Celoeurópske voľby zatriasli vládnou mocou v členských krajinách. Prejavia sa tieto otrasy na pôde EP?

Brusel 10. júna 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Michael Probst)

Skončili dlho očakávané voľby do Európskeho parlamentu. Aké výsledky priniesli? Bude sa rozloženie síl v novom parlamente meniť? Ako fungovala EÚ počas obdobia dosluhujúceho parlamentu? Aké sú očakávania pre to nasledujúce obdobie? Ako to videli voliči? Aké dopady majú voľby do EP na politické dianie v členských krajinách EÚ

Európsky parlament vo volebnom období 2019-2024

Európsky parlament vo volebnom období 2019-2024 ovládali tradičné zoskupenia. Ľudovci (EĽS) spolu s Progresívnymi socialistami (S&D) a Liberálmi (RE), kde patrili aj naši 3 progresícvci, mali spolu 417 kresiel a v 705 člennom parlamente dokázali pohodlne presadiť čokoľvek

Výsledkom sú schválené veľkolepé, nesplniteľné ciele z dielne Európskej komisie pod vedením neúspešnej ministerky obrany Nemecka Ursuly von der Layen. Najviac kritizovaným sa stal Zelený údel:

• Klimatická neutralita do roku 2050, vrátane cieľa znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o najmenej 55% v porovnaní s úrovňami z roku 1990. zahŕňa rôzne iniciatívy, vrátane renovácie budov, podpory obnoviteľných zdrojov energie a prechodu na obehové hospodárstvo.

Toto obdobie poznačili aj škandály. V kauze Qatargate išlo o podozrenie, že niektorí súčasní a bývalí europoslanci a ich blízki presadzovali v EP záujmy Kataru a tiež Maroka za finančné i iné výhody. Ten druhý Pandémie Covid-19 a v rámci boja s ňou spoločného nevýhodného nákupu vakcín, ktorý potajomky dohodla s Pfizer priamo predsedníčka EK.

Okrem toho prestala byť únia v tomto období mierovým projektom, keď orwellovsky po spustení Špeciálnej vojenskej operácie Ruskom na Ukrajine mierový fond premenila na fond na nákup zbraní pre Ukrajinu a zapojila sa do špirály eskalácie vojnového konfliktu na Ukrajine, ktorý čím dlhšie trvá, tým viac obetí na oboch zúčastnených stranách prináša a samotnej Ukrajine stále väčšie straty územia v prospech Ruska. Pritom Rusko spustilo ŠVO, lebo neutíchajúcu ašpiráciu Ukrajiny stať sa členským štátom NATO vníma ruské vedenie ako existenčnú hrozbu a ním vyvíjané dlhoročné diplomatické úsilie nepriviedlo západné spoločenstvo k porozumeniu voči týmto obavám.

Navyše únia prijala nové balíky sankcií voči Ruskej Federácii, ktorými si sama podpiľuje konár. V rámci sankcií sa členské štáty postupne odrezávajú od lacných zdrojov energií z Ruska. Energetické sankcie v kombinácii so zeleným údelom vytvorili pre EÚ sebevražednú kombináciu.

Ďalšou nezvládnutou oblasťou je boj s nelegálnou migráciou, ktorý sa postupne zamenil za boj za jej legalizáciu, čo sa stretlo s odporom mnohých členských štátov, vrátane Slovenska. Toto úsilie vyústilo do schválenia tzv. migračného paktu. Kompromisu, s ktorým nie je spokojný nikto. Nelegálne migračné toky nezastaví a trestá povinnou solidaritou tie štáty, ktoré nelegálnu migráciu odmietajú od prepuknutia migračnej krízy v roku 2015.

Politika dodržiavania tzv. Právneho štátu sa stala nástrojom na trestanie neposlušných štátov, ktorých ambíciou je robiť suverénnu zahraničnú politiku aj voči Európskej únii. Takto únia postupovala voči Poľsku za vlády Práva a Spravodlivosti, keď reformovalo súdnictvo, ako aj voči Orbánovmu Maďarsku, ktoré narazilo, keď chcelo ochrániť zákonom mládež pred zhubnou LGBTi ideológiou. Nábeh byť týmto prostriedkom káraný má po nástupe 4 vlády Róberta Fica už aj Slovensko.

