Sme Dobré ráno vítalo v pondelok ráno čitateľov desivým titulkom „Konšpirácie a hoaxy budú vládnuť v Maďarsku“. Človeku sa priam vynára pred očami predstava Maďarska zamoreného slizkými netvormi ako z reklamy na čistič toaliet.

Peter Schutz v článku „Orbánova predstava o sebe je na diagnózu“ našiel aj vysvetlenie, prečo Viktor Orbán vyhral takým dramatickým rozdielom: „Orbánova schopnosť sugesciou ovládať davy z neho robí charizmatika, aký nemá v EÚ seberovného.“ Teda milí čitatelia, za výsledkami maďarských volieb nehľadajte nič iné, len mágiu a hypnotizovanie.

„Víťazstvo Orbána je toxické pre celý Visegrád,“ kričí ďalší titulok, tentoraz od samotnej šéfredaktorky denníka SME Beaty Balogovej. Podľa nej sa umeniu hypnózy môžu naučiť aj politici v susedných krajinách, ktorí „tiež snívajú o vládnutí bez konca a bez etických zábran“. (Nikoho však nemenovala, tak môžeme len hádať koho tým napríklad na Slovensku myslela – Sulíka? Matoviča? Nevedno.) Balogová ďalej píše, že „Veľká časť krajiny uverila, že imaginárna armáda cudzieho nepriateľa je pre krajinu väčšou hrozbou ako skorumpovaní oligarchovia“. Teda podľa pani Balogovej tie milióny imigrantov, ktoré sú pripravené v Líbyi, Turecku či Nemecku, a ktoré sú prevažne nepriateľsky naladené voči európskym národom, hodnotám a kultúre, sú iba imaginárne. A úvahu uzatvára slovami: „A tak si krajina sama z vlastných daní platila nenávistnú kampaň, ktorá voličov zaslepovala a bránila im v tom, aby kvalifikovane rozhodovali o svojom osude.“ Ešteže my u nás si z našich daní platíme našu verejnoprávnu RTVS, takže nám žiadna zaslepovacia kampaň nehrozí, či nie?

Ani Denník N nezostal v hanbe. Tomáš Vasilko je tiež demokrat a rovno sa pýta ako by bolo možné potrestať maďarských voličov za nehoráznosť, ktorej sa dopustili: „Čo môže Únia urobiť s Maďarskom? Najviac by bolelo zastavenie eurofondov, k tomu ale asi nedôjde“. Vasilko sa trasie hrôzou najmä nad hororovou predstavou, že by Maďari „schválili pripravovaný zákon, ktorý by dal vláde možnosť zakázať mimovládne organizácie, ktoré podporujú migráciu a predstavujú národné bezpečnostné riziko. Zákon by tiež podľa Reuters uvalil 25-percentnú daň na zahraničné dary, ktoré by takýmto mimovládkam išli.“ Čo na tom, že veľmoci ako USA či Rusko sa dôsledne chránia pred zasahovaním zahraničia do svojej politiky – keby to tak robili aj malé krajiny ako Maďarsko či Slovensko, to by bola pre demokraciu skutočná katastrofa, všakže pán Vasilko?

„Európska únia nemá veľa možností, ako ďalšej orbanizácii Maďarska zabrániť,“ narieka nad nemožnosťou vybabrať s prirodzenou chuťou maďarských voličov rozhodnúť o svojej krajine aj ďalší jasný demokrat Milan Nič, slovenský analytik berlínskeho think-tanku DGAP. „Hlavnou pákou sú eurofondy,“ radí ako by sa možno dalo zmariť slobodné rozhodnutie Maďarov iný evidentný demokrat, analytik z českej organizácie Europeum Martin Michelot. Títo páni ďalej nariekajú, že Maďarsko poberá veľa peňazí z eurofondov. Nespomínajú však fakt, že krajiny Východnej Európy sú aj podľa významných západných ekonómov ako Thomas Piketty v rámci Európskej únie čistými platcami, keď odvádzajú cez zisky dcérskych spoločností do západných centrál viac, než zoberú z eurofondov. Milan Nič však povedal aj pravdu o eurofondoch, že pri ich rozdeľovaní často prichádza ku korupcii, a uvádza aj príklad, ktorý určite nie je vymyslený: „Jeden z mnohých bizarných príkladov je dedina na východe krajiny, kde z peňazí EÚ postavili 11 rozhľadní za 900 tisíc eur. Jedna rozhľadňa je v cene menšieho domu a to v dedine, ktorá leží na rovine.“ Samozrejme, na vine nie je chorý zvrátený korupčný systém prerozdeľovania peňazí európskych daňových poplatníkov naverímboha úradníkmi, ale kto? Správne, uhádli ste, Viktor Orbán osobne.

„Maďarsko je rozdelené,“ narieka v titulku svojho komentára ďalší z klenotov Denníka N, Peter Morvay. Postreh, za ktorý by sa nemusel hanbiť ani samotný Majster N. Pánu Morvayovi unikla iba taká drobnosť, že Maďari sa práve nevídaným a historickým spôsobom zjednotili proti bruselskej a votreleckej totalite. Pán Morvay na druhej strane obdivuhodne postrehol, že za Orbánovým víťazstvom „bola neschopnosť opozície spolupracovať a dohodnúť sa na spoločných kandidátoch v jednomandátových obvodoch.“ Takže konečne vieme, kde je pes zakopaný.

Ćasopis .týždeň, známy svojím nezaujatým pohľadom na vec, prináša komentár Maríny Gálisovej pod názvom „Orbánova diagnóza: etatizmus“. Kto by snáď nevedel, čo je etatizmus: je to „ politický postoj, ktorý sa snaží spoločenské problémy riešiť hlavne štátnymi zásahmi“. No ešte šťastie, že toto maďarské zasahovanie štátu má protiváhu v pôsobení bruselskej eurocentrály, ktorá všadeprítomnou reguláciou života spoločnosti cez eurofondy a normovanie všetkého, od farby lokomotív až po zakrivenie banánov, šíri slobodu a demokraciu, všakáno. Gálisová ale priznáva, že „iba vyvolávanie fóbií by mu (Orbánovi) na ústavnú väčšinu nestačilo. Fideszu pomohla opozícia, notoricky neschopná jednoty.“ A pýta sa, že keby nie Orbán, tak potom kto: „Alebo by boli niektorí komentátori radšej, keby Orbán klesol na druhé miesto a prví by boli týpkovia Gábora Vonu (ktorého .týždeň a jemu podobné periodiká označujú za tzv. ultranacionalistu)?“

Tak si to zhrňme: podľa našich presstitútok satan Orbán obyvateľstvo diabolsky oklamal, zhypnotizoval a teraz nastolí hrôzovládu, temnotu a možno dokonca aj hladomor. Ani náznak možnosti, že výsledok volieb je výsledkom triezveho rozmýšľania ľudí a ich rozumného a opatrného zhodnotenia súčasnej situácie v Európe a z toho vyplývajúceho nastavenia priorít.

Táto zábavná hystéria presstitútok je najlepším dôkazom toho, že naši južní susedia sú na dobrej ceste.

Ivan Lehotský