Deficit očistený o dočasné vplyvy budúci rok zodpovedá úrovni 3,1 % HDP, čo je blízko odhadu aktuálneho roka (2,9 % HDP). V ďalších rokoch by podľa plánu malo schodkové hospodárenie SR postupne klesnúť na 3,4 % HDP v roku 2024 a 2,7 % HDP v roku 2025.

Celkové príjmy verejnej správy by mali v budúcom roku dosiahnuť 50,579 miliardy eur a výdavky 58,451 miliardy eur, s deficitom na úrovni 7,9 miliardy eur. Príjmy štátneho rozpočtu majú podľa návrhu predstavovať 26,699 miliardy eur a výdavky 35,041 miliardy eur. Hotovostný schodok štátneho rozpočtu má v budúcom roku dosiahnuť 8,3 miliardy eur.

V súvislosti s energetickou krízou rozpočet na budúci rok počíta s výdavkami na kompenzačné opatrenia v celkovom objeme 3,4 miliardy eur. Z toho v kapitole ministerstva hospodárstva ide o výdavky v sume 1,4 miliardy eur, v kapitole ministerstva práce 900 miliónov eur, v kapitole všeobecná pokladničná správa 940 miliónov eur. Pre železničné spoločnosti a Slovenskú správu ciest patriace pod ministerstvo dopravy sa rozpočtuje suma 160 miliónov eur.

Ministerstvo financií zároveň navrhuje do konca apríla 2023 nevyplácať odmeny zamestnancom v štátnozamestnaneckom pomere, služobnom pomere alebo v pracovnom pomere okrem nárokovateľnej odmeny. Ušetriť sa tým má približne 100 miliónov eur. “Tieto prostriedky spolu tvoria zdroje na kompenzačné opatrenia súvisiace s energetickou krízou v celkovom objeme 3,5 miliardy eur,” vyčíslil rezort financií.

Už v tomto roku očakáva MF pokles verejného dlhu, ktorý sa má po dvoch rokoch rastu znížiť na úroveň 59,4 % HDP z vlaňajších rekordných 62,2 % HDP. V budúcom roku by mal dlh klesnúť pod hranicu 58 % HDP. Tomuto vývoju podľa ministerstva výrazne pomôže vysoká očakávaná inflácia aj využitie naakumulovaných likvidných zdrojov.

Na obranu má ísť 2,45 miliardy eur

Na obranu štátu má v roku 2023 ísť 2,45 miliardy eur, čo predstavuje 2,01 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Okrem rozpočtu Ministerstva obrany (MO) SR suma zahŕňa aj výdavky na medzirezortné programy a ostatné obranné výdavky. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2023 až 2025, ktorý v piatok schválila vláda.

“Výdavky kapitoly MO SR budú v roku 2023 tvoriť 99,6 percenta celkových výdavkov na obranu. V roku 2023 sú rozpočtované v sume 2,45 miliardy eur, z toho v kapitole všeobecná pokladničná správa (VPS) je zabezpečených 353 miliónov eur. Bežné výdavky tvoria 72,5 percenta, predovšetkým platy vojakov a tovary a služby, v tom najmä oprava a údržba leteckej a pozemnej techniky, nákup náhradných dielov do techniky a nákup munície,” uvádza sa v materiáli.

Medziročný nárast výdavkov MO SR predstavuje 609 miliónov eur. Výdavky ministerstva ovplyvnil oproti rozpočtu na rok 2022 najmä nárast kapitálových výdavkov, rast výdavkov na tovary a služby, ktoré smerujú predovšetkým na opravu a údržbu vzdušnej a pozemnej techniky, nákup náhradných dielov do techniky a doplnenie zásob munície. Viac potrebuje rezort aj na bežné transfery najmä na príspevky do medzinárodných organizácií.

Ako pripomína materiál, najväčšími projektmi, na ktoré má Ministerstvo obrany SR uzatvorené vykonávacie zmluvy, sú nákupy stíhacích lietadiel F-16, húfnic Zuzana 2, bojových obrnených vozidiel 8×8 a 3D rádiolokátorov s rôznym dosahom.
Výdavky na obranu vo výške 2,01 percenta HDP sú plánované aj v rokoch 2024 a 2025. Sú tak v súlade s politickým záväzkom v NATO do roku 2024 vynakladať na obranu aspoň dve percentá HDP.

