Bratislava 21. augusta (TASR/HSP/Foto:TASR)
Podľa Pavla Freša sa treba postaviť za ideály ľudí z roku 1968 a za ich obete
Udalosti, ktoré mimoriadne hlboko poznačia osud národa, ako bola okupácia Československa v roku 1968, si treba pripomínať desiatky a možno až stovky rokov potom, ako sa stali. „Mali sme šancu obrátiť sa na západný typ komunizmu. V západných krajinách boli silné komunistické strany. Mali sme voľbu medzi eurokomunizmom a moskovským komunizmom. Moskovský komunizmus našu snahu obrátiť sa na Západ prevalcoval tankami,“ povedal pre TASR na margo dnešnej pietnej spomienky na obete 21. augusta 1968 v Bratislave predseda Konfederácie politických väzňov Slovenska (KPVS) Anton Srholec.
Dodal, že v krajinách západnej Európy sa komunistické strany časom väčšinou transformovali na sociálnu demokraciu, Československo však stratilo dvadsať rokov vývoja. „Československo a Slovensko v ňom v tomto období pustlo. Udomácnila sa tu korupcia a lajdáctvo a preto sme v Európe ako chudobní príbuzní,“ zdôraznil. „Je to pripomienka veľkej katastrofy, ktorá sa udiala pred 45 rokmi. Nič by sa nemalo potláčať násilím, treba nechať veciam normálny vývoj,“ zdôraznil na margo okupácie Srholec.
„Pripomíname si dobu, kedy okupantské vojská udusili akékoľvek volanie po slobode a demokracii na Slovensku. Je to signál, že demokracia a sloboda nie je zadarmo. A znamená to zdvihnuté obočie aj na všetky hlasy, ktoré relativizujú vpád sovietskych vojsk a okupáciu,“ povedal predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) a zároveň líder SDKÚ-DS Pavol Frešo. „Treba sa postaviť za ideály ľudí z roku 1968 a aj za obete, ktoré priniesli preto, aby sme tu o dvadsať rokov neskôr slobodu a demokraciu mohli mať,“ zdôraznil.
Predstavy boli rôzne, očakávania obrovské
„Rok 1968 priniesol pre obyvateľov Československa veľkú nádej na demokratizáciu systému, ktorú vtedy jej tvorcovia nazvali socializmom s ľudskou tvárou. Režimom, ktorý by pripustil pluralitu názorov, možno aj pluralitu politických strán, predstavy boli vtedy rôzne, ale očakávania boli obrovské,“ pripomenul primátor Bratislavy Milan Ftáčnik (zvolený s podporou Smeru-SD). „Dnes by sme socializmus s ľudskou tvárou mohli nazvať sociálnou demokraciou. Systémom, ktorý sa snaží spojiť demokratické hodnoty so sociálnym prístupom k človeku a ktorý sa o podporu ľudí uchádza v otvorenej demokratickej súťaži. To sa, žiaľ, vtedy nezlučovalo s predstavou komunistickej moci,“ vyhlásil. „Preto si vtedy zavolala na pomoc tanky a žiaľ, boli aj obete, ktoré si tu dnes pripomíname. Našou povinnosťou je nezabúdať,“ dodal Ftáčnik.
Viac ako sto obetí okupácie pripomenul aj predseda poslaneckého klubu KDH Pavol Hrušovský. „Udalosti z roku 1968 ma, podobne ako pani starostku Starého mesta Táňu Rosovú (SDKÚ-DS), zasiahli osobne. Aj keď nie som z Bratislavy, bol som tu, počul som streľbu a videl som ležať na zemi mŕtvu Danku Košanovú. Na to sa nedá zabudnúť,“ povedal.
„Máme si pamätať obete, lebo to sú hrdinovia. Máme si pamätať jednotu a zomknutosť ľudí, ktorá nasledovala a svojou politickou múdrosťou predčila múdrosť vtedajšieho štátneho a straníckeho vedenia,“ povedal na margo 45. výročia okupácie prezidentský kandidát Ján Čarnogurský. „A máme sa poučiť, že vedenie štátu má robiť realistickú politiku, ktorá bude účinne chrániť štát,“ upozornil.
Na mieste dnešnej pietnej spomienky na bratislavskom Šafárikovom námestí zahynuli v roku 1968 traja ľudia, vrátane Danky Košanovej, ktorá mala v tom čase len pätnásť rokov. Na podujatí sa zúčastnil český veľvyslanec na Slovensku Jakub Karfík, náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Peter Vojtek, predseda BSK Pavol Frešo, primáror Bratislavy Milan Ftáčnik, starostka bratislavského Starého mesta Tatiana Rosová, rektor Univerzity Komenského Karol Mičieta, za Ústav pamäti národa Tibor Ujlacký, delegácie SDKÚ-DS, KDH, OĽaNO a prezidentský kandidát Ján Čarnogurský, ako aj zástupcovia Konfederácie politických väzňov.
mž
.jpg)
.jpg)
.jpg)
