Vatikán 14. novembra 2017 (HSP/TK KBS/Foto:Peter Zimen)

Osobitný vyslanec Európskej únie pre náboženskú slobodu vo svete Ján Figeľ v rozhovore pre vatikánsku agentúru CNA vyjadruje svoje názory na najdôležitejšie hodnoty, ktorých sa má Európska únia držať. Hovorí o nedávnej konferencii „Premyslime Európu“, o práci na poli náboženskej slobody na kontinente i vo svete a o úlohe kresťanov v prinášaní novej zanietenosti pre dobro všetkých.

Ako by ste vysvetlili termín „zodpovedná sloboda“? Kedy nie je sloboda zodpovedná?

Sloboda je veľkým darom a fenoménom človeka. Ale bez zodpovednosti je neudržateľná, ba môže sa aj vytratiť. Sloboda potrebuje zrelosť vo forme aktívneho občianstva. Môžeme si slobodne vyberať a rozhodovať sa, ale svoju slobodu posilňujeme len hľadaním spoločného dobra. Ak volíme rozhodnutia v protiklade so slobodami a základnými právami iných, oslabujeme či dokonca ničíme celkovú slobodu v spoločnosti. Zodpovedná sloboda spolu s právami tiež uznáva a uskutočňuje povinnosti a záväzky. Moderné trendy jednostrannej mentality, ktoré sa orientujú iba na práva, podkopávajú a narúšajú celkovú slobodu spoločnosti. Moje práva sú možné a dosiahnuteľné iba tak, že budem dodržiavať svoje povinnosti voči ostatným a voči komunite, v ktorej žijem. Tento vyvážený prístup predstavuje zrelé konanie a buduje zodpovednú slobodu. Tento výrok použil vo svojom príhovore na záver konferencie Rethinking Europe – Premyslime Európu kardinál Reinhard Marx, predseda Komisie biskupských konferencií Európskeho spoločenstva COMECE. Pozvanie zúčastniť sa tejto konferencie mi pripomenulo skutočnosť, že aj zriadenie tejto novej pozície pri Európskej únii, a tým aj moje súčasné poslanie, oznámil tiež práve vo Vatikáne predseda komisie Juncker pri príležitosti udelenia Ceny Karola Veľkého pápežovi Františkovi v máji 2016. Tento fakt symbolizuje historické prepojenie mojej agendy s Rímom a medzinárodnými snaženiami o budovanie mostov.


Ste osobitným vyslancom Európskej únie pre náboženskú slobodu. Ako by mala Európa viac posilňovať náboženskú slobodu vo svete?

Európa veľmi dôverne pozná dve línie vývoja, o ktorých ju poučili lekcie 20. storočia  – línia mieru a slobody a línia vojny a totality. Preto by sa mala aktívnejšie držať základnej hodnoty slobody vyznania a presvedčenia, a to vo svete i vo svojom vnútri. Tá totiž zahŕňa slobodu myslenia, svedomia, náboženského vyznania a presvedčenia, ktoré sú vzácne a dôležité pre život a dôstojnosť každej osoby. Je lakmusovým testom všetkých ľudských práv, pretože ak sa nerešpektuje, tak sa okliešťujú aj iné politické a občianske práva. Bolo by možné o tom veľa hovoriť zo skúseností v komunistickom Československu a v krajinách sovietskeho bloku. V čase zlej globálnej situácie a zhoršujúcich sa trendov v mnohých krajinách a regiónoch sveta by mala Európa šíriť povedomie o dôležitosti slobody vyznania a náležitým spôsobom podporovať túto agendu. Znamená to vlastne výzvu konať proti prenasledovaniu a diskriminácii, zastaviť vojnové konflikty a pracovať na spravodlivejšom a rovnejšom prístupe k rôznym náboženským menšinám a komunitám. Je to naša zodpovednosť aj náš spoločný záujem.

Konferencia sa uskutočnila pod názvom „Premyslime Európu“. Ako to dosiahnuť? Aké dojmy máte po tomto zhromaždení?

