Zbrojári EÚ chcú konkurovať Rusku a USA. Nový program zničí zbrojovky malých štátov, aj ČR

Praha 10. júla 2018 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Mindaugas Kulbis)

V Bruseli schválili zriadenie prvého programu Európskej únie na podporu inovácií v obrannom priemysle. Jedná sa o fond s rozpočtom 500 miliónov eur. Program má v budúcich dvoch rokoch pomôcť zbrojným firmám financovať nové a modernizovať existujúce technológie.

Cieľom je podľa Európskej komisie zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho obranného priemyslu a prispieť v tomto ohľade k väčšej nezávislosti únie.

Reklama

Prvé projekty by sa mohli dočkať unijnej finančnej podpory už v roku 2019. Podmienkou ale je, aby na nich spolupracovali najmenej tri rôzne firmy z najmenej troch členských štátov.

Lenže sa zdá, že program bol napísaný v prospech zbrojárov zo západnej Európy. Menším krajinám, ako je Česká republika, nič nedá alebo ich môže aj poškodiť.

Reklama

Sputnik o unijnom zbrojnom programe hovoril so Stanislavom Mackovíkom, známym politikom, bývalým poslancom KSČM a členom snemovného výboru pre obranu.

Európsky parlament nedávno podporil založenie Euróspkeho programu rozvoja obranného priemyslu. Čo si o tom myslíte?

Je to iste kšeft predovšetkým pre veľkých hráčov za účasti komparzu poskladaného z tých menších, ktorým bude niečo málo prihodené, aby to vyzeralo, že to všetko dobre funguje.

Program na podporu inovácií v obrannom priemysle a jeho fond disponuje rozpočtom vo výške 500 miliónov eur, čo predstavuje 13 miliard Kč. Počas nasledujúcich dvoch rokov majú tieto peniaze pomôcť zbrojárom zafinancovať zavádzanie nových technológií. Pre oblasť výskumu má fond na nasledujúce tri roky ešte k dispozícii ďalších 90 miliónov eur.

Prvé peniaze na podporu zbrojných projektov budú vynaložené v roku 2019. Jednou z podmienok čerpania peňazí je, že na projekte musia spolupracovať tri rôzne firmy troch členských štátov EÚ. Pochybujem, že tieto peniaze výrazne zvýšia konkurencieschopnosť a zároveň budú mať kladný dopad na lepšiu životnú úroveň občanov. Vybraným firmám tie peniaze iste na nejakú dobu pomôžu.

Náš štátny rozpočet si však v príjmovej položke veľmi nepomôže. Pretože náš štát de facto nemá zbrojný priemysel vo svojich rukách. Na základe skúseností môžem povedať, že zároveň bez podpory štátu — respektíve členov vlády, je akékoľvek presadenie výrobku na zahraničnom trhu dosť zložité.

Musíme zároveň kalkulovať s faktom, kedy moderné zbrojné technológie nielen pre NATO — produkujú predovšetkým v USA. V NATO je stále dosť krajín, v ktorých neexistuje uchopiteľná koncepcia technického rozvoja armády na najbližších desať rokov. Z čisto vojenského hľadiska sú také štáty pre alianciu dôležité predovšetkým vďaka ich geografickej polohe a využiteľnosti infraštruktúry pre prípad vojenského konfliktu.

To sa týka aj ČR, kde sa plánuje maximálne na jedno volebné obdobie Snemovne. Peniaze v rozvojovom programe pôjdu prevažne do privátnych firiem. Naviac existuje nátlak amerického prezidenta Trumpa, ktorý má donútiť členské štáty NATO zvýšiť svoje výdaje na obranu. Pokiaľ by teda od zajtra došlo u všetkých členov NATO k ročným výdajom vo výške požadovaných 2% HDP, tak celkové výdaje na zbrojenie sa v rámci aliancie navýšia o 40%. To nie sú malé peniaze.

Zdá sa, že americké zbrojovky čakajú zlaté časy, lebo Trump rozhodne nechce v obrannom rozpočte škrtať ani doma v USA. Európske zbrojovky sa dostanú iba tam, kam ich pustia Američania. V rámci NATO sa veľa hovorí o kompatibilite systémov. Tento slovný obrat použijú USA vždy tam, kde budú presadzovať svoje vojenské a obchodné záujmy. Mimo alianciu sa na svetovom zbrojnom trhu úspešne presadzuje Rusko a Čína. Ťažko si dokážem predstaviť, že by vojenská produkcia USA v NATO, USA, Ruska a Číny vo svete — bola v najbližších rokoch prevalcovaná akoukoľvek snahou európskych zbrojárov.

Cieľom programu je podľa Európskej komisie zvýšiť konkurencieschopnosť euróspkeho obranného priemyslu a prispieť v tomto ohľade k väčšej nezávislosti Únie. Znamená to, že EÚ trvá na tom, aby euróspke armády mali v budúcnosti iba euróspke zbrane a výzbroj?

Ako som uviedol, NATO používa iba tzv. vzájomne kompatibilné systémy. Iný vojenský blok v Európe neexistuje. Dielčie programy môžu byť úspešné len po určitú dobu a v ohraničenom obchodnom prostredí. Nechápem, ako si NATO vo vnútri sám sebe chce konkurovať.

Zaujímavá situácia je napríklad v dodávkach bojových lietadiel. Môžete síce do výzbroje dokonca zaradiť bojové lietadlo produkované v Európe a dokonca mimo členské štáty NATO — ale niekoľko jeho dôležitých komponentov bude aj tak amerických. Je teda síce pekné mať prevádzkovo lacného a bojovo vcelku efektívneho Gripena zo Švédska — no s licenčným motorom a výzbrojou pôvodom z USA. Američania dodávajú aj okuliare pre nočné videnie a časť elektronických systémov.

