“Posilnenie ochrany tradičných hodnôt je kľúčové pre zachovanie kultúrneho dedičstva SR a zabezpečenie právnej stability. Návrh ústavného zákona preto reaguje na potrebu ochrany kultúrneho dedičstva zakotveného v preambule Ústavy Slovenskej republiky, ktoré je osobitne spojené s uznaním manželstva medzi mužom a ženou ako jedinečného zväzku,” uvádza sa v návrhu, ktorý na rokovanie vlády predložil premiér Robert Fico (Smer-SD).

Ďalej navrhuje v Ústave SR zdôrazniť zvrchovanosť Slovenska v základných kultúrno-etických otázkach, pokiaľ ide o ochranu života a ľudskej dôstojnosti, súkromný a rodinný život, manželstvo, rodičovstvo a rodinu, kultúru a jazyk, ako aj o veci s tým súvisiace, a to najmä v oblasti zdravotníctva, výchovy a vzdelávania.

Týmto návrhom sa má rozšíriť aj ústavnoprávna úprava sociálnych práv, pokiaľ ide o postavenie rodiny a ukotvenie rodičovských práv.

“Navrhuje sa, aby došlo k úprave základného okruhu osôb, ktoré si môžu osvojiť maloleté dieťa, v Ústave SR. Zároveň sa navrhuje rozšírenie ústavného vymedzenia rodičovských práv, medzi ktoré sa navrhuje doplniť právo rodičov rozhodovať o účasti detí na výchovno-vzdelávacom procese, ktorý je nad rámec štátneho výchovno-vzdelávacieho programu,” priblížili v materiáli.

Ustanoviť by sa tiež malo, že štátny výchovno-vzdelávací program musí byť v súlade s ústavou. Rodičia majú mať podľa návrhu právo rozhodovať o účasti detí na výchovno-vzdelávacom procese poskytovanom školami a školskými zariadeniami, ak je nad rámec štátneho výchovno-vzdelávacieho programu. “Výchovu a vzdelávanie detí v oblasti formovania intímneho života a sexuálneho správania možno poskytovať len so súhlasom zákonného zástupcu,” uvádza sa v materiáli. Ústava SR bude podľa šéfa rezortu školstva Tomáša Druckera (Hlas-SD) po zmenách deklarovať, že štátny vzdelávací program s ňou bude v súlade.

Premiér navrhuje účinnosť zákona od 1. júla 2025.

Deväťdesiat hlasov na to, aby mohla zmena ústavy prejsť v parlamente, bude koalícia podľa ministra práce Erika Tomáša (Hlas-SD) hľadať v konzervatívnych kruhoch. Je rád, že Hlasu sa do návrhu ústavného zákona podarilo dostať rovnaké odmeňovanie žien a mužov. “To bola naša principiálna podmienka, aby sme zmenu odsúhlasili,” podotkol Tomáš.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) tvrdí, že prijatie ústavného zákona bude garanciou ochrany zdravého rozumu teraz aj v budúcnosti. “Som rád, že podpora zákonu ide naprieč koalíciou a na jej príprave sa podieľali mnohé organizácie a aj politici mimo vládneho spektra. Uvidíme teraz, či napríklad KDH sa postaví na stranu progresívneho liberalizmu, o ktorom sa vyjadruje, že s ním chce vládnuť, alebo na stranu zdravého rozumu,” skonštatoval.

Do pléna parlamentu sa podľa ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer-SD) dostane návrh, ktorý vzišiel z diskusie zástupcov politického i spoločenského života. Zdôraznil, že návrh sa bude uchádzať o hlasy všetkých poslancov. “Keďže si tento návrh vyžaduje 90 hlasov, ktoré koalícia nemá, je jasné, že bude musieť prejsť naprieč politickým spektrom, aby sme potvrdili normálnosť Slovenska,” dodal Kaliňák.

Psychologická a psychoterapeutická starostlivosť by sa mala skvalitniť

Psychologická a psychoterapeutická starostlivosť by sa mala skvalitniť. Zabezpečiť to má nový zákon o psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti z dielne rezortu zdravotníctva. Vládny kabinet ho schválil na stredajšom zasadnutí. Cieľom návrhu je podľa materiálu zlepšenie dostupnosti kvalitnej psychologickej a psychoterapeutickej starostlivosti či zabezpečenie jednotnej regulácie a dohľadu nad výkonom týchto profesií naprieč rezortmi.

“Prijatím návrhu zákona sa pomocou mechanizmov uvedených v návrhu zákona a prostredníctvom komory s nadrezortnou pôsobnosťou zvýši ochrana obyvateľov Slovenskej republiky pred neoprávneným, neodborným, neprofesionálnym výkonom v oblasti psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti,” priblížil rezort.