Zhromaždenie bolo veľmi užitočné a časovo aktuálne, pretože mnoho ľudí má opodstatnené obavy o budúcnosť európskej integrácie. Dôvera v projekt Európskej únie bola oslabená brexitom, rastúcou nestabilitou na kontinente a v jeho susedstve, prechádzaním cez desaťročie viacerých kríz – menovej, finančnej, ekonomickej, migračnej i politickej. Kresťania boli veľmi aktívni v procese európskej integrácie. Ich politický prínos je nespochybniteľný, dokonca rozhodujúci prostredníctvom lídrov ako Schuman, Adenauer, De Gasperi, Monet a iní. Kresťania by ani dnes nemali ostať bokom alebo lamentovať nad situáciou, ale naopak – opäť prinášať to, čo chýba a čo je potrebné  pre obnovu Európy: základné hodnoty, osobnú zanietenosť a ducha jednoty. Toto nedokáže dodať trh, euro ani geografia. Je to ovocie zodpovednej slobody, zmyslu pre solidaritu, dobrej vôle a rozumných, skutočných riešení problémov.

Vašou úlohou je presadzovať a obhajovať náboženskú slobodu mimo hraníc EÚ. Sú správy – mám teraz na mysli napríklad nedávnu správu ACN (Pomoc trpiacej Cirkvi) – ktoré zdôrazňujú ohrozenosť náboženskej slobody v rámci Európy. Akým spôsobom môže vaša činnosť pomôcť Európe prehodnotiť právo jej obyvateľov na náboženskú slobodu?

Vnútorné a vonkajšie politiky EÚ sú dvoma časťami rovnakej komunitnej agendy. Preto viac pozornosti a väčšia vonkajšia, medzinárodná angažovanosť, čo sa týka náboženskej slobody, môže pomôcť obnoviť európsku oddanosť náboženskej slobode doma. Toto je jeden z dôvodov, prečo je môj mandát osobitného vyslanca EÚ pre náboženskú slobodu vo svete orientovaný na krajiny mimo EÚ, ale zároveň prepojený s vnútorným dialógom s cirkvami podľa čl. 17 Zmluvy o EÚ.Ostatné kolo vysokého pravidelného, transparentného a otvoreného dialógu s cirkvami a náboženskými komunitami na vysokej úrovni prebehlo 7. novembra v Bruseli. Zvolávateľom je prvý podpredseda Európskej komisie Franz Timmermans. Rovnako  sa konajú stretnutia s nekonfesnými organizáciami. Zintenzívnila sa tiež angažovanosť Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu v týchto záležitostiach, a to nielen kvôli nárastu migrácie. Viaceré krajiny nominovali osobitných  predstaviteľov a vyslancov alebo založili observatóriá na posilnenie ochrany a podpory náboženskej slobody – napríklad Nórsko, Fínsko, Dánsko, Taliansko. Veľmi oceňujem tieto novovzniknuté záväzky.

Dialóg, inklúzia, solidarita, rozvoj a mier sú piatimi piliermi, na ktorých treba postaviť Európu, hovorí pápež František. Súhlasíte s ním? Existuje pilier, ktorý by ste pridali?

Hoci pápež František pochádza z Latinskej Ameriky, jasne rozumie dôležitosti spoločnej európskej budúcnosti pre starý kontinent, ale aj pre globálny rozvoj. Rád by som zdôraznil dôstojnosť, spravodlivosť, subsidiaritu, solidaritu a dialóg. Vo svojej súčasnej pozícii a ako bývalý európsky komisár pre vzdelanie, kultúru a mládež zblízka pozorujem rastúcu dôležitosť týchto princípov a pilierov pre Európu a tiež pre svet. Ľudská dôstojnosť je prvou a najdôležitejšou hodnotou pre ľudí kdekoľvek, zvlášť po storočí genocíd,  počnúc genocídou Arménov pred sto rokmi až po masové vraždy vykonávané bojovníkmi ISIS na kresťanoch, jezídoch a ďalších menšinách na Blízkom východe v posledných rokoch. Mier je ovocím spravodlivosti, preto zlepšenie a zintenzívnenie úsilia pre spravodlivosť, vrátane a najmä v inštitúciách Organizácie spojených národov, je najlepšou prevenciou vojnových konfliktov. Subsidiarita je alternatívnym menom pre slobodu a dobre organizovanú vnútroštátnu a medzištátnu spoluprácu. Je to aj kľúčový princíp cirkevného sociálneho učenia. EÚ sa musí učiť tomuto princípu lepšie, ako tomu bolo v nedávnej minulosti. Princíp subsidiarity je dôležitý pre obnovu vzájomnej dôvery  – medzi štátmi a inštitúciami EÚ a jej občanmi. Solidarita predstavuje spojivo v múroch nášho európskeho domu. Bez solidarity sa tento dom rozpadne. Rozumná, efektívna solidarita prichádza po subsidiarite. Solidarita so zraniteľnými a tými, ktorí sa ocitli na okraji spoločnosti, je vzájomne výhodnou  investíciou proti chudobe, rozdeleniu a extrémizmu. Tieto princípy reprezentujú základ spoločného dobra, ktorého podpora dnes tak často chýba v medzinárodných a národných politikách. A napokon, dialóg reprezentuje kultúru otvorenosti, učenie sa o ostatných a súcit s ľuďmi a svetom. Tieto princípy sú potrebné, ak sa má Európa v 21. storočí stať naozajstným držiteľom svojho osudu, lídrom ľudskosti, ochrancom demokracie a príkladom všeobecnej solidarity. A takáto Európa bude slúžiť ako zdroj nádeje a integrálneho humanizmu pre svojich ľudí i pre svet. Toto je odkaz Roberta Schumana a otcov – zakladateľov EÚ našej generácii. Zdieľam s nimi tento sen a víziu.

