Vezmime si napríklad nedávny prípad s loďou Open Arms rovnomennej španielskej MNO: po 19 dňoch chaosu, kedy organizácia odmietala poslať loď k španielskym brehom, sa vylodili migranti na ostrove Lampedusa na rozhodnutie prokuratúry Agrigenta.
Podľa slov starostu Lampedusy Tota Martellu, migranti, ktorí sa vylodili na ostrov 20. augusta, sú ešte stále v stredisku pre príjem migrantov, ktoré bolo beztak preplnené. Nehľadiac na to, že Taliansko teoreticky zavrelo svoje prístavy, lode MNO tam mieria aj naďalej.
Majú MNO skutočne za cieľ záchranu migrantov v núdzi a ich prepravu do najbližšieho a najbezpečnejšieho prístavu, alebo je pre nich to hlavné vylodiť migranov práve v Taliansku?
Sputnik hovoril s Annou Bonovou, afrikanistkou a bývalou bádateľkou dejín inštitúcií afrických krajín na Turínskej univerzite, autorkou knihy pod titulkom: Migranti!? Migranti!? Migranti!?
Po vylodení v Taliansku mali byť migranti z lode Open Arms rozdelení medzi niekoľkými európskymi krajinami. Nehľadiac na to, že tá MNO je španielska, prijalo Španielsko iba 15 migrantov. Čo si o tom myslíte?
Zdá sa, že všetko sa opakuje podľa rovnakého scenára. Loď neziskovej mimovládnej organizácie pod vlajkou nejakej krajiny tvrdí, že zachraňuje nezákonných migrantov.
Potom MNO oznamuje, že jediný najbližší bezpečný prístav sa nachádza v Taliansku, a nie v Tunisku, Líbyi alebo na Malte. Potom vidíme spor medzi talianskymi úradmi a velením lode. To isté, čo bolo s loďou Sea Watch, sa opakovalo aj s Open Arms.
Akonáhle Španielsko vyhlásilo, že je ochotné loď prijať, prokuratúra sa nečakane rozhodla, že migranti majú byť vylodení v Taliansku, kam vlastne tiež mierili. Zaplatili predsa za to, že ich odvezú práve do Talianska.
Ďalšou nemennou súčasťou týchto príbehov sú nelegálni migranti, ktorí platia za posledný úsek cesty za to, aby boli dopravení práve do miesta určenia – do Talianska.
Ako ste povedali, Španielsko im ponúklo svoje prístavy. Hovorca MNO hovoril o zúfalej situácii na palube, loď ale zamierila nie do Španielska, ale práve do Talianska, kde sú prístavy zatvorené. Je to provokácia, alebo výzva Talianska zo strany MNO?
Povedala by som, že áno. Lode berú na palubu ľudí, ktorí sa vydali zo svojej krajiny do Talianska a zaplatili za to. V tomto prípade môžeme hovoriť o ignorovaní záujmov migrantov, veď držať na palube 19 dní ľudí, ktorí by mohli byť vylodení skôr – to je predsa provokácia. A tá zamieňa pôvodný cieľ – zachrániť ľudí a urobiť to čo najrýchlejšie a čo najbezpečnejšie.
Chcela by som pripomenúť, ako to bolo so Sea Watch. Veleniu lode bola predložená požiadavka, aby boli migranti vylodení v Tripolise, vedenie to ale odmietlo urobiť, potom pod umelou zámienkou odmietlo kotviť na Malte a tiež v Tunise – pod falošnou zámienkou, že Tunis je nebezpečný prístav, aj keď podľa noriem Vrchného komisariátu OSN a medzinárodná organizácia pre migráciu sa považuje za bezpečný.
Existuje podľa vás spojenie medzi MNO a nelegálnymi prevádzačmi migrantov?
Nemôžem to povedať určite, hovorili ale o tom mnohí pozorovatelia. Zdá sa mi, že to potvrdzujú najrôznejšie videozáznamy a výpovede očitých svedkov. Spôsob, akým sú migranti prepravovaní, môže byť dôkazom tejto hypotézy. Veď prepravcovia využívajú člny, ktoré na to nie sú určené. Vedia, že migrantov prevezmú iné lode MNO.
Nehľadiac na politiku zatvorených prístavov sú migranti aj naďalej vyloďovaní v Taliansku. Ako má Taliansko riešiť migračné otázku?
Počet migrantov, ktorí sa dostávajú do Talianska, sa v posledných dvoch rokoch značne znížil. V súčasnosti je ich počet iba niekoľko tisíc a v rokoch 2015, 2016 a 2017 ich bolo 200 tisíc. Chcela by som zdôrazniť, že ide o nelegálnu migráciu, ľudia teda nezákonne opúšťajú svoju vlasť, aby sa dostali do Európy.
Je niekoľko spôsobov, ako zastaviť tento prúd migrantov. Je potrebné ľuďom ukázať, že dostať sa do Európy nie je vôbec ľahké: nedávno napríklad zadržala pobrežná stráž Turecka, Tuniska a Líbye stovky ľudí a poslala ich späť. Je potrebné týmto ľuďom (potenciálnym migrantom) vysvetliť, že pokúšať sa o nelegálnu emigráciu na kontinent, ktorý nemôže prijať státisíce mladých ľudí, je veľmi zlý nápad.
V podstate je potrebné zamedzovať prúdu migrantov čo najskôr, pretože v poslednej etape cesty – plavbe cez Stredozemné more – predchádza ešte niekoľko “pozemných“ etáp, ktoré sú často mimoriadne nebezpečné. Podľa informácií pozorovateľov umiera na týchto úsekoch oveľa viac ľudí, než v Stredozemnom mori. Je teda nebezpečenstvo zomrieť ešte na ceste.
Avšak dokonca, keď sa dostane migrant do Európy a získa neveľkú počiatočnú podporu, nie sú žiadne záruky, že bude mať šťastnú budúcnosť na európskom kontinente, najmä v Taliansku.
























