Môj profil 
Predplatné
Existuje niekoľko faktorov, ktoré brzdia silový vývoj udalostí, a môžu spôsobiť, že USA budú nútené pristúpiť na istý mierový spôsob urovnania venezuelskej krízy.
Hlavný faktor, ktorý bráni vojenskému vpádu, je prekvapivá (zvlášť pre Južnú Ameriku) stabilita venezuelských ozbrojených síl a tajných služieb.
Madurova vláda so cťou obstála v dvoch vážnych testoch z pevnosti: po prvé nikto z jej špičky neprestúpil na stranu proamerickej opozície potom, čo bol Guaidó uznaný v USA a mnohých krajinách EÚ za “prezidenta“ Venezuely. Druhú previerku absolvoval takzvaný humanitárny konvoj, ktorý sa proamerickí opozičníci a ich americkí kurátori pokúšali prepašovať na venezuelské územie.
Počítali pritom s tým, že keď vojaci a národná garda uvidis taký bohatý “úplatok“, nielenže pustia nákladiaky na venezuelské územie, ale pripoja sa k opozícii. Tento plán tiež zlyhal. Takže Trumpová vláda sotva môže s ohľadom na podivuhodnú pevnosť venezuelských vojakov počítať s ľahkou intervenciou do republiky. Čo zase vážne obmedzuje možnosti silového scenára pre mediálnu podporu Trumpa, pretože televízne zábery s rakvami s americkými vojakmi, ktoré vykladajú z dopravných lietadiel, zjavne nezvýšia prezidentovu popularitu.
Existuje aj ďalší faktor, ktorý mocne obmedzuje možnosti silových scenárov. Spočíva v tom, že americká diplomacia v podstate úplne neuspela v Južnej Amerike, pokiaľ ide o venezuelskú krízu. Svedčí o tom nasledujúci paradox: početné krajiny EÚ a Južnej Ameriky uznali amerického chránenca Guaida za “prezidenta“. Ale nikto pritom nepodporil plán vojenského vpádu USA, aby Guaidó nastúpil na post s pomocou amerických bodákov.
Ak zhrnieme informácie z The Wall Street Journal a GZERO Media (mediálny projekt politickej consultingovej spoločnosti Eurasia Group), uvidíme, že sa proti eventuálnej intervencii ostro vyslovujú vlády Brazílie, Peru, Čile, Kolumbie a dokonca Kanady, teda sa z regionálnych amerických satelitov nepodarí vytvoriť ešte jednu “koalíciu“ podľa irackého vzoru.
USA to samozrejme zvládnu samostatne, ak si to budú veľmi priať, lenže v tomto prípade Washington veľmi uškodí proamerickým režimom v Južnej Amerike a tiež si spôsobí vážne problémy v tomto regióne v budúcnosti. Ten je aj tak z historických dôvodov veľmi citlivý na pokusy o intervenciu.
Ak sa pozrieme na situáciu zo strednodobého a dlhodobého hľadiska, uvidíme ešte jeden argument proti vpádu: je to ľudský faktor, a síce zvláštnosti venezuelskej spoločnosti a venezuelskej opozície.
The Wall Street Journal píše s odkazom na vlastné informované zdroje z Trumpovej administratívy, že hlavnou príčinou, prečo Washington uznal Guaidóa, bol sľub jednoduchého víťazstva zo strany venezuelských opozičných aktivistov.
Tí presvedčili svojich ochrancov, že v prípade uznania Guaidóa za prezidenta prejde moc do rúk proamerickeho kandidáta doslova za 24 hodín. The Wall Street Journal má zvyčajne veľmi dobrých politických informátorov a celý príbeh názorne ukázal úroveň strategického plánovania v Trumpovom tíme, na druhú stranu úroveň prípravy a plánovania venezuelskej proamerické opozície.
Súdiac podľa jasnej improvizácie, ktorú dnes vidíme v podaní napríklad viceprezidenta USA Michaela Pencea, ktorý bol nútený letieť do Kolumbie, aby koordinoval operáciu proti Venezuele div nie manuálne, nemal Washington žiadny premyslený a presný plán B.
Kvôli všetkým týmto intelektuálnym a organizačným zvláštnostiam proamerickej opozície vo Venezuele bude Washington v prípade aktívnych akcií musieť riskovať, že jeho chránenci v Caracase rýchlo prídu o moc, čo znamená, že intervenciu bude potrebné najskôr zmeniť v okupáciu.
Toto je drahé, dlhé a tiež to negatívne ovplyvní prezidentov rating, ktorý bude klesať po každom úspešnom útoku “partizánov“ (pozn. prívržencov Cháveza). Nie sú žiadne pochybnosti, že sa takí nájdu. Viac než to, hlavnou cenou vo Venezuele je ropa, avšak ropné ložiská nie sú vo vládnych budovách Caracasu, ale v džungli, čo veľmi komplikuje ochranu ropnej infraštruktúry a možnosť niečo vyťažiť z celej tejto venezuelskej aféry.
Vyzerá to teda tak, že najväčším nebezpečenstvom pre legitímnu venezuelskú vládu a tiež pre čínske a ruské investície v tejto krajine, nie sú americké bombardéry, ale “kufre s peniazmi“ pre venezuelských úradníkov a vojakov, pretože práve úplatkami dokázali americkí špióni a diplomati mnohokrát dosiahnuť to, čo sa ani nesnívalo vojakom.
.JPG)
.jpg)
