhorskom vyrovnaní ako jedno z vojenských zariadení v meste. Kasárne slúžili predovšetkým ako vojenské sklady.

“Predstavu o tom, ako vyzerali kasárne pred rekonštrukciou, si môžu návštevníci vytvoriť z pohľadu na stále pôvodný objekt budovy colného skladu, ktorý ostal ako jediný pôvodný z celého areálu,” dodalo mesto.

Kasárne sa dočasným spôsobom využívali na kultúru už počas prípravy na kandidatúru EMHK v rokoch 2007 a 2008. Kulturpark ožil do podoby, v akej funguje aj v súčasnosti, v lete 2013.

“Využíva sa na koncerty, kultúrne podujatia, konferencie, vzdelávacie aktivity, sídlia tu mestské organizácie K13, Creative Industry Košice, Knižnica pre deti a mládež, ale aj množstvo inovatívnych firiem a firiem z oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu. Areál je skvelým mixom funkcií, ktoré sa navzájom dopĺňajú a pokrývajú naozaj celé spektrum cieľových skupín, ktoré tu trávia čas,” skonštatovalo mesto.

Kulturpark považuje za mimoriadne populárne miesto pre deti a mladé rodiny a pre pokojnú atmosféru parku aj pre seniorov.

Ivan Mikloš reformy neľutuje, ľutuje však spôsob ich komunikácie

Obdobie, keď Slovensko prijímalo množstvo reforiem potrebných pre vstup do Európskej únie (EÚ), bolo podľa niekdajšieho podpredsedu vlády Ivana Mikloša ťažké, ale nesmierne dôležité a napokon aj úspešné.

“Najťažšie bolo vyrovnať sa s ťažkým dedičstvom deformácií zdedených po ére Vladimíra Mečiara, robiť potrebné nepopulárne opatrenia v podmienkach širokej koalície a ešte potom uhrať taký volebný výsledok v roku 2002, aby sme mohli pokračovať vo vládnutí,” spomína si na predvstupové obdobie Mikloš.

Reformy neľutuje, boli podľa neho potrebné.

“Ako povedal niekdajší estónsky premiér Mart Laar, ľutujem len tie reformy, ktoré som neurobil. Ak niečo ľutujem, tak spôsob, akým sme robenie reforiem komunikovali. Podcenili sme prejavovanie väčšieho pochopenia toho, že ľudia sa zmien boja a majú z nich obavy. To potom využil Fico a iní populisti,” poznamenal pre TASR.

Slovensko vstúpilo do EÚ 1. mája 2004, tento rok si pripomína 20 rokov členstva. Kľúčové momenty sa podľa Mikloša neudiali v období nášho vstupu, ale v období pred ním.

“Kľúčové bolo víťazstvo vtedy opozičných strán vo voľbách v roku 1998 a ukončenie vládnutia Vladimíra Mečiara, ktoré bolo príčinou nášho vylúčenia z prístupového procesu. Druhým kľúčovým predpokladom nášho neskoršieho vstupu bola jednota všetkých koaličných strán (bolo ich deväť) v prvej vláde Mikuláša Dzurindu práve na priorite zmazania nášho integračného manka voči našim susedom vo V4,” spomína Mikloš.

Rovnako dôležitá bola podľa neho schopnosť Dzurindu ako predsedu vlády túto jednotu udržať a manažovať napriek nezhodám, programovým a hodnotovým rozdielom koaličných strán a ich predstaviteľov vo vláde a vo vládnej koalícii. Mikloš priznáva, že sa obával rozpadnutia širokej vládnej koalície počas prvej Dzurindovej vlády v rokoch 1998 – 2002.

“Najväčším problémom bola Strana demokratickej ľavice (SDĽ), druhá najsilnejšia koaličná strana (po SDKÚ), pre ktorú boli problémom takmer všetky potrebné reformy,” poukázal.

Obával sa aj o dostatočnú účasť potrebnú pre platnosť referenda o vstupe Slovenska do EÚ. Toto referendum je zatiaľ jediné úspešné na Slovensku.

V reakcii na otázku o budúcnosti Slovenska v EÚ uviedol, že Slovensko by zrejme prežilo aj bez Únie, otázka je však, za akú cenu a s akými dôsledkami.

“Bez EÚ by bola hrozba zničenia liberálnej demokracie a právneho štátu, ale aj hrozba rozvratu verejných financií omnoho väčšia ako v podmienkach členstva Slovenska v EÚ. Takže EÚ je dnes nevyhnutnou, aj keď nie postačujúcou, podmienkou zachovania demokracie, slobody, spravodlivosti a prosperity na Slovensku,” poznamenal pre TASR.