Za tridsať rokov stihlo podľa podnikateľov Slovensko v podnikaní to, čo inde za sto

Bratislava 9. novembra 2019 (SITA/HSP/Foto:Pixabay)

Organizácie združujúce podnikateľov hodnotia uplynulých tridsať rokov na Slovensku ako úspech. Od novembra 1989 sme podľa ich vyjadrení stihli to, čo inde za sto rokov. Napriek tomu však svorne konštatujú, že Slovensko ešte má čo doháňať

„Napriek bolestivému transformačnému procesu, ktorého následky cítia niektoré skupiny obyvateľstva doteraz, naša krajina prešla od kolabujúceho a neefektívneho centrálne plánovaného hospodárstva k vyspelej trhovej ekonomike,“ uviedol pre agentúru SITA k 30. výročiu Nežnej revolúcie tajomník Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Martin Hošták. Dnes pritom Slovensko patrí medzi 36 najvyspelejších krajín sveta (členov OECD).

Ako doplnil výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Peter Serina v mnohom sa podnikanie na Slovensku začalo po revolúcii na zelenej lúke so všetkými negatívami a pozitívami z toho vyplývajúcimi. „Ale aj so všetkými zlozvykmi z čias totalitného režimu,“ upozornil. Problém je podľa neho v kvalite prostredia, inštitúcii, spoločenskej morálky a v nastavení štandardov, ktoré by celý systém držali pohromade a funkčný. „Ale to nie je len problém podnikateľov ale celej spoločnosti. Kým nepochopíme, že sa musia zmeniť a skvalitniť hodnoty celej spoločnosti, tak sa ani podnikateľské prostredie nezlepší,“ myslí si Serina.

Napriek trom dekádam sa podľa neho nepodarilo na Slovensku zaviesť procesy oddeľujúce podvodníkov a tiež podnikateľov od reálnych podnikateľov, ktorí dodržiavajú pravidlá, tvoria hodnoty a formujú spoločnosť a republiku. Ku kritike sa pridala aj RÚZ. Slovensko podľa únie zlyháva ako právny štát. „A toto konštatovanie nevychádza len z udalostí posledných dní či mesiacov. Podnikateľov dlhodobo sužujú problémy s vymožiteľnosťou práva – zdĺhavý a neefektívny proces vymáhania pohľadávok, zdĺhavé riešenie obchodných sporov, právna neistota. To všetko sú oblasti, kde pred reformou ešte stojíme,“ skonštatoval Hošták. Ďalej sú to podľa neho nekonečná byrokracia, pôsobenie štátu viac ako bariéry v podnikaní, namiesto toho aby všetky jeho zložky podnikanie uľahčovali a tým, ktorí tvoria pracovné miesta, pomáhal.

Z hľadiska výziev, ktoré aktuálne stoja pred podnikateľmi, hovoria obe organizácie najmä o zmene prístupu verejnosti, ako aj štátu k nim samotným ale i k podnikaniu ako takému. Serina vyzdvihol nutnosť preniesť podnikanie z národnej na celoeurópsku a globálnu úroveň, ale aj potrebu zmeniť pohľad verejnosti na podnikateľov, ako na stabilizujúcu a základnú silu slobodnej a demokratickej spoločnosti. Podľa Hoštáka je to z dlhodobého hľadiska reforma vzdelávania, s ktorým nie sú spokojní zamestnávatelia, učitelia, študenti, ďalej efektívny boj s byrokraciou, či skvalitnenie legislatívneho procesu. Aktuálne však najmä vysporiadanie sa s následkami populistických predvolebných balíčkov, ktoré neúmerne zaťažili firmy.