“Vyvíjať nátlak na Rusko je zbytočné.” Moskva reagovala na ďalšie americké sankcie

Moskva 22. augusta 2021 (HSP/Sputnik/Foto:Sputnik-Ramil Sitdikov,TASR/AP-Moscow City Court)

Moskva považuje ďalšie americké protiruské sankcie za neochotu vytvárať bilaterálne vzťahy na základe partnerstva, vyhlásila hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová

“Domnievame sa, že takéto nepriateľské akcie administratívy Joe Bidena sú diktované nedostatkom politickej vôle a neochotou vytvárať rusko–americké vzťahy na základe partnerstva,“ uviedla Zacharovová v komentári na webových stránkach ministerstva.

Reklama

“V rozpore s duchom ženevského samitu a dohodami dosiahnutými na ňom prezidentmi, oficiálne Washington v súčasnej zložitej dobe, ktorá vyžaduje, aby naše krajiny rozšírili spoluprácu a koordináciu na medzinárodnej scéne, zavádza ďalšie sankcie proti Rusku pod vymyslenými zámienkami. Dochádza k tomu na pozadí najväčšieho zlyhania zahraničnej politiky USA v Afganistane, ktoré je plné nepredvídateľných dôsledkov,” zdôraznila.

Podľa jej slov to “vyzerá žalostne a beznádejne, svedčí to o neschopnosti Washingtonu opustiť arogantnú hrubosť a neochote brať do úvahy realitu, keď vopred vie, že vyvíjať nátlak na Rusko je zbytočné a naša reakcia bude ako vždy tvrdá a adekvátna“.

“Chceli by sme dúfať, že v Bielom dome nakoniec zvíťazia racionálne úvahy a uvedomenie si kontraproduktivity nekonečného zhusťovania toxickej atmosféry v bilaterálnych vzťahoch, ktoré ich pripravuje o akékoľvek pozitívne perspektívy,“ povedala Zacharová.

Spojené štáty už uvalili sankcie na ruské súdy a spoločnosti zapojené do pokládky Nord Stream 2, ale dokonca aj na Kriminalistický ústav FSB a niekoľko ľudí, o ktorých americká strana tvrdí, že sú to zamestnanci tohto ústavu, v súvislosti s prípadom opozičníka Alexeja Navaľného.

Uloženie amerických sankcií je spojené s výročím “otravy“ Alexeja Navaľného a zdôrazňujú, že opatrenia prijímajú v koordinácii s Veľkou Britániou. Podľa ministerstva financií je sankčný režim proti Kriminalistickému ústavu FSB zavádzaný v súvislosti s Navaľným. Sankcie sa dotknú tiež Vladimira Bogdanova, Stanislava Makšakova, Konstantina Kudrjavceva, Alexeja Alexandrova, Ivana Osipova, Vladimira Paňajeva a Alexeja Sedova, ktorí podľa amerického ministerstva financií pracujú v tomto ústave.

“Rad osôb, na ktoré boli dnes uvalené sankcie, je uvedený na zozname za ich účasť v pokračujúcom používaní chemických zbraní Ruskom, a to v rozpore s medzinárodnými štandardmi a dohodami,“ uviedlo ministerstvo financií vo vyhlásení. Washington sa domnieva, že tieto osoby riadili, boli zapojené a “sú zodpovedné“ za udalosť s Navaľným.

V piatok britská vláda pridala sedem Rusov na sankčný zoznam kvôli chemickým zbraniam v súvislosti s “otravou“ Navaľného. Na zozname je Alexej Alexandrov, Vladimir Piňajev, Ivan Osipov, Vladimir Bogdanov, Kirill Vasiljev, Stanislav Makšakov a Alexej Sedov. Podľa britskej strany sú všetci zamestnanci ruskej FSB. Podľa Londýna sa tieto osoby údajne priamo alebo nepriamo podieľali na “otrave“ Navaľného v auguste minulého roka. Ako dôkaz ich účasti Londýn uvádza záznamy telefonických rozhovorov a tiež údaje o ich pohybe.

Kremeľ už skôr odmietal obvinenia z držania zakázaných toxických látok s tým, že Rusko dodržiava všetky záväzky vyplývajúce z Dohovoru o chemických zbraniach. Ruské ministerstvo zahraničia zdôraznilo, že Rusko nevyvíja a nevyrába chemické zbrane a posledná chemická zbraň bola zničená v roku 2017, čo potvrdila OPCW.

Incident s Navaľným

Navaľnyj bol hospitalizovaný v Omsku 20. augusta minulého roka po tom, čo mu cestou z Tomska prišlo v lietadle zle. Omskí lekári na základe výsledkov vyšetrení uviedli ako hlavnú diagnózu metabolickú poruchu, ktorá spôsobila prudkú zmenu hladiny krvného cukru. Čo to spôsobilo, zatiaľ nie je jasné, ale podľa omských lekárov nenašli v Navaľného krvi ani moči  žiadne jedy.

Neskôr bol transportovaný lietadlom do Nemecka. Potom vláda SRN s odvolaním na vojenských lekárov oznámila, že Navaľnyj bol údajne otrávený látkou zo skupiny chemických bojových látok Novičok. Kabinet ministrov Spolkovej republiky Nemecko neskôr oznámil, že závery nemeckých odborníkov potvrdili laboratóriá Švédska a Francúzska, paralelne na základe žiadosti Berlína vykonáva OPCW vlastné vyšetrovanie. Kremeľ v tejto súvislosti vyhlásil, že Berlín neinformoval Moskvu o svojich záveroch, a ruské ministerstvo zahraničia zdôraznilo, že Rusko čaká na odpoveď Nemecka na oficiálnu žiadosť ohľadom tejto situácie: počas jedného mesiaca Rusko poslalo Nemecku tri žiadosti o právnu pomoc ohľadom situácie s Navaľným, ale nedostalo žiadnu odpoveď. V deň Navaľného hospitalizácie začala prokuratúra a polícia vykonávať previerky.

Vláda SRN skôr nepoprela, že nemecká spravodajská služba BND mala od 90. rokov minulého storočia prístup k bojovej otravnej látke Novičok.

Riaditeľ Zahraničnej spravodajské služby Sergej Naryškin upozornil, že v “prípade Navaľnyj“ existuje obrovské množstvo nezrovnalostí, ale služba vonkajšej rozviedky pozná časť pravdy o tom, čo sa stalo.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí rok po incidente s Navaľným vyhlásilo, že išlo o plánovanú provokáciu zameranú na diskreditáciu Ruska, prípad inicioval Západ s cieľom brzdiť krajinu a vykonávať na ňu ďalšie útoky. Na ministerstve uviedli, že Berlín nikdy neposkytol nijaký overiteľný dôkaz o svojich obvineniach voči Ruskej federácii a OPCW “zamotala“ žiadosť Moskvy o pomoc, čím zabránila začatiu stíhania. Krajiny NATO, ako zdôraznilo ministerstvo zahraničia, sa chytajú podvrhov Navaľného tímu k zasahovaniu do záležitostí Ruskej federácie, a to vrátane volieb do Štátnej dumy, ktoré sa budú konať 17. – 19. septembra.