Medzi účastníkmi zhromaždenia na Námestí SNP boli rôzne skupiny ľudí, vrátane dôchodcov alebo rodín s malými deťmi.

Jedným z dôvodov organizovania dnešného zhromaždenia bolo, že polícia vypočúvala niektorých z členov iniciatívy Za slušné Slovensko. Dostala totiž anonymné trestné oznámenie, že zhromaždenia boli financované filantropom Georgeom Sorosom a ich cieľom je štátny prevrat.

Členovia iniciatívy sa voči týmto tvrdeniam ohradili. Rovnako chceli reagovať na výroky bývalého predsedu vlády Roberta Fica na ich adresu. Podľa nich totiž Fico disponuje informáciami, ktoré by mať nemal. Organizátori si týmto tiež údajne chceli uctiť výročie 17. novembra 1989.

Farská vo svojom príhovore dnes vyzvala prezidenta Kisku, premiéra Pellegriniho a Bélu Bugára, aby urobili “všetko preto, aby nás Fico nestiahol rovnakým smerom, ako Orbán Maďarsko.” Čo konkrétne mala na mysli, Farská neuviedla.

Iniciatíva Za slušné Slovensko vznikla po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky. Počas protestov na jar tohto roku požadovali napríklad odstúpenie vtedajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka alebo policajného prezidenta Tibora Gašpara.

Podľa Bútoru nechcú účastníci zhromaždenia prevrat, ale obrat

Účastníci zhromaždenia Za slušné Slovensko v Bratislave nechcú prevrat, ale obrat. Vyhlásil to na zhromaždení sociológ Martin Bútora. “Ide o návrat k spravodlivej a solidárnej spoločnosti,” povedal. Podľa neho sa už v minulosti stávalo, že vládna moc označovala svojich kritikov za podvratných alebo kontrarevolucionárov, napríklad v päťdesiatych rokoch alebo keď sovietska tlač kritizovala Pražskú jar, prípadne komunisti v osemdesiatych rokoch ochranárov. “To všetko poznáme z minulosti,” povedal s tým, že je smutné, že podobná rétorika sa vrátila. Požiadavka slušného Slovenska je podľa neho prirodzenou reakciou na kradnutie a vraždy.

Podľa aktivistky Zuzany Mistríkovej je potrebné povedať, že korupcia a nenávisť nepatrí do spoločnosti, ktorú chceli osobnosti roku 1989 a do spoločnosti nepatria ani dnes. “Slovensko potrebuje odbornosť, spoluprácu, demokratické hodnoty a spravodlivosť,” vyhlásila. Ďalšia z tvárí roku 1989 Filip Vagač skonštatoval, že rok, keď padol komunistický režim, nechal v životoch účastníkov hlbokú stopu, ale po ňom nemali potrebu vracať sa na námestia. Tá prišla až tento rok. “Prišli sme podporiť ľudí, ktorí svojou odvahou prispeli k politickým zmenám,” uviedol.

“Stojím tu dnes hrdo slušne a zadarmo,” vyhlásila herečka Táňa Pauhofová s tým, že nemôže byť inde, pretože ľudí, ktorí sa postavili za spravodlivosť, vyšetrujú štátne orgány. Bojíte sa a tak konšpirujete a snažíte sa rozpútať ešte väčšiu nenávisť,” uviedla s tým, že táto taktika sa nepodarí, keďže ľudia na námestiach sú zjednotení.

Prejavy na bratislavskom námestí SNP počúvaku tisícky zúčastnených, pričom občasne skandovali “Hanba”, “Odstúpiť” alebo napríklad “Som tu zadarmo”.

Banskobystričania pochodovali za slušné Slovensko

Stovky Banskobystričanov sa dnes po 17. hodine zhromaždili na Námestí slobody s transparentmi „Banská Bystrica je za slušné Slovensko“, „Som tu zadarmo“ alebo „Plagiátor odstúp“. Štrnganie kľúčov a skandovanie hesiel „Skutok sa stal“, „Podozriví ste tu vy“, „Už je koniec zlodeji“ a ďalších sprevádzalo ináč pokojný pochod popri Pamätníku SNP až na Námestie SNP, pričom počas neho sa pridávali ďalší protestujúci. Na námestí SNP sa nakoniec zišlo približne tisíc ľudí, ktorí sa takto pridali k výzve iniciatívy Za slušné Slovensko.

Protestujúci prišli na námestie vyjadriť to, že nechcú žiť v štáte, kde sa vraždia novinári, kde sa kradne, kde sa tituly získavajú za opísané práce, tam kde sa po prehre vo voľbách menia volebné systémy.

