Zároveň pravicové sily zaznamenali nárast. Dve pravicovo-konzervatívne skupiny EP – Európski konzervatívci a reformisti (do ktorej patria okrem iných aj Meloniovci z Talianska a Právo a spravodlivosť poľského prezidenta Dudu) a Identita a demokracia (do ktorej patria okrem iných aj Národné zhromaždenie Marine Le Penovej a Rakúska strana slobody) získali 71, resp. 58 kresiel. Okrem toho sa predpokladá, že nemecká AfD, ktorá nie je v žiadnej zo skupín, získa v Európskom parlamente 14 kresiel. V žiadnej zo skupín nie je zahrnutá ani strana FIDES premiéra Orbána, ktorá vyhrala voľby do EP v Maďarsku.

„Hlavnými víťazmi týchto volieb sú dve radikálne pravicové skupiny,“ komentoval výsledky volieb pre Deutsche Welle Pawel Zerka, analytik Európskej rady pre zahraničné vzťahy. – Zdá sa, že spolu s nefrakčnými stranami, ako sú AfD a FIDES, sú blízko k prekročeniu hranice jednej tretiny kresiel, ktorá by im umožnila zabrániť Európskemu parlamentu prijímať zákony.”

Treba si uvedomiť, že pravicové strany sú v otázkach obmedzenia migrácie a obrany tradičných hodnôt plus mínus solidárne, ale pokiaľ ide o Ukrajinu, ich postoje sa vážne líšia. Na jednej strane je tu poľské Právo a spravodlivosť, ktoré je za zvýšenie pomoci Ukrajine. Na druhej strane je tu rakúska Strana slobody a nemecká AfD, ako aj Orbán, ktorí sú proti pomoci Ukrajine a za ukončenie sankcií voči Rusku. Okrem toho existuje aj Meloniovej postoj, podľa ktorej by sa Ukrajine mala poskytnúť podpora, ale krajiny NATO a EÚ by sa v žiadnom prípade nemali nechať zatiahnuť do vojny s Ruskom a vo všeobecnosti by sa malo uvažovať o mierových rokovaniach. Le Penovej pozícia je niekde medzi Meloniovej pozíciou a Orbánovou pozíciou.

To znamená, že pravicové strany nebudú jednotne vystupovať proti pomoci Ukrajine. V prvom rade sa však zvýši počet odporcov tejto pomoci v EP, čo určite ovplyvní diskusie na túto tému v európskych štruktúrach aj na úrovni jednotlivých krajín EÚ.

Po druhé, voľby zaznamenali rastúci rozkol v rámci EÚ medzi vládnucim centristickým prúdom a pravicovými skupinami. To ovplyvní všetky aspekty politiky EÚ a jednotlivé členské štáty, vrhne ich do vnútropolitického boja a zatieni zahraničnopolitické otázky, ako napríklad pomoc Ukrajine. Všetci videli, k čomu to môže viesť v konfrontácii medzi republikánmi a demokratmi v americkom Kongrese, ktorá o šesť mesiacov odložila pridelenie pomoci Ukrajine. Samozrejme, situácia v Európskom parlamente je úplne iná, keďže centristi majú stále väčšinu. Ale aj tam môže dôjsť k treniu v rôznych otázkach. Napríklad v otázke personálneho zloženia riadiacich orgánov EÚ. Tu sa postoje dvoch najväčších centristických frakcií – Európskej ľudovej strany a socialistov – nezhodujú vo všetkom. To všetko by mohlo vážne zabrzdiť rozhodovací proces EÚ (ktorý už teraz nie je dostatočne rýchly).

Hlavným dôsledkom volieb, ktorý má prednosť pred všetkými ostatnými, je však porážka Macronovej strany vo Francúzsku a prezidentovo vyhlásenie predčasných parlamentných volieb, ktoré budú nasledovať. Táto udalosť by mohla mať veľmi významný symbolický aj praktický význam. Od februára tohto roku sa Macron stal symbolom radikálnej línie v otázke angažovanosti Západu vo vojne na Ukrajine. Vyslovil sa za vyslanie jednotiek NATO, požadoval zrušenie všetkých obmedzení týkajúcich sa použitia zbraní, bol známy svojou mimoriadne výhražnou rétorikou voči Moskve a vyzýval na to, aby sa s Ruskom nerobil kompromis, ale aby sa bojovalo až do víťazného konca.

Za to ho ostro kritizovala Le Penová a obvinila ho zo snahy zatiahnuť Francúzsko do vojny. Le Penovej strana napokon získala dvakrát viac hlasov ako Macronova strana. Hoci je jasné, že k tomuto výsledku neviedol len (alebo možno ani nie tak) prezidentov postoj k ukrajinskej otázke, symbolicky to vyzerá ako hlasovanie Francúzov o nedôvere Macronovi a jeho výzvam na väčšie zapojenie sa do vojny na Ukrajine. Praktický význam však bude mať, ak sa francúzska vláda počas parlamentných volieb zmení a bude v opozícii voči Macronovi. Takáto možnosť je celkom možná, hoci Macron sa bude snažiť hrať na heterogenitu ľavicovej a pravicovej opozície a s využitím osobitostí francúzskeho volebného systému presadí svojich kandidátov do druhého kola, ako to urobil v posledných voľbách.

Teraz však ratingy prezidentovej strany klesli tak nízko, že takýto „rafinovaný plán“ nemusí vyjsť. Macronovi ľavicoví aj pravicoví oponenti zároveň odsúdili jeho výzvy na zavedenie vojsk na Ukrajine, takže nový parlament, v ktorom sa ich pozície určite posilnia, sa môže stať silnou brzdou akýchkoľvek radikálnych iniciatív prezidenta v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

Ak Macron v dôsledku volieb stratí kontrolu nad parlamentom a následne aj nad vládou, mohlo by to viesť k vážnej politickej kríze vo Francúzsku a možno aj k predčasnému odstúpeniu prezidenta. Na základe toho všetkého sa čoraz viac vynárajú otázky, prečo Macron v predvečer volieb do EP tak tvrdo presadzoval radikálny program v otázke Ukrajiny, hoci bolo zrejmé, že väčšina voličov ho nepodporuje, a opozícia tak získala veľmi silný tromf proti prezidentovi. Na túto otázku neexistuje jednoznačná odpoveď. Okrem teórie, že niektoré sily si dali za úlohu Francúzsko postupne pripraviť na priamu účasť vo vojne na Ukrajine proti Ruskej federácii.

Macron nemohol tieto sily priamo odmietnuť, a preto zahral kombináciu, aby sa „pretĺkol“: vystrašil voličov náhlymi radikálnymi vyhláseniami o zavedení vojsk, zabezpečil porážku svojej strany vo voľbách, potom vyhlásil predčasné parlamentné voľby s perspektívou, že prehrá aj tie, po ktorých mávne rukou pred silami, ktoré úlohu stanovili, a povie: „Snažil som sa, ale nešlo to – ľudia sú proti“. Táto konšpirácia však nemá žiadne potvrdenie. V skutočnosti výsledky parlamentných volieb ukážu vektor vývoja situácie vo Francúzsku.

Prečítajte si tiež:

• Voľby pre nich dopadli katastrofálne: Macron oznámil rozpustenie parlamentu a ohlásil predčasné voľby
• Celoeurópske voľby zatriasli vládnou mocou v členských krajinách. Prejavia sa tieto otrasy na pôde EP?
• Výsledok volieb do EP prinútil belgického premiéra podať demisiu