Je smutné, keď klaun prestáva byť smiešny…

Kyjev 26. januára 2023 (HSP/Foto:Facebook)

Viac ako stotisíc Ukrajincov už jeho narodeniny neoslávi a zrejme by po tom ani netúžili… Na Slovensku zablokovaný portál RIA Novosti sa zamýšľa nad životnou púťou a osudom včerajšieho oslávenca

Vodca kyjevského režimu Volodymyr Zelenskyj oslávil 45. narodeniny. Za iných okolností by si na toto výročie pravdepodobne nikto ani nespomenul. Stále však hovoríme o politikovi, ktorý bol uznaný za „najvplyvnejšiu osobu“ uplynulého roka. Okrem toho si treba uvedomiť, že on sám pri nástupe do funkcie zdôrazňoval svoj vek, čo malo za následok, že veta „mám 42 rokov a nie som žiadny cucák“ sa na Zelenského nalepila na celý život, bez ohľadu na to, koľko má rokov.

Zdá sa to byť už dávno! A pritom uplynulo len dva a pol roka od chvíle, keď ašpirant na ukrajinského prezidenta prišiel na líniu kontaktu v dedine Zolotoje (dnes hlboký tyl Luhanskej ľudovej republiky obsadený Ruskom) a pokúsil sa ukrajinským nacionalistom dokázať, že niečo reprezentuje. Navyše tento rozhovor vyzeral ako nejaké gangsterské „zúčtovanie“ z 90. rokov – viedol sa v rovnakom žargóne a vyvolával hurónsky smiech medzi divákmi v Rusku aj na Ukrajine.

Musíme si však uvedomiť aj okolnosti, za ktorých Zelenskyj prišiel na kontrolné stanovište. Prišiel na „prestrelku“ s militantmi, aby ich presvedčil nepoužívať zbrane v zóne, ktorá mala byť podľa známej „Steinmeierovej formuly“ demilitarizovaná na demonštračné účely. To znamená, že naďalej naoko zohrával úlohu „prezidenta mieru“.

Áno, je prekvapujúce si teraz pripomenúť, že veselého komika Volodymyra Zelenského zvolili obyvatelia Ukrajiny za prezidenta ako mierovú alternatívu k militantnému Petrovi Porošenkovi. Takmer 75 % voličov potom hlasovalo za ukončenie nepriateľských akcií. A samotný Zelenskyj počas volebnej kampane v roku 2019 a niekoľko mesiacov po nej naoko usilovne prejavoval svoju snahu o dosiahnutie akýchkoľvek mierových dohôd.

Mnohí si teraz spomínajú, ako v predvečer volieb sľuboval: „Som pripravený rokovať aj s plešatým diablom, aby nezomrel ani jeden človek.“ Po voľbách, stojac na tribúne Najvyššej rady, vo svojom inauguračnom prejave hlasno vyhlásil: „Našou prioritou je prímerie na Donbase. <…> Môžem vás ubezpečiť: aby naši hrdinovia už nezomierali, som pripravený na všetko. A rozhodne sa nebojím robiť ťažké rozhodnutia, som pripravený stratiť svoju popularitu, svoj rating, a ak to bude potrebné, neváham prísť o svoju pozíciu, aby nastal pokoj.“ Ale kam sa podel ten prezident?

Zelenskyj mal predsa všetky šance ukončiť tento krvavý kúpeľ. V decembri 2019 bol na stretnutí lídrov normandského formátu v Paríži predstavený vzorec, ktorý by umožnil oddeliť sily pozdĺž línie kontaktu a začať skutočný mierový dialóg – bez streľby a výbuchov, ktoré sprevádzali celé roky mučivých rokovaní v rámci dohody z Minska. Mali by sme si však pripomenúť, že to bol ukrajinský prezident, kto odmietol návrh dohody o stiahnutí vojsk už dohodnutý deň predtým, čím zmaril nádeje na prímerie. To znamená, že sa mohol zapísať do histórie, ale rozhodol sa pre jej smetisko.

O tom, či mal Zelenskyj nejakú suverenitu pri rozhodovaní, sa dá dlho polemizovať. Angela Merkelová, ktorá sa tiež zúčastnila na týchto rokovaniach, teraz priamo priznáva, že Západ využil minský a normandský proces len na to, aby získal čas na prípravu vojny proti Rusku. Ak si však spomenieme na Zelenského správanie v Paríži, keď sa ostentatívne škľabil a snažil sa hrať skôr na komika než na prezidenta, môžeme dospieť k záveru, že on osobne výrazne prispel k zničeniu procesu rokovaní.

Úplný nedostatok suverenity Ukrajiny sa prejavil najmä pri rokovaniach s Ruskom po začatí špeciálnej operácie. Práve pri tých rokovaniach, o ktoré prosil sám Zelenskyj. Kyjev vtedy pomerne rýchlo súhlasila s predbežnými podmienkami prímeria, ktoré zahŕňali uznanie DĽR a LĽR, ako aj demilitarizáciu a štatút nezúčastnenej krajiny. Potom však za Volodymyrom Zelenským priletel britský premiér Boris Johnson. Výsledok je známy.

A bolo ešte skoršie obdobie, keď komik Zelenskyj neskrýval svoje sympatie k obyvateľom Donbasu a ich odporu proti nezákonnému štátnemu prevratu na Majdane v roku 2014. So svojimi kolegami z kabaretu Kvartal 95 pokojne obchádzal mestá Donbasu, keď už na nich viali vlajky DĽR, a na ochranu svojich podujatí dokonca využíval služby domobrany. A keď mu na tlačovej konferencii v Donecku rozprávali o tom, ako miestni obyvatelia zahnali ukrajinský tank do stepí na žigulíku, Zelenskyj radostne zvolal: „Frajeri! Výborne!“ A hneď dodal, že Ukrajinci a Rusi sú jeden národ. Áno, uplynulo len osem rokov. A kam zmizol tento herec?