Európska únia kritiku vnútorných problémov považuje za hybridnú vojnu Ruska. Boj s dezinformáciami, t.j. vytvorenie bezpečného prostredia, v ktorom sa budú k občanom EÚ dostávať len tie jedine správne informácie, považuje Európska komisia za kľúčový pre zachovanie liberálnej demokracie. Sloboda slova ako základná hodnota demokracie dostáva týmito snahami poriadne na frak.

Ukázalo sa, že prijatie Lisabonskej zmluvy bola pasca. Členské štáty pociťujú čoraz viac, čo to znamená, že sa v roku 2008 vzdali v mnohých oblastiach práva veta. Únia sa významným spôsobom začala meniť z únie rešpektujúcej záujmy jednotlivých štátov na úniu, ktorá štátom diktuje. Na úniu, kde o osudoch členských štátov čoraz viac rozhodujú bruselskí úradníci. Slovensko to pocítilo v otázke migrácie, Istanbulského dohovoru a najnovšie má únia tendenciu vziať na seba napriek odporu niektorých členských štátov záväzok v súvislosti s novou pandemickou zmluvou WHO a postupne túto vnútiť všetkým jej členom.

Očakávania od volieb do EP v roku 2024

Analytici predpokladali, že tieto očakávania a kľúčové faktory by mohli ovplyvniť výsledky volieb:

1. Euroskeptické a populistické strany, ktoré kritizujú EÚ a presadzujú väčšiu národnú suverenitu, by mohli získať viac hlasov. Tento trend je viditeľný v niektorých krajinách ako Taliansko, Francúzsko, Nemsko a Maďarsko aj Slovensko.
2. Tradičné stredopravé a stredoľavé strany môžu stratiť časť svojej dominancie v prospech nových politických hráčov, vrátane zelených a liberálnych strán, ktoré získavajú podporu najmä medzi mladšími voličmi, ale aj politických subjektov, ktoré chcú menej únie a viac národnej suverenity.
3. Očakávalo sa, že otázky týkajúce sa klimatických zmien, udržateľnosti a zelenej politiky budú mať na voľby výrazný vplyv. Zelené strany by mohli posilniť svoju pozíciu, najmä v krajinách s vysokým povedomím o ekologických otázkach. Posilniť by mohli aj strany, ktoré vnímajú dopady zeleného údelu na bežného občana EÚ a požadujú buď jeho zrušenie alebo prinajmenšom revíziu cieľov.
4. Témy týkajúce sa migrácie, azylovej politiky a bezpečnosti zostávajú dôležité a môžu ovplyvniť voličské správanie, najmä v krajinách, ktoré čelili vyššiemu prílevu migrantov. Ambíciou niektorých politických subjektov, vrátane tých slovenských, okrem PS, je odmietnutie migračného paktu, ktorý zavádza mafiánske vydieranie tých členských štátov, ktoré odmietajú legalizáciu nelegálnej migrácie.
5. Vzostupu radikálnych politických síl mali viesť aj pribúdajúce hospodárske problémy, ako sú inflácia, nezamestnanosť a ekonomická nerovnosť.
6. Väčšiu podporu mali získať politické strany, ktoré sa sústredia na otázky súvisiace s digitalizáciou, technologickým pokrokom a ochranou osobných údajov, keďže tieto témy naberajú na dôležitosti. Niektoré politické subjekty upriamili pozornosť na riziká spojené s digitálnou identitou. Sú aj také, ktoré sú presvedčené, že digitálny eurom nám EÚ pripravuje digitálny gulag, ktorý nás zbaví nás zvyškov slobody, ktorú ešte máme, nakoľko zavedením digitálnej meny bude Brusel vedieť o každej našej transakcii. V kombinácii s meraním osobných emisií, môže dokonca určovať, čo si kto ešte bude môcť za svoje digitálne peniaze kúpiť.
7. Kľúčovým faktorom mala byť aj miera volebnej účasti. Vysoká účasť môže znamenať lepšiu reprezentáciu rôznych politických názorov, zatiaľ čo nízka účasť môže favorizovať lepšie organizované menšie strany. Na Slovensku sa tradične nízka účasť podpísala aj pod víťazstvo PS.