Návrh zákona má zároveň precizovať a dopĺňať reguláciu a kontrolu povolania psychológ a činnosti psychológov a psychoterapeutov podľa jednotných štandardov vo všetkých rezortoch a umožniť výkon psychoterapeutickej činnosti aj mimo rezortu zdravotníctva.

Zákon má tiež zaviesť nadrezortnú pôsobnosť Slovenskej komory psychológov, ktorá má za cieľ združovať psychológov a psychoterapeutov naprieč rezortmi a posilniť chýbajúcu medzirezortnú spoluprácu a optimálnu reguláciu odborných činností vrátane odbornej prípravy. Posilniť sa má aj disciplinárny dohľad bez ohľadu na rezort, v ktorom sa tieto činnosti vykonávajú.

Ministerstvo tiež navrhuje povinnú registráciu psychológov a psychoterapeutov, čo má podľa neho zabezpečiť ich presnú evidenciu, prehľad v zastúpení v jednotlivých rezortoch a plánovanie politík na ďalšie zvyšovanie dostupnosti služieb v oblasti duševného zdravia.

Rezort predložil návrh zákona v rámci plnenia plánu obnovy ako súčasť reformy starostlivosti o duševné zdravie. Zákon má nahradiť doterajší zákon o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov.

Novela o štátnej službe má posilniť funkčnosť verejnej správy

Novela zákona o štátnej službe má prispieť k posilneniu funkčnosti verejnej správy. Cieľom je odstrániť aplikačné problémy, zjednodušiť prax služobných úradov, pružnejšie nastaviť niektoré inštitúty, zefektívniť fungovanie vnútorných vzťahov v systéme štátnej služby a precizovať existujúcu právnu reguláciu. Vyplýva to z návrhu, ktorý v stredu schválila vláda.

“S cieľom uľahčiť aplikačnú prax sa napríklad navrhuje úprava konania v štátnozamestnaneckých veciach v čase, keď funkcia generálneho tajomníka služobného úradu nie je riadne obsadená,” priblížil Úrad vlády (ÚV) SR.

Novela má spresniť úpravu plynutia skúšobnej doby.

Doplniť sa má podľa ÚV úprava platovej triedy v prípadoch plnenia úloh za vedúceho zamestnanca, navrhuje sa nový mechanizmus určovania platových taríf a platových koeficientov štátnych zamestnancov dočasne vyslaných na vykonávanie štátnej služby v zahraničí.

“V záujme zvýšenia efektivity, funkčnosti a pružnosti systému sa napríklad navrhuje všeobecnejšia úprava opakovaného obsadenia štátnozamestnaneckého miesta na základe toho istého výberového konania, umožňuje sa realizovať tzv. online výberové konanie s využitím bežne dostupných informačno-komunikačných technológií,” uviedol úrad vlády.

Zároveň by sa mala meniť a doplniť všeobecná úprava zmeny štátnozamestnaneckého pomeru. ÚV navrhuje možnosť dohodnúť zmenu druhu štátnej služby zo stálej štátnej služby na dočasnú štátnu službu. Obmeniť sa má úprava služobného hodnotenia, vzdelávania štátnych zamestnancov a disciplinárnej zodpovednosti štátneho zamestnanca.

“Ďalej sa navrhujú zmeny v úprave služobného voľna (tzv. sabatikal) v prospech štátneho zamestnanca a zmierňuje sa úprava obmedzení štátneho zamestnanca, pokiaľ ide o vykonávanie inej zárobkovej činnosti vrátane podnikania s ambíciou zatraktívniť štátnu službu,” tvrdí ÚV.

V súvislosti s kolektívnym vyjednávaním sa má upraviť možnosť rokovať v určenom rozsahu o kratšom služobnom čase a dlhšej výmere dovolenky nad rámec Zákonníka práce aj v podnikovej kolektívnej zmluve.

V nadväznosti na právnu úpravu registra trestov (ide najmä o odpis registra trestov a špecializovaný výpis z registra trestov), ktorá nadobudne účinnosť 1. januára 2026, sa majú zrealizovať úpravy týkajúce sa preukazovania bezúhonnosti, odvolania z funkcie vedúceho zamestnanca a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona, vyplýva z návrhu.

Jeho súčasťou je aj modifikácia kvalifikačných predpokladov v štátnej službe s cieľom podporiť lepšiu uplatniteľnosť absolventov s bakalárskym titulom v štátnej službe.

“V súvislosti s novou právnou úpravou vzdelávania dospelých budú môcť uchádzači o štátnu službu s účinnosťou od 1. januára 2026 preukázať získanie profesijnej kvalifikácie v danej oblasti mikroosvedčením,” uviedol úrad vlády.

