Môj profil 
Predplatné
Obrovská spúšť je viditeľná aj v Srbsku, kde hladina vody klesla a v niektorých najviac postihnutých oblastiach odhalila zvalené domy alebo domy ponorené v bahne, popadané stromy a dediny plné rozkladajúceho sa dobytka.
Počet obetí lejakov na Balkáne vzrástol podľa slovinskej tlačovej agentúry STA na najmenej 45: najmenej 17 obetí si vyžiadali v Srbsku a 27 v Bosne a Hercegovine, plus jednu v Chorvátsku. Úrady sa však obávajú, že bilancia bude ešte stúpať.
Ide o najvýdatnejšie dažďové zrážky v regióne od začatia zapisovania pred 120 rokmi. Spôsobili vyliatie vodných tokov z brehov a stovky zosuvov pôdy.
“Následky… sú hrôzostrašné,” povedal minister zahraničných vecí Bosny a Hercegoviny (BaH) Zlatko Lagumdžija na dnešnej tlačovej konferencii. “Materiálne škody nie sú menšie, než skaza spôsobená vojnou,” dodal.
Lagumdžija informoval, že vyše 100.000 domov a iných budov v Bosne už nie je vhodných na užívanie a že vyše milióna ľudí bolo odrezaných od zásob čistej vody.
“Počas vojny prišlo mnoho ľudí o všetko,” povedal šéf diplomacie. “Dnes znova nič nemajú.”
Politik svojimi výrokmi stručne naznačil aj rozsah ťažkých úloh, ktoré musia teraz riešiť vlády v Bosne a Srbsku, trpiace nedostatkom financií.
Srbský premiér Aleksandar Vučič oznámil, že výdavky na nápravu situácie v Srbsku sa vyšplhajú na stovky miliónov eur a že počet obetí na životoch bude určite rásť.
Jeden bosniansky predstaviteľ uviedol, že približne 500.000 ľudí bolo evakuovaných zo svojich domovov alebo ich sami opustili. Takéto obrovské vysídlenie obyvateľov nezažila krajina od vojny v rokoch 1992-1995, keď v rámci etnických čistiek bolo z domovov vyhnaných vyše milióna ľudí.
V Srbsku úrady evakuovali najmenej 25.000 osôb, ale mnoho ich zrejme odišlo aj samých.
Stovky dobrovoľníkov v hlavnom meste Belehrad plnili vrecia pieskom a ukladali ich popri brehu Sávy. Polícia vydala výzvu, že treba plniť ďalšie vrecia.
Vojaci a zamestnanci pracovali z nedele na pondelok celý čas a stavali bariéry z vriec s pieskom, aby zabránili vode preniknúť do najväčšej srbskej elektrárne Nikolu Teslu, ako aj do druhého komplexu Kostolac – elektrárne na hnedé uhlie východne od Belehradu.
Hovorkyňa odborovej organizácie v srbskej elektrárenskej spoločnosti EPS uviedla, že niektorí zamestnanci elektrárne Nikolu Teslu na brehu Sávy (pri meste Obrenovac) pracovali tri dni takmer bez prestávky, pretože posilám sa nepodarilo dostať na miesto.
“Elektráreň by teraz už mala byť v bezpečí,” povedala hovorkyňa odborov pre Reuters. “Urobili sme, čo sme mohli. Teraz je to v rukách božích,” dodala.
Úrady v Bosne vydali aj čerstvé varovanie pred nebezpečnými pozemnými mínami, ktoré tam zostali z vojny a ktoré teraz vyplavila voda na povrch.
V severobosnianskom meste Maglaj sa sotva nájde jediný dom, ktorý by záplavová voda nepoškodila. Keď ustúpila, zanechala vrstvu bahna a trosiek.
V dedine Donje Polje, kam sa moslimskí Bosniaci po vojne v roku 1995 vrátili a našli zhorené alebo rozstrieľané domy, si gazdiná vytierala bahno z chodby. Tmavé šmuhy naznačovali, že voda dosahovala až do výšky troch metrov.
“Myslela som si, že to bola tá najhoršia vojna, ale ako vidno, situácia môže byť ešte horšia. Len sa modlím k Bohu, aby sme si zachovali zdravý rozum, pretože najprv nás postihla vojna a teraz toto,” uviedla.
ru
.JPG)
