Víťazstvo Giorgie Meloniovej v Taliansku je Putinov najlepší scenár

Bratislava 26. septembra 2022 (HSP/Newsweek/Foto:TASR/AP-Gregorio Borgia)

Portál amerického časopisu Newsweek sa zamýšľa nad dôsledkami voľby Talianov pre rusko-talianske vzťahy a budúcnosť EÚ. To najdôležitejšie vám prinášame

„Taliansko si vybralo nás,” povedala Meloniová. „Nezradíme (krajinu), ako sme to nikdy neurobili.”

V nedeľu Taliani hlasovali v prvých celoštátnych voľbách od roku 2018 a zvolili Meloniovú, ktorá bola kedysi Putinovou obdivovateľkou, za prvú premiérku v krajine. Výsledky signalizujú obrat v Taliansku, krajine, ktorej poslednú vládu širokej jednoty viedol Mario Draghi, predstaviteľ establišmentu, ktorý bol rozhodne proti ruskej invázii na Ukrajinu.

Strana Bratia Talianska pochádza z postfašistických koreňov, čím sa Meloniová stala prvou političkou z postfašistickej línie, ktorá bude vládnuť krajine od druhej svetovej vojny. A hoci sa zasadzovala za vyslanie vojenskej pomoci Ukrajine, ešte minulý rok vo svojich pamätiach obhajovala Rusko ako „súčasť nášho európskeho hodnotového systému”.

„Vzhľadom na súčasnú politickú klímu je to najlepší výsledok, v aký dnes Kremeľ môže dúfať,” povedala pre Newsweek Eleonora Tafuro, výskumná pracovníčka Talianskeho inštitútu pre medzinárodné politické štúdie. Tafuro vysvetlila, že Rusko dlho vnímalo Taliansko ako „jednu z najpriateľskejších krajín uprostred čoraz nepriateľskejšieho európskeho bloku”, a to najmä kvôli snahe Talianska zohrávať úlohu sprostredkovateľa a obchodovať s ruskými dodávateľmi energií. Hoci za Draghiho nebol tento priateľský vzťah taký zjavný, Tafuro uviedla, že „Meloniovej víťazstvo by mohlo znamenať návrat pozície Talianska ku kompromisnejšej pozícii vo vzťahu k Rusku”.

Tafuro uviedla, že Meloniová je pre Putina taká zaujímavá preto, lebo sa prezentuje ako obhajkyňa „talianskych záujmov”, ktoré v poslednom čase utrpeli vďaka „únave z vojny” a prudkému nárastu cien energií, ktorý je dôsledkom ruskej invázie na Ukrajinu. Pani Tarufo však akosi opomenula spomenúť podiel politiky  zelenej agendy a sankcií samotnej EÚ na energetickej kríze (pozn. prekl.).

„Putin to vidí a považuje Meloniovú za najlepšiu možnosť na nápravu zlých politických vzťahov s Talianskom z dvoch dôvodov,” povedala. Aj keď Meloniová v snahe osloviť voličov zaujala centristickejší postoj pri odsudzovaní invázie na Ukrajinu, Meloniovej politickí partneri – Silvio Berlusconi a Matteo Salvini – patria k tým, ktorí boli vo svojej kritike oveľa menej agresívni. Ak strana Bratia Talianska získa väčšinu v oboch komorách parlamentu s Meloniovou na čele, je pravdepodobné, že sa bude usilovať o úpravu programu fondu obnovy Európskej únie – a využije na to svoju verejnú podporu Ukrajine.

Lawrence C. Reardon, profesor politológie na univerzite v New Hampshire, uviedol, že ak sa Meloniovej nepodarí presvedčiť Brusel, aby znížil talianske ekonomické ciele na koniec tohto roka, „Putin a jeho internetoví trollovia sa nepochybne pokúsia situáciu vyhrotiť, aby rozdelili EÚ a jej pozíciu k ekonomickým sankciám voči Rusku.” Dodal, že Kremeľ môže dokonca zvážiť, či Meloniovej túto zimu neponúkne lacnejšie barely ruskej ropy. Meloniovej najväčší protikandidát – talianska Demokratická strana – je vo svojom protimoskovskom postoji oveľa priamočiarejšia.

„Meloniovej víťazstvo nebude revolúciou, ale Putin by ho zrejme privítal,” povedal pre Newsweek Michael Kimmage, bývalý člen štábu plánovania politiky amerického ministra zahraničných vecí. Takže aj keď Kremeľ nebude hľadať spojenca v Meloniovej, mocenská hra medzi stranou Bratia Talianska a Demokratickou stranou poskytne Putinovi „pravicovú koalíciu, ktorá ponúkne aspoň malé výhody, ktoré by sa Kremeľ mohol pokúsiť využiť,” povedala Tafuro.

Putin môže Meloniovej víťazstvo interpretovať ako „príchod očakávanej novej éry v Európe”, kde bude oslabená podpora Ukrajiny, ale Kimmage povedal, že ruský líder sleduje aj voľby v iných európskych krajinách. Uviedol, že „veľká hra” pre Putina „spočíva v Nemecku a Spojenom kráľovstve”. Iba ak sa politické vetry v týchto krajinách začnú meniť, Putin by mohol „získať niečo, s čím by mohol skutočne pracovať – buď vraziť klin medzi Európu a Spojené štáty, alebo donútiť Ukrajinu k rokovaniu o urovnaní podľa ruských podmienok”.

„K tomu je však ešte ďaleko,” dodal. „A dokonca ani Meloniovej triumf v Taliansku by nemusel znamenať, že ako ide Taliansko, tak pôjde aj celá Európa. Stále by to mohla byť skôr ojedinelá udalosť než určitý trend.”