Po dvoch dňoch stretnutí je na mieste otázka: Čo bude ďalej? A osobne, čo budete robiť vy, aby ste postupne implementovali ciele, ktoré ste si počas týchto stretnutí stanovili?

Takéto zhromaždenia a dialógy by sa mali organizovať pravidelne, a to na európskej i národnej úrovni, napríklad raz za dva roky. Túto iniciatívu by mali prevziať národní politickí lídri a lídri cirkví, experti a laici. Európa nie je dôležitá len v Bruseli, Štrasburgu alebo Vatikáne; je dôležitá pre perspektívu našich krajín, regiónov a predovšetkým pre všetkých svojich občanov. EÚ začala ako projekt elít; dnes je viac a viac v rukách ľudí. Preto budúcnosť tohto bezprecedentného projektu by mala byť aj viac prítomná v mysliach a srdciach ľudí. My tu nie sme ako turisti na návšteve Európskej únie, sme jej občanmi so svojimi právami a slobodami, no i povinnosťami a zodpovednosťami. Zmysel integrácie sa  realizuje prostredníctvom férovej participácie, teda účasti na jej chode. Chvályhodná iniciatíva biskupskej komisie COMECE podporená Svätou stolicou pri príležitosti 60. výročia Rímskych zmlúv nemôže ostať izolovanou a príležitostnou. Dôležitosť miesta, času a obsahu bola potvrdená i prítomnosťou Svätého Otca Františka a vysokého počtu účastníkov z krajín a inštitúcií EÚ. Teraz potrebujeme diskutovať o týchto problémoch aj na národnej úrovni a sústrediť sa na riešenia pre sektory, ako sú životné prostredie, bezpečnosť, migrácia, rozvoj a podobne.
Európa potrebuje dušu, nemôže byť naďalej len ekonomickou alebo technickou komunitou. Kultúrne korene, základne hodnoty, evanjeliová inšpirácia a zmysel pre bratstvo by mali inšpirovať naše rozhodnutia a skutky pre spoločné dobro. Sú potrebnejšie a prinášajú aj viac ovocia než lamentovanie nad vývojom alebo opakujúce sa polemiky. Deficit jednoty a slabá duchovná dimenzia Európskeho spoločenstva je pozvaním pre všetkých kresťanov a ostatných veriacich, aby prispeli a boli jeho aktívnymi účastníkmi so svojimi talentami, potenciálmi, vedomosťami, skúsenosťami a zodpovednosťou na rôznych úrovniach.

Otázkou doby nie je viacrýchlostná Únia alebo jej rozmanitá geometria. Problémom je jej orientácia – Quo vadis, Európa? Keď si jasne zadefinujeme orientáciu a budeme ju konsenzuálne zdieľať, potom musia nasledovať rozumné reformy a stratégie, eliminujúce priestor pre dnešnú vlnu frustácie, populizmu a extrémizmu.

Dozrel čas na zmenu a posun od politiky identít k etike zodpovednosti bez toho, aby sme prestali uznávať dôležitosť akejkoľvek identity, bez spochybňovania rozmanitosti našich kultúr, národov a náboženstiev. Jednota, ale nie uniformita, založená na rovnakej dôstojnosti všetkých ľudí je šľachetnou víziou aj praktickou potrebou. Kresťania a Cirkev nadobudli počas histórie nesmiernu duchovnú inšpiráciu, bohatstvo skúseností a vhodné nástroje na budovanie a šírenie takéhoto zmiereného ľudského spoločenstva (Zdroje. Cestaplus.sk / CNA).