Viac ako milión zamestnancov začalo otvorený konflikt s prezidentom Emmanuelom Macronom

Paríž 8. marca 2023 (HSP/wsj/Foto:TASR/AP-Laurent Cipriani)

Viac ako milión zamestnancov v celom Francúzsku v utorok odišlo z práce a vyšlo do ulíc, čím odbory začali otvorený konflikt s prezidentom Emmanuelom Macronom v súvislosti s jeho plánmi na zvýšenie veku odchodu do dôchodku, informuje The Wall Street Journal

Utorková mobilizácia predstavuje vystupňovanie kampane na zastavenie Macronovej revízie. Francúzsky líder od začiatku roka odolal niekoľkým celodenným štrajkom.

Niektoré z najväčších francúzskych odborových zväzov vrátane krajne ľavicovej CGT zorganizovali utorkový protest ako začiatok dlhotrvajúceho štrajku. Hrozí, že ochromí krajinu na niekoľko dní alebo dokonca týždňov, pretože odbory sa snažia prinútiť Macrona, aby zmenil svoj postup pri revízii dôchodkov.

“Toto je prvý deň novej fázy s novými pochodovými poriadkami: V utorok vyhlásil líder CGT Philippe Martinez.

Učitelia, rušňovodiči, zdravotné sestry, zamestnanci ropných rafinérií a ďalší pracovníci pochodovali na demonštráciách od Paríža po Marseille. V Paríži došlo k niekoľkým zrážkam medzi demonštrantmi a políciou. Protestujúci hádzali zápalné fľaše na políciu, ktorá odpovedala slzotvorným plynom. V utorok bola výrazne obmedzená verejná doprava a mnohé školy v celej krajine boli nútené zatvoriť. Podľa národnej železničnej spoločnosti SNCF sa zastavili vlaky do Nemecka a Španielska a vlaky do a zo Spojeného kráľovstva boli zredukované o tretinu. Stovky vnútroštátnych a medzinárodných letov boli zrušené.

Macronova snaha zvýšiť vek odchodu do dôchodku zo 62 na 64 rokov do roku 2030 je ústredným bodom jeho plánu na reorganizáciu dôchodkového systému krajiny. Táto revízia bola jedným z hlavných bodov Macronovej minuloročnej predvolebnej kampane. Tvrdil, že je to jediný spôsob, ako zachovať francúzsky dôchodkový systém bez zvyšovania daní alebo zvyšovania dlhu krajiny.

Keď sa Macron naposledy pokúsil zmeniť dôchodkový systém, vyvolal tým najdlhší dopravný štrajk v histórii Francúzska. V roku 2019 sa pán Macron nerozhodol pre povinné zvýšenie veku odchodu do dôchodku. Namiesto toho chcel zefektívniť 42 rôznych štátnych dôchodkových plánov vo Francúzsku, ktoré sa líšia vekom odchodu do dôchodku a príjmom, do jedného univerzálneho systému a zaviesť bonusy a pokuty, ktoré by motivovali ľudí pracovať do veku 64 rokov.

Zamestnanci vtedy reagovali rozsiahlym štrajkom, ktorý na sedem týždňov takmer zastavil prevádzku vo Francúzsku. Pán Macron čelil protestujúcim, keď sa zamestnanci s nedostatkom peňazí nakoniec vrátili do práce. Bol však nútený svoje plány odložiť, keď krajinu uzavreli kvôli pandémii Covid-19.

Tentoraz odbory prisľúbili, že sa pustia do dlhodobého boja, a tvrdia, že nové opatrenia budú penalizovať pracovníkov, ktorí začali pracovať v mladom veku. Podľa ministerstva vnútra vyšlo v utorok do ulíc približne 1,28 milióna ľudí v rámci jedného z najväčších protestov v krajine za posledné desaťročia.

“Je to rozhodujúci boj,” povedal 61-ročný zamestnanec pošty Johan Chupin, ktorý sa v utorok zúčastnil na protestoch v Paríži. Je ťažké povedať, ako sa to skončí, dodal. “Ako dlho môžete zostať v štrajku, keď vám dôjdu peniaze?”

Vo Francúzsku vláda zdaňuje pracovníkov a zamestnávateľov, aby financovala dôchodky pre dôchodcov. Keďže ľudia žijú dlhšie a populácia starne, pomer pracujúcich a dôchodcov sa znížil, čím sa systém dostal pod tlak.

Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že francúzska verejnosť je naďalej rozhodne proti Macronovej revízii dôchodkového systému. Prieskum, ktorý 6. marca uskutočnila prieskumná spoločnosť Elabe na vzorke 1 000 ľudí, ukázal, že 67 % respondentov je proti navrhovaným opatreniam.

Opozičné strany sa tiež zaviazali, že plány vlády zablokujú.

Macronova strana Renesancia prišla v júni o väčšinu, ktorá francúzskemu prezidentovi umožnila počas prvých piatich rokov v úrade prevalcovať opozíciu, po tom, čo sa v parlamentných voľbách presadili ľavicové a krajne pravicové strany.

Pán Macron sa usiluje získať podporu konzervatívnej strany Les Républicains, aby mohol schváliť návrh zákona o dôchodkoch, ktorý je v súčasnosti v Senáte. Zákonodarcovia Les Républicains však zostávajú v názore na navrhovanú revíziu rozdelení.

Bez väčšiny by sa Macronova vláda mohla odvolať na osobitné právomoci podľa francúzskej ústavy a prijať revíziu dekrétom. Takýto krok by však poskytol politickú muníciu opozičným stranám vrátane vzmáhajúcich sa síl krajne pravicovej líderky Marine Le Penovej, ktoré kritizujú pána Macrona za to, čo označujú za autoritársky prístup.

Vláda zatiaľ neprejavila žiadne známky ústupu. Francúzsky minister práce Olivier Dussopt v pondelok vyhlásil, že revízia dôchodkov je nevyhnutná.

“Francúzsko nie je ostrov,” povedal v rozhovore pre štátnu televíziu a dodal, že iné krajiny v Európe nedávno zvýšili vek odchodu do dôchodku. Španielski a nemeckí pracovníci budú odchádzať do dôchodku vo veku 67 rokov do roku 2027, resp. 2031.