Naď: Vojakom by sa mali od roku 2023 zvýšiť platy o sedem percent

Vojakom by sa mali od začiatku roka 2023 zvýšiť platy o sedem percent. Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) to oznámil na sociálnej sieti po tom, ako vláda v piatok schválila návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2023 až 2025. Dodal, že rezort na platy nežiadal žiadne extra peniaze, zaplatí ich zo svojej rozpočtovej kapitoly.

V súvislosti so schválením rozpočtu minister ocenil, že Slovensko by malo prvýkrát v histórii splniť svoj záväzok vynakladať na obranu minimálne dve percentá HDP. “Každé jedno euro investované do obrany je investíciou do nášho bezpečia. Navyše, aj na pozadí vojny na Ukrajine je jasné, že je našou povinnosťou mať špičkovo pripravené a moderné ozbrojené sily,” skonštatoval.

Približne 30 percent rozpočtu má ísť podľa Naďových slov do roky zanedbávanej modernizácie a infraštruktúry. Veľká časť financií pôjde aj na personál. Zdôraznil, že vyrokované zvýšenie platov vojakov vie rezort uhradiť vďaka dobrému manažmentu zo svojej rozpočtovej kapitoly.

Minister verí, že poslanci Národnej rady SR sa zachovajú zodpovedne a navrhovaný rozpočet schvália. “Rozpočtové provizórium v čase vojny za našimi hranicami, v čase vysokej inflácie a energetickej krízy, by bolo naozaj mimoriadne nezodpovedné riešenie s ťažkým dosahom na občanov,” dodal. Ako podotkol, žiadny z ministrov nie je s rozpočtom úplne spokojný, no rozpočet je umením kompromisu.

Školstvo si polepší takmer o pol miliardy

Na oblasť vzdelávania, vedy, výskumu a športu by malo ísť v roku 2023 takmer 4,5 miliardy eur. Výdavky na túto oblasť medziročne rastú o 481 miliónov eur. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2023 až 2025, ktorý schválila v piatok vláda.

Výdavky na regionálne školstvo Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR na rok 2023 predstavujú sumu 2,77 miliardy eur. “Medziročne rastú najmä z dôvodu zmien v odmeňovaní pedagogických, odborných a nepedagogických zamestnancov o 310 miliónov eur ako aj navýšenia normatívnych finančných prostriedkov o 40 miliónov eur. Výdavky sú určené na pokrytie nárastu počtu žiakov a na zvýšenie cien energií,” uvádza sa v návrhu rozpočtu. Výdavky z plánu obnovy vo výške 276 miliónov eur sú určené na dostupnosť, rozvoj, a kvalitu inkluzívneho vzdelávania na všetkých stupňoch. Tieto výdavky budú slúžiť na posilnenie inklúzie sociálne a zdravotne znevýhodnených detí vo vzdelávaní, prispejú na rozšírenie kapacít materských škôl a základných škôl, podporu digitalizácie či zavedenie právneho nároku na predprimárne vzdelávanie od troch rokov.

Pre pedagogických, odborných a nepedagogických zamestnancov regionálneho školstva financovaného z kapitoly rezortu školstva sa na rok 2023 navrhujú osobné výdavky v sume 2,1 miliardy eur, z toho mzdy v sume 1,56 miliardy eur pre 84.218 zamestnancov. Medziročný nárast osobných výdavkov zohľadňuje valorizáciu platov z roku 2022 a zabezpečenie finančných prostriedkov na valorizáciu platov zamestnancov vyplývajúcu z kolektívneho vyjednávania od 1. januára a od 1. septembra 2023 v celkovej sume osobných výdavkov 310 miliónov eur. Z toho mzdy v sume 229 miliónov eur. V návrhu rozpočtu je zapracované aj dofinancovanie normatívnych výdavkov z roku 2022 v sume 34,2 milióna eur, z toho mzdy 25,3 milióna eur.

Vysoké školstvo je financované viacerými kapitolami štátneho rozpočtu. V kapitole ministerstva školstva sú rozpočtované prostriedky pre 20 verejných vysokých škôl. Prostriedky na oblasť vysokého školstva na rok 2023 predstavujú sumu takmer 1,08 miliardy eur. Osobné výdavky zamestnancov verejných vysokých škôl vychádzajú z transferu rozpísaného kapitolou rezortu školstva na nasledujúci rok v sume 575 miliónov eur, v tom mzdy 424 miliónov eur s priemerným mzdovým výdavkom 2013,91 eura pre 17.526 zamestnancov. “Verejné vysoké školy budú používať na financovanie svojej hlavnej činnosti okrem prostriedkov poskytnutých Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR aj vlastné zdroje a zdroje vo výške 188 miliónov eur a zdroje získané z podnikateľskej činnosti vo výške 59,1 milióna eur,” píše sa v návrhu rozpočtu. V roku 2023 sa predpokladá alokácia zdrojov na pôžičky pre študentov v celkovej sume 7,37 milióna eur.

