Môj profil 
Predplatné
Žilina 31. októbra (TASR) – Na obnovu synagógy v Žiline bude dohliadať šesťčlenná Rada pre obnovu Behrensovej synagógy. Jej členmi sa stali riaditeľka Vily Tugendhat v Brne Iveta Černá, riaditeľ Krajského pamiatkového úradu v Žiline Miloš Dudáš, prodekan Fakulty architektúry ČVUT v Prahe Matúš Dulla, predseda Židovskej náboženskej obce v Žiline Pavel Frankl, Ján Krcho z Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach a riaditeľka slovenskej pobočky medzinárodnej siete organizácií pre dokumentáciu a ochranu pamiatok modernej architektúry DOCOMOMO Henrieta Moravčíková.
„Budeme sa vyjadrovať k základným otázkam koncepcie, teórie a postupu obnovy synagógy v súlade s požiadavkami pamiatkovej starostlivosti, ako aj k dôležitým postupom pri konzervácii a reštaurovaní stavebnej substancie budovy. Súčasne budeme objektívne informovať o príprave a postupe obnovy synagógy domáce aj zahraničné odborné publikum,“ predstavila Moravčíková ciele novozaloženej rady počas minulotýždňovej odbornej konferencie (Pre)myslieť architektúru, ktorá sa konala v Žiline.
Podľa Mareka Adamova z občianskeho združenia (OZ) Truc sphérique sa na pôde žilinskej radnice na jeden deň zišli pamiatkari, historici architektúry a reštaurátori, aby diskutovali o možnostiach obnovy medzivojnovej architektúry. „Seminár organizovalo Oddelenie architektúry Ústavu stavebníctva a architektúry Slovenskej akadémie vied (SAV) v Bratislave s cieľom vzbudiť diskusiu vo vedeckej aj vo verejnej sfére o obnove Novej synagógy v Žiline. Príležitosťou sú ukončené architektonické a reštaurátorské výskumy tejto veľmi významnej pamiatky,“ skonštatoval Adamov.
Pripomenul, že rekonštrukčným prácam na stavbe z roku 1931, ktorej autorom je nemecký architekt Peter Behrens, predchádza rozsiahly výskum. „Okrem povrchových sond skúma reštaurátor Ivan Pilný z Vysokej školy výtvarných umení aj chemické zloženie stavebných materiálov, vek betónu či tehál. Mnohé veci o stavbe ešte stále nevieme. Hoci bola postavená pred osemdesiatimi rokmi, stratila sa projektová dokumentácia a nie sú zachované ani fotografie interiéru,“ popisuje problémy pri výskume Adamov z OZ Truc sphérique, ktoré rekonštrukciu iniciovalo a priestory Novej synagógy chce využiť pre kunsthalle.
Originálne Behrensove kresby a grafiky, ktoré môžu pomôcť nahradiť chýbajúcu dokumentáciu, našiel podľa Adamova v nemeckých archívoch Peter Szalay, jeden z autorov reštaurátorského výskumu. „Cieľom výskumu je odhaliť pôvodné materiálové vyhotovenie synagógy ako aj navrhnúť možnosti jej reštaurovania a konzervovania. Doterajšie výskumy nám ukazujú, ako bohato a koncepčne neobvykle riešil Peter Behrens nielen samotnú architektonickú hmotu synagógy, ale aj jej povrch a detaily. Na niekoľkých príkladoch z výskumov riešenia fasády a interiéru synagógy naznačíme dnes skryté kvality diela, na ktorých sa zrkadlí majstrovský rukopis svetoznámeho architekta,“ uzatvoril Szalay.
.JPG)
.jpg)