“Jedna z najväčších zmien, ktorá bude uplatnená v tomto zákone, je možnosť pre ľudí pôsobiacich v štátnej správe podnikať. To, čo delilo štátnu a súkromnú sféru na dva rozdielne svety. Ideme prepájať a vzájomne vytvárať väčšiu symbiózu a doplnenie kvalít, ktoré sa nachádzajú v súkromnej sfére a naopak,” poznamenal vedúci Úradu vlády SR Juraj Gedra. Poukázal na to, že v štátnej správe bol vysoký dopyt po druhom stupni štúdia na vysokých školách. Na základe tejto novely podľa Gedru budú môcť nahrádzať vysokoškolské vzdelanie jedno-, troj- alebo päťročnou praxou.

Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) priblížil, že v tarifných triedach aj stupňoch riadenia nahradili druhý stupeň vysokej školy bakalárskym vzdelaním. Doplnili ju praxou a tú je možné nahradiť mikroosvedčeniami.

Štátna školská inšpekcia bude môcť podľa Druckera uznať odpracované roky praxe riaditeľom školy či učiteľom, ktorí budú chcieť byť inšpektormi, čo sa doteraz nemohlo. Taktiež sa navrhuje aj príplatok pre riaditeľa materskej, základnej a strednej školy vo výške desiatich percent jeho tarifného platu, poznamenal.

Vláda vymenovala nových štátnych tajomníkov MCRŠ

Ministerstvo cestovného ruchu a športu (MCRŠ) SR bude mať nových štátnych tajomníkov. Na návrh nového ministra cestovného ruchu a športu Rudolfa Huliaka (nominant Smeru-SD) vláda v stredu odvolala štátnych tajomníkov MCRŠ Mareka Harbuľáka a Jána Krišandu. Do funkcií vymenovala Martina Krnáča a Ivanu Šufliarsku Libiakovú.

Vláda odvolala z funkcie aj generálneho tajomníka služobného úradu MCRŠ SR Pavla Sýkorčina. Do funkcie vláda vymenovala advokáta Júliusa Erneka.

Doterajších štátnych tajomníkov a generálneho tajomníka služobného úradu MCRŠ vláda odvolala v stredu, nových vymenovala do funkcií od 6. marca.

Výmene na postoch predchádzala zmena ministra cestovného ruchu a športu. Doterajšieho šéfa rezortu Dušana Keketiho (nominant SNS) v ministerskom kresle vymenil Rudolf Huliak. V stredu ho do funkcie vymenoval prezident SR Peter Pellegrini.

K zmene dochádza v súvislosti so situáciou vo vládnej koalícii a zmenou pomerov poslancov v Národnej rade (NR) SR. Ministerstvo cestovného ruchu a športu (MCRŠ) SR prešlo po úprave koaličnej zmluvy od SNS pod stranu Smer-SD.

Ministri budú musieť informovať o poskytovaní financií mimovládkam

Ministri a predsedovia ostatných ústredných orgánov štátnej správy budú musieť vládu informovať o poskytnutí financií mimovládnym neziskovým organizáciám ešte pred podpisom zmlúv. Povinnosť im uložila vláda SR na stredajšom rokovaní.

“Nevzťahuje sa to na finančné prostriedky poskytnuté mimovládnym neziskovým organizáciám, ktorých zriaďovateľom je právnická osoba štátu, obec alebo vyšší územný celok a rozpočtová organizácia a príspevková organizácia zriadená obcou alebo vyšším územným celkom,” uvádza sa v materiáli.

Vedúci Úradu vlády SR Juraj Gedra po rokovaní vlády poznamenal, že pôjde o štandardnú výmenu informácií, ktoré prispejú k transparentnejšiemu prideľovaniu prostriedkov tretiemu sektoru. “Zároveň to otvorí možnosť, aby verejnosť vedela prijímateľov prostriedkov konfrontovať a verifikovať použitie dotácií, či boli využité v súlade s deklarovaným účelom,” povedal.

Podpredseda vlády a minister obrany SR Robert Kaliňák (Smer-SD) si takisto myslí, že opatrenie prispeje k väčšej informovanosti, rovnako mieni, že uznesenie vlády reflektuje na stav v prostredí mimovládnych organizácií. “Časť z nich sa nesnažila vytvárať verejnoprospešný obsah, ale skôr sa pokúšala nahradiť politické strany, čo však nie je úloha tretieho sektora,” uviedol.

Karas: KDH oznámi svoj postoj k vládnemu návrhu

Opozičné KDH oznámi svoj postoj k vládnemu návrhu novely ústavy po rokovaniach s parlamentnými stranami k vlastnému návrhu. Vo svojom vyjadrení to vyhlásil podpredseda hnutia Viliam Karas. TASR o tom informoval komunikačný odbor KDH.

“KDH predložilo vlastný návrh novely ústavy SR. O tomto návrhu, ako sme už informovali, chceme rokovať so všetkými parlamentnými stranami. Až po týchto rokovaniach KDH oznámi svoj postoj k vládnemu návrhu novely ústavy,” uviedol Karas.