Bratislava 2. septembra 2018 (HSP/Foto: TASR- Pavel Neubauer, Martin Baumann, Michal Svítok, Marko Erd, Lukáš Grinaj)

Z príležitosti štátneho sviatku Dňa Ústavy sa vyjadrilo niekoľko kandidátov do volieb prezidenta Slovenskej republiky

Róbert Mistrík

Stretol som v parlamente na Deň Ústavy veľa milých ľudí a mali sme veľa dobrých rozhovorov. Odznelo pri tejto príležitosti aj viacero oficiálnych prejavov. Všetko podstatné je podľa mňa povedané v prvom článku ústavy: “Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát”.

Čím viac budú ľudia presvedčení, že tieto princípy sú premietnuté do každodenného bežného života Slovenska a že sa nimi riadia aj naši volení zástupcovia, tým budeme spoločne úspešnejší a spokojnejší.

Zuzana Čaputová

Pripomenuli sme si 26. výročie prijatia Ústavy SR, najvyššieho právneho predpisu našej krajiny. Ústava vznikala narýchlo, v divokých mesiacoch pred rozdelením Československa a v úzkom kruhu Mečiarových spojencov, bez akejkoľvek skúsenosti s vlastnou štátnosťou a často len preberaním zahraničných modelov. Napriek tomu svoju úlohu plní a predstavuje základný kameň nášho právneho poriadku.

Ústavná prax však poukázala aj na viacero problematických miest a je preto namieste pozrieť sa na dokument komplexne a s odstupom ho starostlivo zhodnotiť. Ústava by mala obsahovať moderný hodnotový rámec, do úvahy prichádza zefektívnenie inštitútu referenda, aktuálne diskutované zmeny volieb ústavných sudcov či obsiahlejšia úprava prokuratúry.

Zároveň je potrebné Ústavu SR ochrániť pred zneužitím na politické účely – od prijatia nadobudla sedemnásť zmien a doplnkov, čo je neúmerné množstvo. Základný zákon štátu upravujeme v priemere každého jeden a pol roka – zmien je v porovnaní s Českou republikou dvojnásobok. Najvyšší zákon štátu má reprezentovať stabilitu, keďže sa od neho odvíja ďalšia činnosť všetkých orgánov verejnej moci. Preto je namieste hľadanie spôsobov, ako častým a účelovým zmenám zabrániť a ústavu meniť a dopĺňať iba v odôvodnených a nevyhnutných prípadoch.

Aby sme mali základ, na ktorom bude spravodlivosť na Slovensku pevne stáť.

Štefan Harabin

Ak si tento rok pripomíname zvláštne postavenie osmičky v našich novodobých dejinách, spomínajúc rok 1918, 1948 alebo 1968, potom nám zvlášť dnes treba spomenúť meruôsme roky.

Európa v tej dobe – podobne ako dnes, priam vrela revolučným napätím a túžbou národov po osamostatnení a vlastnom sebaurčení. Tu treba vyzdvihnúť mimoriadny význam triumvirátu Štúr, Hodža, Hurban, ktorý už nebol o literárnom povzbudzovaní. Títo traja muži organizovali ozbrojené povstanie voči stáročnému útlaku slovenského národa. Velili dobrovoľníckym jednotkám, ktorým pomáhali Srbi aj Chorváti, v Prahe bol v tom roku prvý slovanský zjazd.

Nádeje však rýchlo pominuli a nárok na samostatné rozhodovanie o vlastnej budúcnosti sme si definitívne uplatnili až v roku 1993. Nutné je však dodať, že mnohí, ešte aj dnes stále vysokopostavení politici, boli zásadne proti našej samostatnosti a možnosti rozhodovať o sebe samých bez cudzích záujmov. V tom čase sme nadobudli pocit, že zápas o národnú identitu, za samostatné Slovensko sme vyhrali.

Bol to – a stále je, krutý sebaklam. Slovensko stále decimujú rozkladné sily pohybujúce sa pod záštitou samotného prezidenta a administratívy za oponou politickej moci. Tieto štedro financované sily sa od obdobia vzniku samostatného Slovenska stihli infiltrovať do všetkých štátnych, rozhodovacích, vzdelávacích a masmediálnych štruktúr, kde pôsobia priamo proti záujmom slovenského národa s cieľom udržať si kontrolu nad jeho vývojom a smerovaním. Mnohí slovenskí poslanci v Európskom parlamente permanentne hlasujú proti záujmom našich občanov a kolaborujú s podvratnými silami rozkladajúcimi Európu aj importom nelegálnych imigrantov.

Slovensko nie je samostatné, ale čoraz viac závislé od rozhodnutí a nariadení EP zbavujúceho nás práva spravovať našu vytúženú, slobodnú a svojprávnu vlasť. Záujmy cudzích mocností sa okrem fatálneho zlyhania schopnosti byť nezávislým a sebestačným prejavili i v totálnom znefunkčnení našej schopnosti brániť sa. Naopak, protektor sídliaci v srdci hlavného mesta za monštruóznym oplotením prináša nové a nové skazonosné pokyny smerujúce k upevňovaniu vojenskej moci NATO na našom území. Je opäť namierená proti Slovanskej vzájomnosti a túžbe po prosperite bez parazitov.