Oblasť vedy a techniky bude v roku 2023 disponovať zdrojmi vo výške 563 miliónov eur. Vo výdavkoch sú zapracované výdavky z titulu financovania členských príspevkov do medzinárodných organizácií a časť výdavkov na realizáciu aktivít Vesmírnej kancelárie.
Celkové výdavky na šport sú rozpočtované na rok 2023 v sume 108 miliónov eur. Tieto smerujú na financovanie športu prostredníctvom troch kapitol a Fondu na podporu športu. Významným zdrojom určeným na financovanie športu je odvod z prevádzkovania lotériových hier vo výške 45 miliónov eur. V roku 2023 je v rozpočte kapitoly alokovaný transfer pre Fond na podporu športu v sume 20 miliónov eur.

Polepší si aj prezidetnka, Úrad vlády a NR SR

Kancelárie prezidenta i Národnej rady (NR) SR, ako aj Úrad vlády (ÚV) SR, by mali mať v budúcom roku vyšší rozpočet než pred rokom. Najviac si polepší úrad vlády, najmenej prezidentka. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2023 až 2025, ktorý v piatok schválila vláda.

Úrad vlády SR by si mal v budúcom roku polepšiť o zhruba 38.000 eur. Jeho celkové výdavky na ďalší rok sú rozpočtované vo výške 193 miliónov eur. Nárast má byť spôsobený najmä výdavkami plánu obnovy a odolnosti, ktoré sa na rok 2023 navrhujú v sume 151 miliónov eur a sú určené na financovanie výskumu, vývoja, inovácií a na boj proti korupcii pre Národnú implementačnú a koordinačnú autoritu. Rásť majú aj v zmysle dohodnutých kolektívnych zmlúv a ďalších okolností.

Rozpočtové výdavky Kancelárie NR SR by mali byť v roku 2023 vyše 42,3 milióna eur. Celková suma zahŕňa okrem financií na plnenie funkcií a činnosti poslancov a výborov parlamentu aj ďalšie položky, napríklad výdavky súvisiace s rekonštrukciou a prevádzkou Bratislavského hradu.

Kancelária prezidentky si polepší v budúcom roku len o zhruba milión eur, rozpočtovaný má objem financií vo výške 6,38 milióna eur. Jej výdavky zabezpečujú úlohy súvisiace so zabezpečením podmienok a všetkých činností potrebných na výkon ústavných právomocí prezidenta.

MK by malo mať v rozpočet na rok 2023 vyše 444 miliónov eur

Ministerstvo kultúry (MK) SR by malo v roku 2023 disponovať sumou na úrovni 444,3 milióna eur, čo je približne o 15 miliónov eur viac, ako bolo rozpočtované na aktuálny rok. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na nasledujúce roky, ktorý v piatok schválila vláda.

Ministerstvo financií (MF) SR ako predkladateľ návrhu poukazuje v dokumente to, že výdavky na kultúru sú v roku 2023 ovplyvnené zvýšením viacerých alokácií, napríklad na prevádzku zrekonštruovanej budovy Slovenskej národnej galérie v sume 7,25 milióna eur či cirkevných ústredí v sume 5,16 milióna eur. “Rovnako tak sa výdavky zvyšujú v dôsledku novelizácie viacerých zákonov, napríklad o kultúrnoosvetovej činnosti, Matici slovenskej či Fonde na podporu kultúry národnostných menšín. Do výdavkového rozpočtu premieta MF aj prijatie materiálov z oblasti kultúrnych politík, ako napríklad Koncepciu štátnej politiky SR vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, taktiež rozhodnutia v oblasti štátnych dotácií (podpora EHMK Trenčín 2026),” dodal predkladateľ.

V prípade veľkých investičných projektov sa alokuje suma takmer 21,5 milióna eur, z toho je na rekonštrukciu a modernizáciu Slovenskej národnej galérie vyčlenených 5,8 milióna eur, na rekonštrukciu Štátnej opery Banská Bystrica takmer 5 miliónov eur, na obnovu hradu Krásna Hôrka 7,9 milióna eur a na zabezpečenie sanácie havarijného stavu Spišského hradu 1,1 milióna eur. V rámci investičných výdavkov sa takisto ráta s prostriedkami na sanáciu strechy sídla Slovenskej filharmónie – bratislavskej Reduty (700.000 eur) a tiež kina Lumiére, v ktorom požiar zdevastoval digitalizačné pracovisko (takmer milión eur).