Na konci volebného obdobia bola lídrom EÚ predstavená správa Enrica Letta o transformácii jednotného trhu na taký, ktorý by mal EÚ pomôcť naplniť dlhodobé záväzky a ciele. Písali sme o tom (tu a tu). Architekti nového jednotného trhu únie predpokladajú viac únie a menej národnej suverenity. Prehĺbenie integrácie by podľa nich malo zvýšiť aj konkurencieschopnosť, zvýšiť bezpečnosť a umožniť ďalšie rozširovanie únie.

 Čo si o týchto očakávaniach myslia voliči

Bude parlament v novom období iní? Ako rozdali karty voliči? Prvý pohľad na rozloženie síl naznačuje, že sa toho veľa nezmenilo.

Hoci v ňom oslabili liberáli a zelení (nespokojnosť so zelenou dohodou a energetickou politikou únie), posilnení boli ľudovci. Progresívni socialisti nestratili ani jedno kreslo. To vo výsledku znamená, že v prípade, že sa vnútropolitické otrasy v jednotlivých členských štátoch neprejavia aj otrasmi v tradičných zoskupeniach na pôde EP tak, že z nich poslanci zutekajú, aj v tomto volebnom období bude EP vládnuť tradičná väčšina zložená z Ľudovcov (EĽS), Progresívnych socialistov (S&D) a Liberálov (RE), ktorú vďačne posilnia pri hlasovaniach aj Zelení (ESA).

Otázkou je ako sa bude správať zvyšok parlamentu. Či sa podarí vytvorenie novej vlasteneckej frakcie z nezaradených poslancov a nováčikov, o ktorých sa dnes ešte nevie aký poslanecký život si v EP zvolia. Či len rozšíria rady nezaradených, alebo posilnia nejaké tradičné zoskupenia. Ani poslanci Smeru jasne nedeklarovali, kde sa po voľbách zaradia. Poslušnosť vo frakcii Progresívnych socialistov by bola v rozpore nastavením vládnej koalície a suverénnej proslovenskej zahraničnej politiky aj na pôde EP. A tento rozpor medzi vnútornou politikou v členských krajinách a aktuálnym smerovaním EÚ sa môže prejaviť aj na fragmentácii tradičných zoskupení.

A hoci nespokojnosť a euroskepticizmus v jednotlivých krajinách počas predošlého obdobia vrástol, v prípade, že sa tento neprejaví aj na nastavení tradičných zoskupení v EP, tak nie je možné očakávať nejakú významnú reformu smerom k posilneniu suverenity členských štátov. Naopak zloženie nového parlamentu naznačuje, že sa v nastavených politikách, to znamená v tlaku na prehlbovanie integrácie bude pokračovať.

Je zaujímavé sledovať, že aj napriek tomu, že nastali posuny aj vo veľkých štátoch únie, v Nemecku skončila AFD hneď druhá za Kresťanskými demokratmi a Scholzova SPD zaznamenala historický prepad, vo Francúzsku zvíťazil výrazným spôsobom Národný front Marine Le Pen, v Rakúsku zaknihovala víťazstvo FPÖ, v Taliansku Bratia Talianska, tradičné frakcie to momentálne nijako neoslabilo.

Pravdou ale je, že protestný, či reformný hlas bude znieť v novom parlamente hlasnejšie. Veď aj zo Slovenska ide do EP dokonca silnejší 8:7 ako ten, ktorému vyhovuje súčasné nastavenie a smerovanie únie.

Aký hlas bude znieť z V4?

Poľsko sa vezie na vlne víťazstva strany Donalda Tuska z minuloročných parlamentných volieb. A Donald Tusk to môže považovať za vyjadrenie spokojnosti s jeho politikou. Druhá skončila Právo a Spravodlivosť. Do EP posiela Poľsko aj 8 poslancov Konfederácie, ktorá by mohla vytvoriť s našou Republikou vlasteneckú frakciu.