Dnes, pripomínajúc si Deň Ustavy ako deň najvyššieho právneho predpisu samostatného Slovenska prehlasujem, že ak by som stál na čele našej vlasti ako jej oddaný služobník, učiním konkrétne a veľmi zásadné kroky obmedzujúce pľundrovanie našej mladej republiky. My jej musíme vrátiť právny status, skutočné vymanenie sa zo závislosti na iných a zbavenie sa postavenia protektorátnej krajiny.

Napokon jeden z najdôležitejších momentov v mojom živote, kedy ma delegáti Národnej konferencie navrhli ako národného kandidáta na post prezidenta Slovenskej republiky ma k tomu navždy zaväzuje. Prijali sme mimoriadny dokument – Manifest Slovenska a ten je absolútnym obratom v našom momentálne žalostnom vývoji. Prvoradou úlohou je spravodlivá a sebestačná vlasť sebavedomých Sloveniek a Slovákov a občanov národnosti u nás žijúcich, ale aj ich detí, ktoré sa budú chcieť opäť vrátiť domov. Domov, kde pod zástavou s kresťanskými a slovanskými symbolmi nájdu opäť zmysel byť. Nech je moderné, prosperujúce, právne prebudené slovanské a kresťanské Slovensko chlebom i soľou našich budúcich dní.

Eduard Chmelár

Pri príležitosti dnešného štátneho sviatku – Dňa Ústavy Slovenskej republiky – nás ústavní činitelia väčšinou nabádajú, aby sme prechovávali k základnému zákonu štátu náležitú úctu. Ako to však môžu od občanov chcieť, ak ju sami nedodržiavajú? Poďte si so mnou prejsť niektoré články Ústavy SR, aby ste sa presvedčili, že existujú len na papieri, že politici si zo základného zákona štátu urobili trhací kalendár, že sú to práve oni, ktorí k nej nemajú žiadnu úctu.

Na súčasnom znení ústavy sa podpísali dve generácie politikov a povpisovali do nej často také hlúposti, že to pripomína rozprávku o psíčkovi a mačičke, ako piekli tortu a nahádzali do nej všetko, čo našli v komore. Po 26 rokoch si zaslúžime novú modernú ústavu, ktorá nebude šitá horúcou ihlou, ktorá vznikne po širokej odbornej i verejnej diskusii a ktorú napokon schvália občania v referende – tak ako je to povinné vo väčšine európskych štátov. Ak chceme, aby si občania vážili ústavu (a ja som presvedčený, že by to tak malo byť), mali by sme im umožniť podieľať sa na jej tvorbe a prijatí tak, aby sa naplnil duch osvietenskej právnej filozofie, že štátna moc pochádza od občanov. Len taká ústava bude zaväzovať k úcte a k dodržiavaniu práva.

Róbert Švec: Prijatie Ústavy SR bolo dejinným krokom na ceste k obnoveniu štátnosti

“Pred 26 rokmi, 1. septembra 1992, poslanci Slovenskej národnej rady prijali Ústavu SR. Túto významnú udalosť oslavujeme štátnym sviatkom – Dňom Ústavy Slovenskej republiky. Po prijatí Deklarácie Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky (17.7.1992) bolo prijatie ústavy ďalším z dôležitých dejinných krokov na ceste k obnoveniu slovenskej štátnosti, vzniku druhej Slovenskej republiky. Ak by naši volení zástupcovia v roku 1992 vajatali, ak by nenabrali odvahu k činom, ak by ich osobný záujem a prospech prevážil nad záujmami nášho národa a v otázkach štátoprávneho usporiadania by zostali stáť na polceste, neobnovila by sa 1. januára 1993 slovenská štátnosť. A ak by sme dnes nemali náš štát, dopadli by sme ako Moravania, Slezania a iní, ktorí sú dnes iba zemepisným pojmom bez svojho národného a štátneho ukotvenia. Preto si vážim všetkých ľudí, umelcov, politikov, ako aj občianskych aktivistov, ktorí začiatkom 90. rokov bojovali za obnovenie slovenskej štátnosti,” vyjadril sa Švec.

Róbert Švec ďalej konštatoval, že „ak sa dnes hrdo hlásime k Deklarácii Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky a Ústave SR, hrdo sa tým hlásime aj k odkazu Bernoláka, Štúra, Štefánika, Hlinku, Tisa… Boli to významní Slováci, ktorí sa navždy zapísali zlatými písmenami do našich dejín, pretože záujmy nášho národného spoločenstva uprednostnili pred svojimi osobnými záujmami a pohodlím. Oni položili základy úspešného slovenského príbehu, na ktoré nadviazali Slováci, ktorí sa začiatkom 90. rokov 20. storočia pričinili o to, že dnes žijeme v druhej Slovenskej republike.“

Na záver svojho stanoviska prezidentský kandidát vyzval Slovákov, aby si vážili svoju štátnosť, symboly štátu a ľudí, ktorí sa nebáli a prevzali na seba dejinnú zodpovednosť a v rozhodujúcich chvíľach sa postavili do čela procesu obnovenia slovenskej štátnosti. A zdôraznil: „Dokážme sebe, ale aj celému svetu, že sme silný a odhodlaný národ, pretože iba so silným a odhodlaným národom budú iné národy diskutovať ako s rovnocenným.“

Ďalší kandidáti svoje stanoviská ku dňu Ústavy nezverejnili.