Európsky konkurent bojového nadzvukového lietadla Gripen sa volá Eurofigter Typhoon. Typhoon je výsledkom spolupráce Veľkej Británie, Nemecka, Španielska a Talianska, teda štyroch členských štátov NATO. Ani spojená sila týchto krajín nezaručila jednoznačný úspech stroja v európskych letectvách. Typhoon sa pre mnohých stal hlavne pohlcovačom peňazí vplyvom vysokých prevádzkových nákladov. Toto lietadlo do svojej výzbroje vybralo i neutrálne a relatívne bohaté Rakúsko. V roku 2017 bolo ale oznámené, že v roku 2020, teda po 13 rokoch prevádzky bude všetkých 15 rakúskych strojov vyradených z prevádzky. Rakúske ministerstvo obrany oznámilo, že nutná modernizácia a prevádzkové náklady na ďalších 30 rokov prevádzky Typhoonov by zaťažila daňových poplatníkov vo výške 4,4 až 5,1 miliardy eur. Pokiaľ dôjde k nahradeniu strojov Eurofigter Typhoon v rakúskom letectve strojmi Gripen ze Švédska alebo F-16 z USA, tak za rovnaké obdobie bude možné ušetriť až 2 miliardy eur.

V Európe výroba lietadiel Eurofigter Typhoon dáva prácu asi 100 000 ľuďom. Stroje sú síce kvalitné, za tie peniaze ale hlavne pre naozaj zámožných zákazníkov. Taliani montujú lietadlá pre dodávku do Kuvajtu, britský dodávateľ predáva do Ománu, Kataru a Saudskej Arábie. Títo zahraniční odberatelia zachraňujú európskych výrobcov lietadiel. Do budúcna existujú dve možnosti, buď európske krajiny vyvinú vlastné stíhacie lietadlo novej generácie, alebo budú úplne závislé na dodávkach leteckej techniky od amerických firiem.

EÚ je s NATO zviazaná ako sliepka s kuriatkami. Dokiaľ to tak zostane, tak európske armády nebudú mať len európske zbrane. Niektoré zbraňové systémy nie sú v EÚ ani vyvinuté. Tým pádom tu zostáva závislosť na ich dovoze, poprípade licenčnú produkciu hlavne od USA.

Je program pre českých zbrojárov výhodný?

Dopad tohoto rozhodnutia pre ČR rozhodne nejde zveličovať. Európska únia je ťažkopádna a často vnucuje jednotlivým členským štátom rôzne nápady a opatrenia. Smernice idú veľakrát len predobrazom nerozumu a idú proti záujmom občanov predovšetkým menších štátov v EÚ.

Čelní predstavitelia EÚ s obľubou presadzujú voľný trh, v skutočnosti ho centrálne regulujú plejádou opatrení, ktoré znevýhodňujú malé ekonomiky a iba pomáhajú silným zostať silnými. Malým sa dovoľuje len příštipkařit. Veľmi zjednodušene povedané — existuje dosť podnikov v ČR, ktoré nemajú šancu exportovať do zahraničia svoju produkciu bez súhlasu Bruselu alebo USA. Teda žiadny voľný trh.

Našim zbrojárom program môže pomôcť. Aplikácie nových technológií našim výrobcom môžu pootvoriť dvere do sveta, ak bude politická vôľa. V niekoľkých odvetviach máme šancu. Veľakrát tá šanca upadá pod tlakom tupých nápadov do zahraničia sa odpovedajúcich politikov. Napríklad zverejňovanie zmlúv pod rúškou transparentnosti. V skutočnosti zverejňovanie zmlúv môže len oslabovať naše obchodné pozície a posilňovať konkurenciu. Preto tu bola poskokmi zahraničných záujmov vedená mohutná kampaň za zverejnenie kde čoho. Bol to ďalší pokus o dokončenie likvidácie zbytkov nášho priemyslu.

Nie je to tak, že program má vytvoriť exkluzívne postavenie na európskom trhu pre nemeckých a francúzskych zbrojárov a zlikvidovať výrobcov z menších krajín?

Oni to exkluzívne postavenie už majú. Peniaze v rámci programu túto ich pozíciu môžu len upevniť. Pre našich výrobcov je to len šanca sa napríklad dostať k niečomu novému. Alebo tiež riziko spojené s tým, že prídeme o vlastné know-how.

Ako si vôbec českí zbrojári stoja? Z médií to vyzerá, že Česko len rozpredáva starú sovietsku techniku do krajín tretieho sveta…

Istá ich časť má založené živobytie na predaji tzv. nadbytočného vojenského materiálu. V minulosti sa vyradzovalo z armády všetko možné za účelom speňaženia. To sa naštartovalo ako súčasť tunelárskeho kapitalizmu na počiatku deväťdesiatych rokov. Štát sa vtedy účelovo a v prospech cudzích záujmov vzdal špeciálnej výroby a vlastne aj funkčnej armády.

Dnes je tu niekoľko privátnych firiem, ktoré majú čo ponúknuť a sú konkurencieschopné na svetovom trhu. Majú tradíciu a držia kvalitu napríklad vo výrobe ľahkých ručných palných zbraní. Dokážu produkovať kvalitné vozidlá pre potreby ozbrojených zložiek. Máme firmy, ktorých elektronické a sledovacie systémy budia rešpekt.

Bohužiaľ štát už v deväťdesiatych rokoch bol rezignovaný skupinou trollov do role pasívneho diváka a neaktívneho hráča. V dôsledku toho máme znateľný úpadok v leteckej výrobe a tradičnom ťažkom strojárenstve. To sú chyby, za ktoré niekto nesie zodpovednosť, ktorá sa účelovo dlhé roky nevymáha.