Celková rozpočtovaná suma na dotačnú politiku MK na rok 2023 predstavuje 19 miliónov eur, najväčšia suma je alokovaná v programe Obnovme si svoj dom na sanáciu pamiatkového fondu, a to 14,7 milióna eur. Rozpočtujú sa aj výdavky na projekt Európske hlavné mesto kultúry (EHMK) Trenčín 2026, z celkovo schválenej 15 miliónovej štátnej alokácie sa v roku 2023 predpokladá vyčleniť 800.000 eur.

Celkové výdavky na verejnoprávne inštitúcie vo výške 162,8 milióna eur ostali približne na rovnakej úrovni ako v rámci rozpočtu na rok 2022. RTVS, ktorej výdavky sa rozpočtujú na úrovni 113,2 milióna eur, by mala v rámci zmluvy so štátom dostať 31 miliónov eur, TASR, ktorej výdavkový rozpočet je na úrovni necelých 5,4 milióna eur, by z kapitoly MK mala dostať 2,2 milióna eur.

Okrem plánovaných výdavkov Audiovizuálneho fondu vo výške 15,2 milióna eur sa predbežne ráta aj so sumou necelých 40 miliónov eur určených na podporu audiovizuálneho priemyslu, teda na refundáciu časti výdavkov pri tvorbe veľkých filmových a televíznych produkcií realizovaných na Slovensku.

MF vo vládou schválenom návrhu rozpočtu uvádza, že celkové verejné výdavky na kultúru sú rozpočtované vo výške 787 miliónov eur, pričom orgány ústrednej správy a ich organizácie majú mať k dispozícii 458 miliónov eur, samosprávy 329 miliónov eur.

Milanová: Aj my by sme chceli viac, rozpočet pre MK je však opäť vyšší

Hoci by si i Ministerstvo kultúry (MK) SR tak ako ostatné rezorty vedelo predstaviť viac disponibilných zdrojov, rozpočet na rok 2023 predstavuje medziročné zvýšenie a umožní pokračovať v rozbehnutých projektoch a prioritách. Po vládnom schválení návrhu budúcoročného rozpočtu to uviedla ministerka kultúry SR Natália Milanová (OĽANO).

“Udržali sme všetky dotačné programy, všetky veľké investície, navyše sme získali alokáciu na prevádzku Slovenskej národnej galérie, ktorej rekonštrukcia je vo finále,” upozornila ministerka. Pripomenula i to, že v rozpočte sú zakomponované legislatívne úpravy. “Zvýšia sa nám dotácie na kultúrno-osvetovú činnosť či príspevok na kultúru menšín,” priblížila.

Laššáková označila rozpočet pre kultúru za málo ambiciózny

Rozpočet Ministerstva kultúry (MK) SR pri investičných akciách je málo ambiciózny. Skonštatovala to exministerka kultúry a nezaradená poslankyňa Národnej rady (NR) SR Ľubica Laššáková. Rezortu vyčíta i posunutie Stratégie rozvoja kultúry a kreatívneho priemyslu na roky 2030. Ministerka Natália Milanová (OĽANO) nie je podľa Laššákovej schopná presadiť v pláne obnovy a odolnosti pre kultúru aspoň niečo.

“Rozpočet MK SR pri investičných akciách je málo ambiciózny, pokračuje v mojich nastavených prioritách, či už ide o prostriedky na rekonštrukciu a modernizáciu Slovenskej národnej galérie, na rekonštrukciu Štátnej opery v Banskej Bystrici, na obnovu hradu Krásna Hôrka či sanáciu havarijného stavu Spišského hradu,” podotkla Laššáková. Pribudli podľa nej len projekty na rekonštrukciu strechy bratislavskej Reduty a kina Lumiére. Laššáková ocenila, že pokračuje projekt Európske hlavné mesto kultúry a že sa zákonom zastabilizovali každoročné výdavky pre Maticu slovenskú.

Milanovej vyčíta, že ako jediná ministerka kultúry v rámci Európskej únie nedokáže v pláne obnovy pre svoj rezort nič vybaviť. “Negatívny dosah je v kultúre citeľný aj teraz. Je preto otázne, ako dokáže vybojovať pre kultúru v súčasnej energetickej kríze kompenzačné prostriedky na sanáciu vysokých cien energií, ktoré majú likvidačný dosah aj na kultúru,” dodala.

