Vládny pokus zaviesť cenzúru sa nepáči ani niektorým koaličným poslancom. Čo prezradili Hlavným správam?

Bratislava 9. decembra 2022 (HSP/Foto:Pixabay, Facebook, TASR-Jaroslav Novák)

Na jar si to vládna junta skúsila „na hulváta“: na niekoľko mesiacov gangstersky vypla štyri neposlušné weby. Teraz sa snažia si to uzákoniť – lenže zavedenie hrubozrnnej cenzúry, to je príliš dokonca aj na niektorých ich vlastných poslancov!

Potom ako boli na jar na Slovensku bez zdôvodnenia, bez varovania, výpalníckym spôsobom na niekoľko mesiacov zablokované štyri nezávislé médiá, vrátane Hlavných správ, všelikto upozorňoval, že napochytre zbúchaný zákon, na ktorého základe to bolo urobené, je zlý a sťažnosti poškodených médií sa na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu určite skončia úspechom. Totalitné kruhy vo vnútri vládnej koalície preto hľadali spôsob ako by vo svojom cenzorskom džiháde mohli pokračovať už na pevnejšom právnom základe.

Pripravili návrh zákona, v ktorom v podstate nešlo o nič iné, než aby mohol Národný bezpečnostný úrad (podliehajúci vláde) vypnúť na internete ľubovoľnú stránku alebo profil na sociálnych sieťach a bolo to legálne, právne nespochybniteľné.

Tento návrh sa tento týždeň dostal v parlamente do prvého čítania a stal sa príčinou ostrej slovnej potýčky poslancov. Zjavne to však nebol len konflikt medzi koalíciou a opozíciou, pretože aj viacerí koaliční poslanci majú s oficiálnym zavedením cenzúry vážny problém. Napokon sa ozval aj samotný predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár, ktorý už tiež žiadal stiahnutie a prepracovanie zákona, ktorý pritom za vládu predkladal jeho vicepremiér Štefan Holý…

Poslancov Národnej rady z klubov pôvodnej vládnej koalície sme sa spýtali, čo si o tomto návrhu zákona myslia.

Hlavné správy: Aký je váš názor na návrh zákona o kybernetickej bezpečnosti, ktorý zavádza cenzúru? Budete hlasovať zaň?

Milan Kuriak (OĽaNO): No ja určite nie. Ja som sa aj v rozprave aj vo faktických pripomienkach vyjadril, že určite a za žiadnych okolností nebudem s tým súhlasiť. Práve teraz sme si boli v parlamentnej kinosále pozrieť film Slobodní (viac o ňom nájdete napríklad tu) a ja všetkým tým, ktorí sú za cenzúru, odporúčam, aby si ho pozreli. Toto, čo sa deje, mi pripadá ako návrat k časom, keď bola cenzúra normou.

Ja zažívam diskrimináciu zo strany progresívnych médií na vlastnej koži: teraz som momentálne na tri dni zablokovaný na facebooku za moje prorodinné názory, už druhýkrát za posledného pol roka. Takže cenzúru tu už máme, nie iba teraz, ale už niekoľko rokov. Už sa na mňa zamerali a systematicky mi mažú prolife príspevky či videá. Ja s cenzúrou súhlasiť nemôžem.

Hlavné správy: Aký je váš názor na návrh zákona o kybernetickej bezpečnosti, ktorý zavádza cenzúru?

Mária Kolíková (SaS, ex-Za ľudí): Ja si myslím, že pre slobodu prejavu platia tiež pravidlá. To znamená, jedna vec je, že by sme mali mať možnosť povedať svoj vlastný názor, ale akonáhle tým zasahujeme do práv a slobôd iných, tak toto sú hranice. A tie by mali platiť všade a musia platiť aj pre weby.

Hlavné správy: A nie je to tak, že v demokratickej slobodnej spoločnosti čo nie je zakázané, to je povolené? Buď niekto pácha trestnú činnosť, a potom mu treba konkrétnu vec dokázať a potrestať ho v zmysle platných zákonov, alebo to, čo robí, je právne v poriadku – a potom nikto nemá právo ho v tom obmedzovať…

Kolíková: No presne tak to je. A je zakázané šíriť nepravdivé informácie, ako aj informácie, ktoré zasahujú do dôstojnosti ľudí, ohrozujú život, zdravie iných. Takto to je v zmysle zákona aj Ústavy.

