V článku sa uvádza, že najväčším problémom bioplastov je, že sa úplne nerozpadajú.
“Bioplasty nevieme recyklovať. Nepatria do žltej popolnice, ale ani sa úplne nerozpadnú. Nepatria teda ani do hnedej popolnice (na bioodpad). Jediné, čo sa s nimi dá urobiť, je hodiť ich do čiernej popolnice (na komunálny odpad) a nechať spáliť,” uviedol na utorkovom brífingu námestník pre riadenie sekcie politiky a medzinárodných vzťahov ministerstva životného prostredia (MŽP) Vladislav Smrž.
Navyše, ak ich chceme kompostovať, ide o zložitý proces, pri ktorom je potrebné dodať špeciálne živiny. “Na kompostovanie jedného kilogramu bioplastov je potreba rádovo viac ako desaťnásobné množstvo kompostu. Navyše väčšinou obsahujú viazaný uhlík, a preto je pre kompostovanie potrebné dodávať ďalšie živiny ako dusík a fosfor,” povedal riaditeľ Ústavu chémie technológie ochrany životného prostredia v Brne Jiří Kučerík.
Vedci z Ústavu experimentálnej botaniky AV skúmali päť rokov rozklad bioplastových vriec a fliaš a zistili, že sa samy nerozpadajú. Niektoré z nich potom do pôdy uvoľňujú dokonca chemikálie a ftaláty. Odborníci zistili, že sa tieto plasty rozložia v komposte len v prípade, že sa dokonale rozrezané a kompost sa zahreje na viac ako šesťdesiat stupňov Celzia.
Podľa ministra zdravotníctva Adama Vojtecha (za ANO) mnohí prevádzkovatelia potravinárskych a reštauračných zariadení nechcú používať opakovateľne použiteľné plasty z hygienických dôvodov. Podľa neho to ale nie je problém. “Podľa legislatívy možno predávať nápoje a jedlo do opakovateľne použiteľného obalu. Žiadna legislatívna bariéra neexistuje,” povedal.
Vlani bola vytvorená iniciatíva Dosť bolo plastu. V rámci nej spolupracuje ministerstvo životného prostredia s 18 firmami, ktoré obmedzili používanie jednorazových plastov zavedením opakovateľne použiteľného riadu a odstránením slamiek, viečok a miešadiel.