Životné prostredie dostane vyše 2,15 miliardy

Výdavky v oblasti životného prostredia by v roku 2023 mali byť viac ako 2,15 miliardy eur. Z toho by mali byť výdavky v objeme 621 miliónov eur z plánu obnovy. Sto miliónov eur by mali byť výdavky z Modernizačného fondu. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na nasledujúce roky, ktorý v piatok schválila vláda.

Výdavky na vodné hospodárstvo by v roku 2023 mali dosiahnuť 1,01 miliardy eur. Peniaze sú určené na konkrétne projekty budovania a rekonštrukcie infraštruktúry vodného hospodárstva. Časť výdavkov smeruje do Slovenského hydrometeorologického ústavu a Výskumného ústavu vodného hospodárstva.

Na ochranu ovzdušia bude smerovať 381 miliónov eur. Na odpadové hospodárstvo sa rozpočtujú výdavky zo zdrojov Európskej únie a spolufinancovania v objeme 2,27 milióna eur a v Envirofonde 35,7 milióna eur. Prostriedky majú slúžiť na dobudovanie infraštruktúry odpadového hospodárstva, ako je recyklácia odpadov, uzatváranie a rekultivácia skládok odpadov, a na elimináciu negatívnych vplyvov envirozáťaží.

Výdavky na ochranu prírody a krajiny predstavujú v budúcom roku sumu 109 miliónov eur. Určené sú na výskum a tvorbu legislatívy v oblasti geológie a ochrany prírody, praktickú starostlivosť o chránené územia a živočíchy a environmentálnu výchovu.

Na riadenie rizík a mimoriadnych udalostí v súvislosti so zmenou klímy sa v roku 2023 rozpočtujú prostriedky EÚ a spolufinancovania v objeme 92,4 milióna eur. Prostriedky majú slúžiť na riadenie rizík a posilnenie odolnosti voči mimoriadnym udalostiam ovplyvneným zmenou klímy.

Výdavky smerujúce do energeticky efektívneho nízkouhlíkového hospodárstva by mali byť 226 miliónov eur. Financie majú tvoriť prostriedky EÚ a spolufinancovania. Výdavky majú smerovať na projekty v oblasti podpory výroby energie z obnoviteľných zdrojov, zvýšenie energetickej efektívnosti v podnikoch a verejných budovách.

Prostriedky v administratíve predstavujú sumu 31,3 milióna eur. Sú určené na financovanie činností vykonávaných ústredným orgánom, Slovenskou inšpekciou životného prostredia a Slovenskou agentúrou životného prostredia. Okrem týchto výdavkov tam majú byť prostriedky určené na podporu a údržbu IT systémov, výchovu, vzdelávanie, propagáciu, prieskum, výskum, vývoj, technickú pomoc a príspevky medzinárodným organizáciám.

Na budúci rok sú tiež rozpočtované výdavky z plánu obnovy, 146 miliónov eur, ktoré budú určené na zlepšenie energetickej hospodárnosti rodinných domov.

Envirorezort disponuje v roku 2023 finančnými prostriedkami v objeme 723.000 eur na samostatných účtoch Finančného mechanizmu EHP a Nórskeho finančného mechanizmu. Ministerstvo plní v prípade oboch finančných mechanizmov úlohu správcu programu Zmierňovanie a prispôsobovanie sa zmene klímy.

Súdnictvo a prokuratúra majú mať v rozpočte 665 mil. eur

Na súdnictvo a prokuratúru sa chystá štát v roku 2023 vyčleniť 665,05 milióna eur. Vyplýva to z návrhu finančného plánu verejnej správy na roky 2023 – 2025, ktorý v piatok schválila vláda. Výdavky štátneho rozpočtu na väzenstvo majú byť vyše 277 miliónov eur.

Výdavky kapitoly Ministerstva spravodlivosti (MS) SR v civilnej časti na rok 2023 sú navrhované na úrovni 496,13 milióna eur vrátane limitu výdavkov určeného na Plán obnovy a odolnosti SR, ktorý je vo výške 189 miliónov eur vrátane DPH. “V rámci rozpočtu nie sú premietnuté rozpočtové prostriedky na zabezpečenie realizačných krokov z reformy súdnej mapy,” uvádza sa v rozpočte s tým, že zdrojové krytie požadovaných výdavkov bezprostredne súvisiacich so zmenami vyplývajúcimi zo súdnej mapy sa bude odvíjať od schváleného legislatívneho rámca.

