Historik Michal Macháček dostal od prezidenta Miloša Zemana vyznamenanie, kvôli ktorému sa teraz stretáva s problémami v profesionálnej sfére, uvádza Reflex. Podľa časopisu v univerzitnom prostredí de facto skončil.
Kolegovia mu tiež vyčítali, že vyznamenanie od Zemana vôbec prijal. Historik ale hovorí, že nič neľutuje a znova by sa zachoval rovnako, pretože to pre neho bola veľká česť. Odmieta totiž pristúpiť na rozdelenie spoločnosti, kedy sa niekto stáva nepriateľom kvôli tomu, že má iný názor.
Moskovský projekt
Macháček chcel tiež pokračovať na projekte, ktorý sa týkal získania historických informácií z moskovských archívov.
“Projekt sa zakladal na výskume archívnych materiálov v Moskve. Čo je diskutovaná otázka. Tu vo verejnom priestore sa objavuje dosť často, že moskovské archívy sú “nedobytné” a že “zlé Rusko a zlý Putin” nás tam nechcú pustiť. Samozrejme nie je to tak liberálne ako u nás, alebo v iných štátoch, ale k tým materiálom sa dostať dá.”
“Ja som tie skúsenosti mám, tie materiály som čiastočne využil v knižke o Gustavovi Husákovi, ktorú som vydal na jeseň v roku 2017. A chcel som v tom pokračovať. Je to dôležité, podľa môjho názoru, v súvislosti s tým, že sme mali výročie 50. roka od roku 1968 a od založenia republiky a ja som ten projekt na to viazal. A chcel som s tými vecami prísť a prezentovať ho verejnosti aj v odborných kruhoch, a to mi bolo znemožnené, “uviedol.
Kritika Putina a Zemana
Čo sa týka kritiky prezidenta Zemana, Ruska a ďalších politických osobností, historik sa domnieva, že ľudia nemajú dostatok informácií na túto kritiku.
“K tomu sa vyjadrujú ľudia, ktorí o ňom nič nevedia alebo o tom majú len polovičné informácie. Politici politizujú a tie veci, ktoré hovoria, ešte neznamenajú, že si to naozaj myslia. To je politika. Politik niečo hovorí, niečo robí a niečo si myslí. Kritika prezidenta Zemana, pána premiéra alebo Ruska je hra. Je to prirodzené, to je politika, to bolo vždy.”
“Ako sa dnes diskutuje o právomociach prezidenta republiky, čo robí, ako prekračuje ústavu alebo neprekračuje, keď sa pozriete, ako zaobchádzal s ústavou prvý český prezident T.G Masaryk a idete do detailov, tak zisťujete, že ten si trebárs aj žiadal mená ministrov, koho bude menovať a koho nebude menovať, a nakoniec ich vymenoval alebo nemenoval. A bola to tiež parlamentná demokracia, “upozornil Macháček.
Pokiaľ ide o právomoci alebo prekračovanie ústavy, Zeman sa podľa Macháčka správa podobne ako Masaryk.