Môj profil 
Predplatné
Podľa ochranárov sú havrany koloniálne, takže majú tendenciu sa zoskupovať vo väčších počtoch na pomerne malom území, čo vytvára dojem ich premnoženia. Podľa oficiálnych odhadov ochranárov sa na Slovensku vyskytuje 10- až 17-tisíc párov havranov. Podľa zoológa Správy CHKO Ponitrie a Dunajské luhy Jána Kaľavského však reálny počet havranov nepresahuje 5-tisíc párov.
Najväčšia havrania kolónia v Rimavskej Sobote sa v nachádza v Záhrade 1. mája. Hniezdi tu približne 120 párov havranov. Na sídlisku Rimava a blízkom okolí zaznamenali ochranári 45 párov, 20 párov napočítali na Rožňavskej ulici. Menšie kolónie z 3 – 7 párov sa nachádzajú na Školskej ulici, Družstevnej ulici a areáli miestnej nemocnice. V regióne zaznamenali havranie kolónie v Tornali (približne 60 párov) a v blízkosti železničnej stanice pri obci Lenartovce (približne 100 párov).
Ochranári vysvetľujú, že nie všetky havrany sú pôvodom zo Slovenska. Havrany, ktoré sa nachádzajú na území Slovenska v lete totiž zvyknú počas zimných mesiacov migrovať do teplejších krajín, napríklad Francúzska, Talianska či krajín Balkánskeho polostrova. Havrany, ktoré sa na Slovenskom území nachádzajú v zime, často pochádzajú z Ruska, Škandinávie a Pobaltských krajín. Podľa Jána Kaľavského však niektoré kolónie obývajú územie Slovenska celoročne.
Kaľavský pre agentúru SITA uviedol, že havrany predstavujú mimoriadne inteligentné tvory. Dokážu rozpoznávať ľudské tváre, pochopiť význam slov, naučiť sa hovoriť ľudskou rečou a dokonca aj počítať. „Je dokázané, že havran čierny chovaný v zajatí sa dokáže naučiť ľudskú reč. Dokáže si pritom zapamätať väčší počet slov ako napríklad papagáj, takže má bohatšiu slovnú zásobu. Dokáže pochopiť aj význam slov, takže si napríklad vie vypýtať potravu, keď pociťuje hlad,“ povedal Ján Kaľavský, ktorý má osobnú skúsenosť aj so schopnosťou havranov zapamätať si ľudskú tvár. „Raz som sa neúspešne pokúšal o odchyt jedného havrana. Keď som sa vrátil na druhý deň, pamätal si ma a začal unikať ihneď, ako ma zbadal. Bol som pritom od neho relatívne ďaleko, takže to určite nebolo len bežné vyplašenie sa,“ dodal Kaľavský. Schopnosť havranov počítať a vyhodnocovať počty preukázal výskum v Českej republike, kde si pri kolónii havranov postavili nepriehľadný prístrešok, do ktorého vošlo sedem ľudí. Z prístrešku po chvíli odišlo šesť ľudí. Napriek tomu, že havrany do prístrešku nevideli, stále si uvedomovali prítomnosť siedmeho človeka v prístrešku a správali sa vyplašene. Českí výskumníci tak potvrdili, že havrany dokážu spočítať ľudí, nie však viac ako sedem. V osem a viacčlenných skupinách už havrany strácali prehľad.
Havrany čierne, známe tiež ako havrany poľné, patria ako celá čeľaď krkavcovitých vtákov do radu spevavcov, podobne ako napríklad drozdy či sýkorky. Sú pomerne veľké, vážia približne 500 gramov a rozpätie ich krídel dosahuje približne 90 centimetrov. Sú celé čierne s fialovým až tmavomodrým leskom. Dospelé jedince majú v okolí zobáka bielu lysinu. Ľudia si ich občas mýlia s krkavcami, ktoré sú však oveľa väčšie, prípadne s vranami popolavými, ktoré majú telo sivé. Sú rozšírené v takmer celej Európe a v Prednej a Strednej Ázii. Na Slovensku hniezdia hlavne na rovinách a v pahorkatinách. Zaujímavosťou je, že sídlia vo všetkých nížinách s výnimkou Záhorskej. Ochranárom sa doteraz nepodarilo relevantne preukázať, prečo je to tak. Vytvárajú hniezdne kolónie, ktoré môžu pozostávať aj z niekoľkých desiatok párov. Veľké kolónie havranov na Slovensku môžeme nájsť napríklad v Trnave, Poprade, Košiciach, Michalovciach a Rimavskej Sobote. Páry spolu ostávajú do smrti jedného z partnerov. Znášku s tromi až šiestimi vajíčkami zohrieva väčšinou samica, samček jej pritom nosí potravu a občas ju vystrieda. Po 18 až 19 dňoch sa vyliahnu mláďatá, ktoré sú slepé a nahé. Samička ich počas prvých dní neustále zohrieva a kŕmi ich len samček. Keď sú väčšie a dokážu si udržať telesnú teplotu, kŕmia ich obaja rodičia spoločne. Mláďatá opúšťajú hniezdo vo veku približne 30 – 35 dní, ostávajú však naďalej s rodičmi, ktoré ich stále dokrmujú a pripravujú na samostatný život. V tomto období opustia mesto a presunú sa na polia. Živia sa rastlinnými výhonkami, semenami, hmyzom, bezstavovcami a malými cicavcami, hlavne hrabošmi.
.JPG)
.jpg)