Hlavné správy: Áno, ak by niekto šíril takéto informácie, tak by mal byť nejako potrestaný. Ale prečo by mal mať niekto právomoc len tak cenzurovať bez toho, aby zdokladoval, o akú trestnú činnosť má ísť?

Kolíková: Ja s vami úplne súhlasím, je samozrejme dôležité preukázať, že tam ide o činnosť v rozpore so zákonom. A ak to tak je, tak potom musí byť priestor na to, aby sa obmedzilo šírenie takýchto informácií.

Hlavné správy: Takže vy si myslíte, že v dnešnej dobe je potrebné zaviesť takýto zákon? Máme sa čoho báť?

Kolíková: Ja si myslím, že v každej dobe je potrebný takýto zákon, vo všetkých krajinách. A teraz sa rozprávame vlastne len o tom, že v akej miere sa to má uplatňovať na sociálnych sieťach, lebo všade inde sa to uplatňuje. A môžeme sa potom rozprávať o konkrétnej právnej úprave. K tej konkrétnej právnej úprave mám výhrady, pretože si myslím, že by tam mal byť dôslednejší prieskum súdom.

Hlavné správy: Aký je váš názor na návrh zákona o kybernetickej bezpečnosti, ktorý zavádza cenzúru?

Marián Viskupič (SaS): Ja som sa jasne vyjadril aj v rozprave. Ten zákon je zlý, obmedzuje slobodu, nič nerieši, treba ho neschváliť. Takéto jednoduché to je.

Hlavné správy: Aký je váš názor na návrh zákona o kybernetickej bezpečnosti, ktorý zavádza cenzúru?

Peter Kremský (OĽaNO): Sú tam pozitívne prvky, sú tam veci, ktoré vylepšujú súčasný stav alebo dávajú možnosti zasiahnuť napríklad v prípade šírenia propagandy zo zahraničia, ale sú tam aj prvky, ktoré dávajú vláde, resp. Národnému bezpečnostnému úradu pomerne rozsiahle právomoci, čo sa napríklad mne nepáči. Takže je to také zmiešané a myslím si, že to treba prepracovať a vylepšiť.

Hlavné správy: Takže vy by ste teraz hlasovali proti prijatiu tohto návrhu?

Kremský: Určite by som nemohol hlasovať za takýto zákon, skôr by som hlasoval za to, aby sa stiahol, prepracoval a predložil ešte raz do parlamentu.

Hlavné správy: Aký je váš názor na návrh zákona o kybernetickej bezpečnosti, ktorý zavádza cenzúru?

Romana Tabák (Sme rodina, ex-OĽaNO): Vypočula som si rozpravu, my k tomu ešte budeme mať zasadnutie poslaneckého klubu ohľadne jednotného hlasovania. Ale ja si vo všeobecnosti myslím, že v demokratických časoch cenzúra nie je úplne to, čo by sme na Slovensku potrebovali. Každý by mal mať slobodu prejavu. A ešte je tu tá vec, že kto má právo určiť, že čo treba cenzurovať a rozhodovať, čo je pravda a čo nie je pravda.

Hlavné správy: Vo vašom poslaneckom klube sú ľudia s rôznymi názormi. Myslíte si, že váš klub musí prijať ohľadne hlasovania jednotné stanovisko? V tzv. hodnotových otázkach väčšinou platí, že je na poslancoch, aby každý volil podľa svojho vnútorného presvedčenia, a toto v podstate môže byť posudzované ako hodnotová otázka…

Tabák: Ja si myslím, že je to hodnotová otázka, lebo kto určuje, čo je správne? Je na každom poslancovi, aby hlasoval podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, tak ako to je napísané v Ústave.

O vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa viac môžete dozvedieť na stránke Národnej rady.

Ivan Lehotský