Okrem ohromujúceho plytvania peniazmi nás všetkých zatiaľ nie je pozorovaná žiadna v prospech občanov prijatá aktivita.

Základnou výhovorkou tejto nemohúcnosti a neschopnosti je boj proti koronakríze. Ten tejto vláde ide tak výborne, že v druhej vlne si na konto pripísala skoro 13 000 mŕtvych a v tretej vlne možno bude tento rekord, ktorý nás vrhol medzi najhoršie krajiny civilizovaného sveta v počte mŕtvych na milión obyvateľov, ešte prekonaný.

Na tejto genocíde sa však podieľa nie len vláda ale aj takzvaní odborníci v rôznych poradných orgánoch. Predpokladám, že vláda rozhoduje hlavne na základe ich odporúčaní. Toto sa možno stane aj predmetom záujmu orgánov činných v trestnom konaní, lebo tieto odporúčania a prijaté rozhodnutia majú za následok príliš veľa mŕtvych a čo je najhoršie, napriek tomu, že tieto opatrenia, spätne sa to už dá jednoznačne povedať, boli úplne zlé, tí istí ľudia tým istým spôsobom spôsobili ďalšiu masakru v tretej vlne.

Každopádne, aj keby toto nebolo trestné, niektoré ďalšie rozhodnutia vlády určite budú.

Jedným z takých problémových opatrení je skutočnosť, že vláda obmedzuje základné práva a slobody obyvateľov vyhláškami. To určite nie je možné. Vyhláška nemôže mať väčšiu právnu silu ako zákon alebo ústava. Ústavný súd stále mlčí a tým umožňuje konanie a pokračovanie v tejto nezákonnosti.

Akonáhle sa ústavný súd vysloví v súlade s našim právnym poriadkom, bude musieť toto vyhlásiť za nezákonné.

Ešte vážnejším prešľapom voči nášmu právnemu poriadku, ale aj právu európskej únie a charte základných práv a slobôd je segregačné rozdelenie občanov a obmedzenie jednej skupiny ľudí v právach. Dnes ľudia nedoceňujú, aké vážne prestúpenie červenej čiary je toto rozhodnutie ale v budúcnosti nesmie toto zostať nepovšimnuté a nepotrestané.

Úplnou čerešničkou na torte je povinné očkovanie. Naša vláda so záujmom pokukuje po tejto šialenosti, ktorú si prijali v Rakúsku.

Samostatnou kapitolou v tomto prípade je zodpovednosť za mŕtvych a ľudí s trvalými následkami, ktoré budú mať po tomto povinnom očkovaní experimentálnou neotestovanou látkou. Je rozdiel ak je očkovanie takou látkou dobrovoľné a je iné ak je povinné. Pri nariadenej povinnosti sa zaočkovať musí ten, kto túto povinnosť uložil, niesť aj zodpovednosť za dôsledky. Je to totiž diametrálne odlišná situácia.

Druhým hrôzu naháňajúcim aspektom je spôsob, ako chce rakúska vláda vynucovať zaočkovanie. Ten kto to bude odmietať vakcínu dostane najprv pokutu a ak ju nezaplatí pôjde do väzenia. Takých ľudí, ktorí očkovanie odmietnu budú desaťtisíce, možno aj stovky tisíc. Nezaplatia pokutu a potom čo? Ako s nimi naložiť? Žiaden štát nemá také väzenské kapacity, aby mohol uväzniť desiatky tisíc ľudí nad stav. Čo potom s nimi urobia? Budú ich niekde koncentrovať? Napríklad v nejakých táboroch? To je mi nejaké povedomé. Nebolo to už tu niekedy?

Národy, ktoré sa nepoučia z histórie si ju musia zopakovať. Súčasťou tejto histórie je však aj Norimberský proces. Takmer všetci aktéri tam boli odsúdení, väčšina na trest smrti.

Verme, že sa slovenská vláda nevydá touto cestou aj keď má na konte už takú deštrukciu právneho systému, akú Slovensko ešte nikdy v svojej histórii nezažilo. Povinné očkovanie, to už by bol skutočne extrém.

Po zmene vlády budú mať súčasní vládni predstavitelia čo robiť, aby sa vyhli trestnoprávnym dôsledkom. Trestné konanie nebude trpieť dôkaznou núdzou, lebo väčšia ich protiprávnych skutkov je zdokumentovaná v zápisniciach zo zasadania vlády a rôznych iných orgánov, a sú prezentované v médiách, čiže sú z nich vyhotovené zvukové a obrazové záznamy.

Bude teda záležať iba na politickej vôli budúcej moci, či sa budú tieto trestné činy stíhať. Ak bude vo vláde Smer asi si vieme predstaviť či tu takáto vôľa bude.

Súčasná vláda, ak nechce skončiť za mrežami, má v podstate iba jednu možnosť, zostať už navždy pri moci.

A tu im treba uznať, že oproti svojim úbohým schopnostiam riadiť štát, majú členovia súčasnej vlády o to väčšiu chuť a ťah po moci. Rôznymi, veľmi kreatívnymi spôsobmi, sa snažia skoncentrovať moc a deštruovať demokratické inštitúcie a inštitúty. Spravidla tieto svoje pokusy označujú ako reformy. Napríklad reforma súdnictva, reforma mediálnych zákonov, očistenie polície a podobne.

Ale objektívne treba povedať, že ak sa majú zachrániť, tak im ani nič iné nezostáva.

Jozef Kováč