Vojnový štváč Dzurinda a povrchný denník SME

Bratislava 8. februára 2024 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Poslanec Marián Kéry (SMER-SD) komentoval počínanie bývalého predsedu vlády Mikuláša Dzurindu, ktorý sa stal členom medzinárodnej skupiny, ktorá má pripraviť riešenia pre Ukrajinu pre jej postupné začlenenie do euroatlantického priestoru. Poslanec však zároveň pripomenul počínanie Dzurindu sa jeho bývalej vlády

Bol to práve Dzurinda, ktorý odsúhlasil prelet bojových lietadiel NATO cez náš vzdušný priestor. Umožnil tak začiatok „humanitárnej operácie“, ktorá však nebola ničím iný ako bombardovaním vtedajšej Juhoslávie. Faktom je, že bez jeho súhlasu by táto vojenská agresia podporená nebola, nakoľko dvaja členovia vlády – Ján Čarnogurský, minister spravodlivosti za KDH a Pavol Koncoš, vtedajší minister pôdohospodárstva za SDĽ, za dané uznesenie vlády nehlasovali. A tak sa stalo prvýkrát v histórii, že Slovensko podporilo vojenskú agresiu proti suverénnemu štátu bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN.

V rozhovore, ktorý Dzurinda poskytol denníku SME okrem iného povedal: „Kým Putin neuvidí, že sme sformovali 150-200 tisícovú európsku armádu, ktorá bude pripravená Európu brániť, vážne nás brať nebude. Raz treba začať.“ Čakal by niekto od Dzurindu niečo iné? – pýta sa poslanec.

Dzurinda sa stal členom zaujímavej skupiny. Spoločnosť mu robia Jermak, Johnson či Clintonová

V spomínanom rozhovore Dzurinda tiež naznačil, že „jeho“ skupina na júlovom samite NATO predloží „aktívnejší a agresívnejší prístup ku Kremľu.“ Pokiaľ teda chce preukázať agresívny prístup k Rusku teraz, keď útokom na Ukrajinu porušilo vo februári 2022 medzinárodné právo, prečo tak neurobil v roku 1999 voči Spojeným štátom? V čom je táto situácia odlišná? – pýta sa poslanec. Zároveň ponúka aj jednoduché vysvetlenie. „Vojnový bumerang, ktorý v roku 1999 vyhodili USA a NATO, sa im vrátil a Putin si cynicky povedal, že ak oni mohli, môže aj on.“

Vzhľadom na tieto skutočnosti Kéry nemôže Dzurindu nazvať inak ako vojnový štváč. V spomínanom rozhovore si zároveň všíma, že redaktor Daniel Huťka je k bývalému premiérovi výrazne ústretový a zdá sa, že nepozná historické udalosti z roku 1999. Takisto si všíma aj povrchné odpovede Dzurindu ohľadom prijatia Ukrajiny do NATO. Ako spomenul v rozhovore: „Ukrajinci už v roku 2008 podali prihlášku do NATO a čím im je ťažšie, tým viac na to tlačia. Otázka je, čo má prijať aliancia vo Washingtone.“ Redaktor taktiež veľa o samite NATO v Bukurešti, kde sa problematika riešila, veľa nevedel. No stačilo si prečítať rozhovor Václava Klausa a prišiel by na to, že americký prezident George Bush a britský premiér Gordon Brown pretlačili to, že Ukrajinu je potrebné prijať do Severoatlantickej aliancie. „Mnohí politici argumentovali proti tomuto návrhu, aj ja som bol proti. Tam by som hľadal problém. Všetko ostatné už bolo následkom tohto rozhodnutia. Rusko sa cítilo ohrozené a chová sa tak, ako keď je niekto zahnaný do kúta.“ – spomína Klaus v rozhovore.

Redaktor denníka SME teda nehľadá príčiny konfliktu na Ukrajine. Nekonfrontuje Dzurindu s jeho provojnovou minulosťou ani mu neprekážajú jeho provojnové vyjadrenia a žiadne slová o mieri a mierových rokovaniach. Prečo je to tak? – pýta sa Kéry na záver.