V stávke je nielen schopnosť Západu naďalej dodávať Ukrajine potrebné zbrane, ale aj schopnosť spojencov ukázať protivníkom, ako je Čína, že majú priemyselnú základňu, ktorá dokáže vyrobiť dostatok zbraní na dôveryhodnú obranu proti prípadnému útoku.

“Ukrajina nás zamerala na to, na čom skutočne záleží,” povedal William LaPlante, hlavný nákupca zbraní v Pentagóne, na nedávnej konferencii na Univerzite Georgea Masona. “Dôležitá je výroba. Na výrobe naozaj záleží.”

Po tom, čo ministerstvá obrany členských štátov NATO poslali Ukrajine vojenskú podporu vo výške viac ako 40 miliárd dolárov, väčšinou z existujúcich zásob, zisťujú, že nečinné linky na výrobu zbraní sa nedajú zapnúť zo dňa na deň. Zvýšenie kapacity si vyžaduje investície, ktoré zasa závisia od zabezpečenia dlhodobých výrobných kontraktov.

USA poslali na Ukrajinu približne tretinu svojich zásob protitankových rakiet Javelin a tretinu svojich zásob protilietadlových rakiet Stinger. Má však len malé vyhliadky na to, že ich bude môcť rýchlo nahradiť. “Niet pochýb o tom, že … (dodávky Ukrajine) vyvíjajú tlak na našu obrannú priemyselnú základňu,” povedal minulý mesiac Colin Kahl, námestník ministra obrany USA pre politiku.

Spojené kráľovstvo sa obrátilo na tretiu stranu, ktorú odmietlo identifikovať, aby doplnila svoje vyčerpané zásoby protitankových rakiet NLAW. “Existuje niekoľko skutočne tvrdých skutočností, ktoré sme boli nútení spoznať,” povedal v októbri James Heappey, minister pre ozbrojené sily.

Zásoby zbraní v mnohých európskych krajinách sú ešte skromnejšie. Keď Francúzsko v októbri poslalo na Ukrajinu šesť samohybných húfnic Caesar, mohlo tak urobiť len vďaka presmerovaniu dánskej objednávky na špičkové delostrelectvo.

Podľa predstaviteľov rezortu obrany a riadiacich pracovníkov firiem existujú dva hlavné dôvody, prečo majú západné krajiny problémy so zabezpečením čerstvých vojenských dodávok.

Prvý je štrukturálny. Od konca studenej vojny tieto krajiny získali mierovú dividendu znížením vojenských výdavkov, zmenšením obranného priemyslu a prechodom na štíhlu výrobu “just-in-time” a nízke zásoby vybavenia, ako je munícia. Je to preto, lebo boj proti povstalcom a teroristom si nevyžadoval taký druh ťažkých zbraní, aké sú potrebné v pozemných konfliktoch vysokej intenzity.

Ukrajina tento predpoklad vyvrátila. Počas intenzívnych bojov vo východnom Donbase toto leto Rusko za dva dni spotrebovalo viac munície, ako má britská armáda na sklade. Podľa správy think-tanku Royal United Services Institute v Londýne by pri ukrajinskom tempe spotreby delostrelectva mohli britské zásoby vydržať týždeň a európski spojenci Spojeného kráľovstva na tom nie sú o nič lepšie.

“Západ má problém s obmedzenou obrannou priemyselnou kapacitou,” povedal Mick Ryan, bývalý generálmajor austrálskej armády. “Ak majú západné krajiny obnoviť kapacity na navrhovanie, výrobu a skladovanie, bude potrebný rozsiahly program priemyselnej expanzie. … veľké množstvá munície.”

Druhý faktor je byrokratický. Vlády tvrdia, že sú odhodlané zvýšiť rozpočty na obranu. Napriek tomu v podmienkach veľkej ekonomickej neistoty pomaly vypisujú viacročné kontrakty na obstarávanie, ktoré obranné skupiny potrebujú na urýchlenie výroby.

“Je to problém podnikových financií,” povedal vysoký európsky predstaviteľ pre obranu. “Žiadna spoločnosť nechce investovať do druhej továrenskej linky na zvýšenie výroby bez dlhodobej zmluvnej istoty. Bude Rusko hrozbou aj o päť rokov, a ak nie, budú vtedy vlády ešte nakupovať zbrane od týchto spoločností?”

Tento nedostatok istoty platí na oboch stranách Atlantiku, tvrdia vedúci predstavitelia spoločností. Saab, švédska obranná a letecká spoločnosť, ktorá vyrába stíhačky NLAW a Gripen, tvrdí, že rokuje s niekoľkými vládami o nových objednávkach, ale pokrok v podpisovaní zmlúv je pomalý.

“Pokiaľ ide o prijímanie objednávok priamo súvisiacich s Ukrajinou… veľmi málo sa toho objavilo alebo stalo,” povedal výkonný riaditeľ Saabu Micael Johansson. “Som si istý, že to príde… ale postupy uzatvárania zmlúv sú stále dosť pomalé.”

Britská spoločnosť BAE Systems tiež tvrdí, že “rokuje” s britskou vládou o zvýšení výroby viacerých druhov munície, zatiaľ čo americké obranné spoločnosti sa podobne sťažujú na nedostatok jasného “dopytového signálu” z Washingtonu.

“Sú v situácii ‘ukážte mi peniaze’,” povedal Mark Cancian, hlavný poradca Centra pre strategické a medzinárodné štúdie vo Washingtone. “Obávajú sa toho, že (obranné spoločnosti) rozšíria kapacity, potom sa vojna skončí a ministerstvo obrany zníži kontrakty.”

Kathy Wardenová, výkonná riaditeľka spoločnosti Northrop Grumman, uviedla, že postupy obstarávania Pentagónu – ktoré dávajú “veľmi rozkolísaný signál dopytu” na vytváranie zásob, ale až po tom, ako ich konflikt rýchlo vyčerpá – nie sú modelom, ktorý “bude mať zmysel”, ak je cieľom trvalé investovanie do výroby.

Niektorí obranní výrobcovia už vyrábajú na plnú kapacitu, pričom zmeny pracujú 24 hodín denne.

“Keď budeme mať jasnú predstavu o tom, aký bude signál dopytu… sme ochotní financovať rozšírenie kapacít,” povedal Frank St John, prevádzkový riaditeľ spoločnosti Lockheed Martin, ktorá vyrába delostrelecké raketové systémy Himar a Javeliny.

Západní predstavitelia tvrdia, že dodávky Ukrajine neohrozili vojenskú pripravenosť ich vlastných krajín, zatiaľ čo nedostatok ruskej armády je vraj oveľa horší. Moskva si musí zaobstarať zbrane, ako sú delostrelecké granáty a bezpilotné lietadlá, zo Severnej Kórey a Iránu.

Hoci v NATO, najmä v jeho európskych členských štátoch, panuje takmer úplná zhoda o potrebe posilniť svoje armády a obranný priemysel, spoločnosti môžu pokračovať až vtedy, keď budú mať väčšiu zmluvnú istotu.

“Na zmluvách záleží. Na peniazoch… záleží,” povedal LaPlante z Pentagónu. “Keď (obranné spoločnosti) uvidia, že vložíme peniaze (do objednávok) . . . dostanú ich, to je ich práca.”