Výdavky na Kanceláriu Najvyššieho súdu SR sú rozpočtované v sume takmer 15,55 milióna eur. Výdavky na Kanceláriu Najvyššieho správneho súdu SR sú vo výške 7,68 milióna eur. Kancelária Ústavného súdu SR môže rátať v roku 2023 s disponibilnými prostriedkami na úrovni 8,15 milióna eur. Pre Kanceláriu Súdnej rady SR je navrhovaná alokácia vo výške 2,48 milióna eur. Generálna prokuratúra SR by mala mať k dispozícii 128,15 milióna eur.

Rozpočtované výdavky v prípade Kancelárie verejného ochrancu práv sú vo výške 1,95 milióna eur. Ústav pamäti národa by mal mať k dispozícii 2,83 milióna eur. Takmer milión eur patrí Slovenskému národnému stredisku pre ľudské práva. Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti vyčlenili 1,18 milióna eur.

Na oblasť väzenstva má byť zo štátneho rozpočtu vyčlenená suma 277,12 milióna eur. Okrem toho sú rozpočtované výdavky osobitného účtu na úrovni vyše 43 miliónov eur. “Pre väzenstvo sa v roku 2023 zabezpečujú výdavky na dofinancovanie rastúcich cien potravín a valorizujú sa pracovné odmeny obvinených a odsúdených,” uvádza sa v návrhu rozpočtu. Od roku 2023 by nemala byť potrebná dotácia na osobitný účet Zboru väzenskej a justičnej stráže. Výdavky majú byť plne kryté príjmami.

V ústavoch na výkon väzby a v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody bolo k 27. septembru 2022 umiestnených spolu 9916 osôb, z toho 1416 obvinených a 8500 odsúdených.

Vyše 6 miliárd pre mestá a obce a 2 miliardy pre VÚC

Mestá a obce by mali v roku 2023 hospodáriť s výdavkovým rozpočtom vo výške 6,20 miliardy eur, o približne pol miliardy eur viac ako bolo v rozpočte na aktuálny rok. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na nasledujúce roky, ktorý v piatok schválila vláda.

Na bežné výdavky miestnej územnej samosprávy je rozpočtovaná suma 5,29 miliardy eur, na kapitálové 682 miliónov eur a na výdavkové finančné operácie 235 miliónov eur. “V rámci bežných výdavkov ide najmä o osobné výdavky v sume 2,91 miliardy eur pre zamestnancov miest a obcí a ich rozpočtových organizácií, v ktorých je zapracované navýšenie v zmysle uzatvorenej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa,” uvádza predkladateľ. “Do alokovanej sumy v rámci kategórie tovary a služby vo výške 1,64 miliardy eur sa zapracoval aj odhadovaný vplyv nárastu energií,” približuje ďalej Ministerstvo financií (MF) SR – predkladateľ schváleného návrhu.

Celkové bežné výdavky na originálne kompetencie miest a obcí sú v rozpočte verejnej správy odhadované takmer na štyri miliardy eur – slúžia na financovanie vzdelávanie, činnosti obecných a mestských úradov, cestnej dopravy, rozvoja obcí a bývania, sociálneho zabezpečenia, rekreačných a kultúrnych služieb, požiarnej ochrany a verejného poriadku i ochrany životného prostredia najmä v oblasti nakladania s odpadmi. Na prenesený výkon štátnej správy sa v rámci bežných výdavkov rozpočtujú prostriedky vo výške 1,30 miliardy eur, majoritná suma (1,28 miliardy eur) je určená na financovanie regionálneho školstva.

V rámci kapitálových výdavkov miest a obcí sa na rok 2023 rozpočtuje suma 682 miliónov eur, pričom sa predpokladá, že vlastné zdroje zapoja vo výške 435 miliónov eur a zároveň vyčerpajú prijaté kapitálové transfery v sume 247 miliónov eur. Prostriedky vo výške 142 miliónov eur predstavujú zdroje na financovanie spoločných projektov EÚ a SR, pričom ide o prostriedky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu vynaložené v rámci Plánu obnovy a odolnosti. “Ostatné kapitálové výdavky sa plánujú použiť najmä na výstavbu a modernizáciu, resp. rekonštrukciu cestnej dopravy, kultúrnych pamiatok a ďalšieho majetku obce,” dodáva predkladateľ.

Vyššie územné celky (VÚC) by mali v roku 2023 hospodáriť s výdavkovým rozpočtom vo výške 1,96 miliardy eur. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na nasledujúce roky, ktorý v piatok schválila vláda.

