Môj profil 
Predplatné
Novela mala rozšíriť rozsah kontroly vykurovacích a klimatizačných systémov a ich kombinácie so systémami vetrania s celkovým inštalovaným výkonom vyšším ako 70 kW. Zároveň upravovala interval, obsah a rozsah kontroly, ako aj postup pri kontrole. Cieľom je transponovať smernicu Európskej únie, keďže sa zistilo, že ustanovenia týkajúce sa kontrol týchto systémov sú aktuálne neúčinné, nakoľko sa nimi dostatočne nezaručuje ich počiatočná a priebežná hospodárnosť.
Kontroly sa mali po novom zamerať na systémy centrálneho vykurovania a klimatizačné systémy, a to i v prípade, že tieto systémy sú kombinované so systémami vetrania. Vyňaté mali byť malé vykurovacie systémy, ako sú napríklad elektrické ohrievače alebo pece na drevo, ak nedosahujú prahové hodnoty pre kontrolu vo výške 70 kW. “Pri vykonávaní kontrol a na účely dosiahnutia zlepšenia energetickej hospodárnosti budov v praxi by malo byť cieľom zlepšenie skutočnej energetickej efektívnosti vykurovacích systémov, klimatizačných systémov a systémov vetrania. Skutočná účinnosť takýchto systémov závisí od množstva spotrebovanej energie za dynamicky sa meniacich prevádzkových podmienok,” konštatuje sa v materiáli.
Súčasne sa mal novelizovať aj zákon o energetickej efektívnosti, keď sa doň zavádza povinnosť vybavenia nebytových budov s inštalovaným výkonom nad 290 kW systémom automatizácie a riadenia. Automatizácia budov a elektronické monitorovanie technických systémov budov sa totiž preukázali ako účinná náhrada kontroly, najmä v prípade veľkých vykurovacích a klimatizačných systémov. Automatizácia má veľký potenciál dosiahnuť významné úspory energie pre obyvateľov a podniky a inštalácia takéhoto vybavenia by sa mala považovať za nákladovo najefektívnejšiu alternatívu voči kontrolám vo veľkých nebytových budovách a v bytových domoch dostatočne veľkých na to, aby sa investícia vrátila najneskôr do troch rokov.
.jpg)
.jpg)