„Potrebujeme ukázať, že vláda stále nie je dôveryhodná. Súčasná situácia s vypočúvaním aktivistov je veľkým výkričníkom pre celé Slovensko obzvlášť preto, že je predvečer 17. novembra, keď sme si vybojovali nejakú slobodu a slobodu prejavu,“ uviedla za organizátorov protestu v Banskej Bystrici pre agentúru SITA koordinátorka platformy Nie v našom meste Martina Strmeňová.

„Je 29 rokov po Nežnej revolúcii a politici zastrašujú občanov, ktorí sú aktívni, len za to, že nesúhlasia so spôsobmi, akými sa na Slovensku často vládne. Nezabudnime, že demokracia neznamená, že štyri roky po vhodení lístkov do urny musíme mlčať a čakať do ďalších volieb,“ povedala Strmeňová.

„Volení zástupcovia sú platení z našich daní, sú našimi zamestnancami. Tak, ako vás kontroluje váš šéf, tak my máme právo a povinnosť kontrolovať politikov vo verejných funkciách. Toto musí rezonovať v celej verejnej a štátnej správe, a nie len počas kritických období, ako bol tento rok, táto jar,“ doplnila s tým, že banskobystrických organizátorov nikto nezneužil a slobodne sa rozhodli pridať k iniciatíve Za slušné Slovensko, a byť aktívnou časťou zmeny, ktorú protesty požadovali, „pretože to je naše vnútorné presvedčenie“.

Protesty Za Slušné Slovensko sa dnes konali okrem Banskej Bystrice v ďalších siedmich slovenských mestách v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach, Prievidzi, Žiari nad Hronom, Žiline, Leviciach a Kežmarku a tiež v Londýne a v Dubline.

Na zhromaždenie Za slušné Slovensko v Košiciach prišlo asi tisíc ľudí

Odhadom tisíc ľudí sa zišlo v piatok večer na zhromaždení Za slušné Slovensko na Hlavnej ulici v Košiciach. Podujatie prebehlo pokojne a bez incidentov. Podľa spoluorganizátora Jána Gálika bolo hlavným cieľom uctiť si tých, ktorí v roku 1989 bojovali za demokraciu. Podujatie sa začalo minútou ticha venovanej zavraždenému novinárovi Jánovi Kuciakovi a jeho snúbenici Martine Kušnírovej.

Ako Gálik povedal, ďalšie zo série zhromaždení sa rozhodli zorganizovať v predvečer Dňa boja za slobodu a demokraciu, aby si pripomenuli pád komunizmu a ľudí, ktorí v tom čase vyšli do ulíc a žiadali lepšiu krajinu. „Rozhodli sme sa usporiadať toto zhromaždenie, aby sme si pripomenuli odvahu týchto ľudí, ktorí sa postavili vtedajšiemu režimu, aby sme zdôraznili, že aj dnes je veľmi dôležité zaujímať sa o tom, v akom stave je naša demokracia, kontrolovať našich politikov a snažiť sa o slušnú krajinu,“ povedal s tým, že zhromaždenie bolo plánované dlhšie.

Na zhromaždení vystúpili viacerí umelci aj rečníci. Medzi nimi boli i vtedajší členovia Občianskeho fóra (OF) či koordinačného centra Verejnosť proti násiliu (VPN). Svojimi prejavmi poukazovali na prieniky medzi udalosťami spred 17. novembra 1989 a súčasnosťou.

„Stretávame sa na rovnakom mieste ako pred 29 rokmi, kedy prebiehali stretnutia Košičanov, na ktorých sa ľudia vyznávali zo svojich dlhoročných tráum, očakávaní a nádejí. Stretávame sa, aby sme si pripomenuli aj tragickú udalosť z februára 2018. Je to také smutné torzo toho, kam sa spoločnosť dostala. Aj keď sa nedá poprieť to, že Slovensko je dnes úspešnou a dá sa povedať aj šťastnou krajinou, ak sa porovnávame so zvyškom sveta, neznamená to, aby sme boli ľahostajní k traumám, ktoré sa tu dejú a ktoré sa nesmú opakovať,“ povedal pre TASR jeden z rečníkov a spoluzakladateľ Občianskeho fóra v Košiciach Daniel Liška.

V príhovoroch odznelo aj to, že organizátori protestov sú atakovaní zo strany vládnucich politikov a vystavení šikanovaniu zo strany NAKA, ktorá ich začala predvolávať pre anonymné trestné oznámenie zo štátneho prevratu a platenia zo zahraničia, na čo dav reagoval skandovaním hesla „Sme tu zadarmo“.

Starší členovi OF, VPN a študentského hnutia v závere zhromaždenia symbolicky odovzdali mladým ľuďom na pódiu štafetu odkazu nežnej revolúcie. Zhromaždenie ukončila slovenská hymna.