Na bežné výdavky samosprávnych krajov je rozpočtovaná suma 1,73 miliardy eur, na kapitálové 182 miliónov eur a na výdavkové finančné operácie 56 miliónov eur. “V rámci bežných výdavkov ide najmä o osobné výdavky v sume 672 miliónov eur pre zamestnancov VÚC a ich rozpočtových organizácií, v ktorých je zapracované zvýšenie v zmysle uzatvorenej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa,” uvádza Ministerstvo financií (MF) SR. “Do alokovanej sumy v rámci kategórie tovary a služby vo výške 287 miliónov eur sa zapracoval aj vplyv odhadovaného vplyvu nárastu energií,” približuje ďalej MF.

Celkové výdavky na originálne kompetencie samosprávnych krajov – predovšetkým financovanie prímestskej a regionálnej dopravy, údržbu ciest druhej a tretej triedy či prevádzku školských, sociálnych a kultúrnych zariadení – sú v rozpočte vo výške 1,14 miliardy eur. Na prenesený výkon štátnej správy – financovanie stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC – je rozpočtovaná suma 588 miliónov eur.

V rámci kapitálových výdavkov VÚC sa na rok 2023 rozpočtuje suma 182 miliónov eur, pričom sa predpokladá, že vlastné zdroje zapoja vo výške 181 miliónov eur a zároveň vyčerpajú prijaté v kapitálové transfery v sume 800.000 eur. Kapitálové investície majú smerovať predovšetkým do modernizácie cestnej infraštruktúry a ďalšieho majetku vo vlastníctve samosprávnych krajov.

Najviac si polepší zdravotníctvo

Výdavky na zdravotníctvo dosiahnu v roku 2023 úroveň 7,62 miliardy eur. Oproti minulému roku pôjde o nárast o 1,24 miliardy eur, čo predstavuje 19,4 percenta. Vyplýva to z návrhu štátneho rozpočtu, ktorý v piatok schválila vláda.

Výdavky verejného zdravotného poistenia (VZP), ktoré slúžia na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, sa očakávajú na úrovni 6,74 miliardy eur, čo predstavuje 5,9 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Z toho štát za svojich poistencov zaplatí 1,10 miliardy eur.

“Na celkové dorovnanie výdavkov poistenia VZP na očakávanú úroveň 6,44 miliardy eur sú v rámci kapitoly Všeobecná pokladničná správa alokované dodatočné výdavky určené na zvýšenie platby za poistencov štátu o 340 miliónov eur, ktoré budú presunuté do VZP po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na rok 2023,” uvádza sa v materiáli.

Ministerstvo financií podľa materiálu rozpočtom reaguje aj na dôležitosť a nedostatok zdravotníckeho personálu. V budúcom roku porastú mzdy zdravotníckych pracovníkov o 394 miliónov eur. Okrem zohľadnenia platového automatu rozpočet počíta aj s upravenými koeficientmi. “Mzdy zdravotníckych pracovníkov v ústavnej starostlivosti porastú o 232 miliónov eur nad rámec platového automatu,” spresnil rezort.

Krajniak: Podporujeme rozpočet, lebo je najsociálnejší v histórii SR

Koaličné hnutie Sme rodina podporuje návrh rozpočtu na budúci rok, ktorý v piatok schválila vláda, pretože je najsociálnejší a najprorodinnejší v histórii Slovenska. Minister práce a podpredseda Sme rodina Milan Krajniak to vyhlásil po piatkovom rokovaní vlády.

Krajniak poukázal na to, že podľa návrhu rozpočtu na rok 2023 má ísť na sociálnu oblasť o 2,83 miliardy eur viac, ako to bolo v tomto roku. “Takýto gigantický nárast výdavkov v sociálnej oblasti v histórii Slovenska nebol ani náznakom,” podotkol.

Priblížil, že suma 2,83 miliardy eur obsahuje navýšenie prídavkov na deti, valorizáciu dôchodkov a zahŕňa aj 900 miliónov eur, ktoré má Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR v rozpočte na pomoc domácnostiam v súvislosti s vysokými cenami energií.

Zdôraznil, že návrh rozpočtu nepodporuje preto, že je to v tejto krízovej dobe akési východisko z núdze, ale práve preto, lebo podľa neho ide o najprorodinnejší a najsociálnejší rozpočet v histórii SR.

“Budem argumentovať komukoľvek, že nehlasovať za tento návrh rozpočtu v parlamente znamená, že ukrátime rodiny na Slovensku, zamestnancov, dôchodcov o 2,83 miliardy eur. To je to navýšenie, ktoré na budúci rok máme pripravené,” dodal Krajniak.