V Maďarsku zvíťazil podľa očakávania Fidesz Viktora Orbána. Jeho 10 poslancov skončí momentálne medzi nezaradenými. Kým druhá na páske Strana Rešpektu a slobody posilní 7 poslancami frakciu ľudovcov a 2 hlasy z Maďarska idú aj v prospech Progresívno socialistickej frakcie.

Česko vystavilo voľbami známku Fialovej päťkoalícii. Jej hrôzovládu odmieta čoraz väčšia voličská základňa. Avšak v prípade, že Babišovo ANO nezmení svoje terajšie nastavenie na pôde Európskeho Parlamentu a zotrvá vo frakcii s našimi Progresívcami, v tom prípade sa z ich víťazstva na domácej pôde potešia liberáli v EP (7 poslancov). Treba pripomenúť, že z radov Babišovho ANO je súčasná komisárka pre jedine správny názor, ktorá cepuje aj našu terajšiu vládnu garnitúru za jeho nedodržiavanie,Věra Jourová.

Slovensko posilní tradičné zoskupenia 7 hlasmi a opozícii poslal slovenský volič 8 hlasov. Z toho 2 hlasy pre Republiku môžu skončiť v novej frakcii európskych vlastencov. Memoorandum o jej vzniku podpísali uhríkovci s vlasteneckými stranami naprieč EÚ pred voľbami.

Dopady volieb do EP na vnútornú politiku v krajinách EÚ

Výsledky eurovolieb na druhej strane už dnes majú dopad na politickú mapu v jednotlivých krajinách. A niektoré po nich môžu prejsť politickým zemetrasením. Jedným z takýchto príkladov je Francúzsko, kde Macron na drvivú porážku jeho strany zareagoval tak, že okamžite rozpustil Národné zhromaždenie a vypíše nové voľby na prelome júna a júla.

Aj v Nemecku sa bude Scholzovi po historickom prepade v eurovoľbách vládnuť oveľa ťažšie. Výrazné víťazstvo opozičnej CDU a 2. miesto AFD naznačuje, že aj nemecká vnútorná politika prejde v krátkom čase zmenami.

Eurovoľby zatriasli aj Belgickom. Premiér avizuje podanie demisie. Tam v nedeľu spojili parlamentné voľby s regionálnymi a s voľbami do Európskeho parlamentu. A vo voľbách do belgického parlamentu zvíťazila Nová flámska aliancia (N-VA). Vládnuca strana premiéra Alexander De Croo skončila až na 6 mieste. V EP bude mať Belgicko 12 poslancov v tradičných zoskupeniach. Do novej vlasteneckej frakcie k Republike posiela Belgicko 3 poslancov na kandidátke strany Vlámsky záujem. Víťaz belgických parlamentných volieb posilní frakciu ID tromi poslancami.

Aké bude rozloženie síl v novom europarlamente?

Výsledky eurovolieb naznačujú, že aj napriek vzostupu suverenistov naprieč celou EÚ, k významnému prerozdeleniu síl na pôde Európskeho parlamentu by dôjsť nemalo a tento naďalej zostane odtrhnutý od reality od života bežného občana EÚ. Navyše nielen u nás sme si zvykli, že iné robia politici doma a inak sa správajú pri hlasovaniach v európskom parlamente, najmä ak sú súčasťou nejakej parlamentnej frakcie. Na to, či sa tieto prognózy naplnia a aké bude skutočné rozloženie síl v novom parlamente si musíme počkať, kým nedôjde ku konečnému utraseniu jednotlivých poslancov v jednotlivých frakciách. Je len málo pravdepodobné, že nový parlament vo frakciách fungovať nebude.

Prečítajte si tiež:

• Piata sloboda: Čo získame, čo stratíme?
• Enrico Letta: „Oveľa viac než len trh“ (Jednotný trh budúcnosti) – viac únie, menej suverenity