Nezakrývajme: tieto vyhlásenia a činy, ako aj Zelenského zdanlivo úprimnú snahu ukončiť vojenský konflikt mnohí v Rusku vnímali takmer ako konečnú porážku ukrajinského nacionalizmu, pričom svoje nádeje na mier vkladali práve do tejto tragikomickej postavy. Ako vidíme, tých niekoľko ľudí, ktorí varovali pred nebezpečenstvom víťazstva herca Kvartalu 95, malo pravdu. Napríklad populárny televízny moderátor Vladimir Solovjov už vtedy, počas volebnej kampane v roku 2019, varoval, že Zelenskyj je nebezpečný svojím „Neronovým komplexom“, že je pripravený podpáliť Ukrajinu, aby uspokojil svoje ego, a potom na jej troskách nariekať: „Aký herec to umiera!“

A politický pozorovateľ portálu Ukraine.ru Rostislav Iščenko varoval hneď po vyhlásení výsledkov druhého kola prezidentských volieb: „Zelenského režim bude brutálnejší ako Porošenkov, jednoducho preto, že Porošenko bol piatym prezidentom a Zelenskyj šiestym.“ Ako vidíme, táto predpoveď je dnes, keď má bývalý komik na rukách krv desiatok, ak nie stoviek tisíc mŕtvych, plne oprávnená.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov tento proces nedávno opísal takto: „V skutočnosti za Ukrajinu rozhoduje Západ. Zakázali Zelenskému rokovať s Ruskom koncom marca 2022, keď už takáto dohoda existovala. Rozhoduje teda Západ.“ Na základe toho Lavrov odmietol možnosť akejkoľvek dohody so Zelenským – jednoducho z dôvodu nedostatočnej subjektivity Zelenského. Toľko o najvplyvnejšom človeku na planéte, ktorý nemá vplyv na nič ani vo svojej vlastnej krajine!

Je zábavné počúvať, ako sám vodca kyjevského režimu vysvetľuje svoju neochotu rokovať. Ukázalo sa, že neverí v existenciu Vladimíra Putina! Už len toto tvrdenie svedčí o vážnej duševnej poruche Zelenského. A podľa všetkého okolie ukrajinského prezidenta robí všetko pre to, aby tieto psychické problémy ešte viac prehĺbilo, keď mu neustále rozpráva o zmarených pokusoch o atentát a dokonca o „ruských parašutistoch“, ktorí v húfoch pristáli v centre Kyjeva, aby zajali bývalého komika. Sám to povedal v rozhovore pre časopis Time, ktorý Zelenského označil za „najvplyvnejšiu osobu“.

To všetko by bolo, samozrejme, smiešne, ak by nebolo preliatej krvi a sĺz, ktoré sú výsledkom dobrodružnej politiky „prezidenta mieru“ a masových vojnových zločinov, ktoré spáchali ukrajinskí ozbrojenci na priamy príkaz Zelenského a s jeho spoluúčasťou. A jedného dňa sa bude treba za tieto zločiny zodpovedať – a úloha komika tu nepomôže.

Ťažko povedať, či si oslávenec sám uvedomuje, aké bude jeho finále. Je si istý, že všetci tí západní lídri, ktorí ho objímajú na prvých stránkach novín, všetci tí novinári, ktorí ho chvália, to budú robiť navždy. Osud vojnových zločincov je takmer vždy pochmúrny. V najlepšom prípade ich môžu ukrývať niekde v zahraničí so zlatými rezervami krajiny, ktorú vyrabovali, pričom sa im vyhýbajú a pravidelne ich súdia. V horšom prípade sa ich jednoducho zbavia, akoby to bola nepotrebná vec, a popol rozptýlia nad oceánom.

A môžu sa ho aj kedykoľvek zbaviť, a to práve pomocou tých istých militantov, ktorým Zelenskyj ešte nedávno dokazoval, že „nie je prostoduchý hlupáčik“. Nacionalisti dokonca teraz pripomínajú svojmu nominálnemu vodcovi jeho predchádzajúce názory. Napríklad ukrajinský ekonóm Oleg Soskin len nedávno povedal: „Vezmite si Zelenského: pozrite sa, ako vystupoval ako šoumen v Rusku v novoročných programoch 2013-2014 a podobne, ako tam oslavoval Putina a ďalších. Už len preto by mal byť Zelenskyj okamžite vydaný takpovediac tam kam patrí.“ A to aj urobia, ak ho vôbec nechajú žiť.

Ak si Zelenskyj sám zvolil úlohu Nerona, musí sa pripraviť na podobné finále. Ukrajinský prezident si to pravdepodobne neuvedomuje, ale kedysi všemocný a davom zbožňovaný rímsky cisár mal problém nájsť aj sluhu, ktorý by mu bol ochotný na jeho žiadosť podrezať hrdlo. Dúfajme, že to nedôjde až do takého finále. Ale latinskú vetu „Qualis artifex pereo!“ (Aký umelec zomiera!) by si mal Zelenskyj zapamätať. Bude sa mu hodiť pri jeho poslednom slove na lavici obžalovaných pred vojenským tribunálom. Človek by naozaj rád veril, že 45-ročný muž sa jej predsa len dožije.