Progresívci plánujú zvolať parlamentný výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ministerstvo podľa nich nerieši envirozáťaže

Tvrdí tiež, že je pravdepodobné, že prepadne aj 160 miliónov eur, ktoré boli zazmluvnené na sanáciu Vrakunskej skládky a gudrónových jám v obci Predajná. Dôvodom nezazmluvnenia 60 miliónov by mal byť nezáujem oprávnených žiadateľov, avšak Stohlová poukázala, že žiadateľmi sú len samotné ministerstvo a jeho organizácie. „Do týchto špeciálnych výziev sa nemohol zapojiť nikto iný. Čiže je to minister Tomáš Taraba, kto nemá záujem o čerpanie prostriedkov na riešenie envirozáťaží,” myslí si Stohlová. „Podľa našich informácií majú byť peniaze z eurofondových výziev určených na sanáciu envirozáťaží presunuté na úplne iný účel. Neexistuje na to jediný pochopiteľný dôvod, keďže na Slovensku máme tisícky záťaží, ktoré akútne ohrozujú zdravie ľudí a životné prostredie,“ uviedla Stohlová.

Za najvážnejšou označila situáciu pri Vrakunskej skládke, kde bol ešte v apríli 2024 zrušený projekt prvej fázy sanácie, teda vybudovania tesniacej steny. Minister ho podľa slov poslankyne zrušil bez zdôvodnenia, hoci projekt bol po ôsmich rokoch príprav vysúťažený a pripravený na realizáciu. „Jeho zásah všetko vrátil na začiatok. Do konca júna mal priniesť nové riešenie, no napokon len oznámil technológiu termickej desorpcie, ktorá sa vôbec nehodí na čistenie podzemnej vody,“ vraví Stohlová. Upozornila i na praktické prekážky, použitie termickej desorpcie by si podľa nej vyžiadalo aj výstavbu zariadenia priamo v obytnej zóne, na čo je ale potrebný zložitý povoľovací proces. „Navyše by to výrazne zhoršilo kvalitu života ľudí v oblasti,“ dodala. Envirorezort sa podľa nej následne odmlčal. „V decembri 2024 síce zazmluvnilo 94 miliónov eur, no bez akéhokoľvek konkrétneho projektu. Verejné obstarávanie bez projektu sa nedá realizovať a podľa našich informácií sa už aj od desorpcie ustúpilo. To nás opäť vracia na začiatok. A čas hrá proti nám – sanácia musí byť hotová do roku 2029, no vzhľadom na nutné procesy je to prakticky nereálne,“ povedala.

Zlyhanie vidí aj v prípade lokality gudrónových jám v Predajnej. Tam je podľa Stohlovej všetko dlhodobo pripravené, no MŽP SR dosiaľ nepripravilo verejné obstarávanie a minister sa k tomu nevyjadruje. Stohlová tiež vystríhala, že Slovensko nemusí stihnúť vyčerpať ani 200 miliónov eur. „Peniaze máme, záťaže máme, no chýba vôľa a odbornosť. V Predajnej hrozí vyliatie gudrónov, vo Vrakuni sa šíri znečistenie do najväčšej zásobárne pitnej vody a na východe Slovenska sa deti rodia s poruchami sluchu, imunity či iných defektov. To je dôsledok neriešených envirozáťaží,“ vraví. „Naše obavy a podozrenia potvrdil otvorený list asociácie odborníkov na envirozáťaže Envisan adresovaný parlamentnému výboru,“ dodala. Na výbore chcú od ministra žiadať vysvetlenia aj okamžitú nápravu.

MŽP SR zareagovalo na Stohlovej vyjadrenia tým, že riešenie environmentálnych záťaží je v procese a neprepadne ani cent. „Pani Stohlová šíri nezmysly na pravidelnej báze. Už nechodí klamať ľudí do Málinca, odkiaľ ju samosprávy vyprevadili, tak si vymýšľa príbehy o prepadnutí eurofondov. Jediný za koho prepadli eurofondy na MŽP SR bola vláda premiéra za PS Ódora, kedy prepadlo 430 miliónov eur,” uviedli z odboru komunikácie envirorezortu pre agentúru SITA. Doplnili, že pod vedením Tomáša Tarabu je MŽP SR lídrom v tejto oblasti.