Vláda v piatok schválila návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2023 až 2025. Vyplýva z neho, že deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku vzrásť na 6,44 % hrubého domáceho produktu (HDP) z tohtoročných takmer 5 %.

Premiér dúfa, že rozpočet získa aj podporu opozičných poslancov

Rozpočet verejnej správy na roky 2023 – 2025 je výnimočný okolnosťami, za ktorých bol pripravovaný a na ktoré musel reagovať. Neodráža politické priority jednotlivých vládnych strán, ale je pripravený ako pomoc ľuďom s vysokými cenami tovarov a energií. Preto by mal získať aj širokú podporu v parlamente. Po skončení rokovania vlády to v piatok uviedol premiér Eduard Heger (OĽANO).

“Avizoval som, že tento rozpočet nebude politický dokument. Nebude to dokument, ktorý bude odrážať politické priority. To všetko sme dali bokom, lebo sme pochopili, že takýto rozpočet sa na Slovensku robí prvýkrát, a verím, že aj posledný,” povedal premiér. “Verím, že aj opozícia odloží politické tričká, pozrie sa na dáta. Ak bude ešte mať k tomu nejaké otázky, samozrejme, odpovieme, patriční ministri radi vysvetlia,” dodal Heger. Napriek tomuto presvedčeniu však odmietol spojiť hlasovanie o rozpočte s hlasovaním o dôvere vláde.

Heger pripomenul, že na boj s vysokými cenami energií vláda vyčlenila sumu takmer 3,5 miliardy eur. Ministerstvo hospodárstva SR bude mať vyčlenenú sumu 1,4 miliardy eur na pomoc podnikateľom. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR dostane 900 miliónov eur na pomoc domácnostiam a ďalších 940 miliónov eur bude vo všeobecnej pokladničnej správe na pomoc nemocniciam, školám a pre verejnú správu.

Minister financií Igor Matovič (OĽANO) dodal, že vláda rozpočet schválila jednohlasne, a bol by rád, keby zaň v parlamente zahlasovalo všetkých 150 poslancov. “Len cynik a asociál nebude hlasovať za takýto rozpočet. Len človek, ktorý chce ubližovať ľuďom, zneužívať situáciu, nebude chcieť pomôcť ľuďom vtedy, keď to najviac potrebujú,” povedal Matovič.

Remišová: Rozpočet na budúci rok je krízový, je však dobrý a férový

Rozpočet na budúci rok je krízový, je však dobrý a férový. Uviedla to ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR a predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová na brífingu po piatkovom rokovaní vlády, ktorá prerokovala a schválila návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2023 až 2025.

Zdôraznila, že súčasná vláda čelí niekoľkým krízam, ale pri ich riešení má iný prístup ako vláda pôsobiaca počas finančnej krízy pred vyše desaťročím. “Počas krízy v rokoch 2008 až 2010 boli deficity rozpočtu až 8 %. My máme deficit 6,4 %, aj to väčšinu z neho tvorí pomoc ľuďom,” priblížila.

Nezamestnanosť počas krízy 2008/2010 bola podľa nej “gigantická”, dosahujúca úroveň až 15 %. “Naša vláda má nezamestnanosť prakticky takú, ako bola pred krízou. Pomoc ľuďom nebola v rokoch 2008/2010 prakticky žiadna. Za našej vlády, počas tejto krízy, máme pomoc obrovskú. Pomoc v tomto a budúcom roku dosiahne až 5 miliárd eur,” spresnila.

Rozpočet podľa Remišovej eviduje aj nárast investícií o 32 %. “Znamená to, že len nesanujeme ekonomiku, ale investujeme do oblastí, ktoré súčasná vláda pokladá za priority, napríklad do nemocníc či školstva. Plníme zároveň záväzok, ktorý máme v rámci NATO, teda dávať 2 % (rozpočtu ročne) na obranu,” poznamenala.

Rozpočet podľa jej slov obsahuje taktiež nárast výdavkov na životné prostredie. “Znižujeme aj daňové zaťaženie pre pracujúcich rodičov – daňová kvóta klesá z 35 na 34 % aj vďaka tomu, že sme zaviedli daňový bonus,” podčiarkla.

Dodala, že s návrhom rozpočtu kapitoly Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR nebola ani ona, podobne ako nikto z ministrov vo vláde, úplne spokojná. “Je to však dobrý, férový rozpočet. Je to rozpočet do boja, ktorý nás čaká,” uzavrela Remišová.