“Petíciu podpísalo 20.135 ľudí a naďalej pokračuje. Mimo strelníc a poľovníckych obchodov a obchodov so zbraňami ľudia zbierali podpisy iniciatívne sami,” uviedol dnes pre TASR člen predstavenstva Združenia vlastníkov strelných zbraní – Legis Telum Ľudovít Miklánek. Podobné petície sa zbierajú okrem Slovenska či Českej republiky aj v iných štátoch EÚ. Petíciu, podľa slov Miklánka, podpísalo na Slovensku aj veľké množstvo ľudí, ktorí zbrojný preukaz a zbrane nevlastnia.

V petícii sa mimo iného uvádza, že “sme presvedčení, že boj proti zločinu nie je možné viesť obmedzovaním práv, ktoré bezúhonní občania nadobudli v súlade so zákonom. Že zločin terorizmu nie je možné vykoreniť tým, že bezúhonní občania budú odzbrojení, že slušným ľuďom budú zabavené legálne nadobudnuté zbrane, ktorými sa môžu brániť, že sa im znemožní venovať sa športovej streľbe či zberateľskej záľube, že zničíme vzácne kultúrne a historické zbierkové predmety nevyčísliteľnej hodnoty”. “Takýto zákaz je vážne bezpečnostné riziko, nakoľko otvorí možnosti čiernemu trhu, nárastu počtu ilegálnych zbraní, a teda menšiu kontrolu na úseku zbraní a streliva ako je v súčasnosti,” povedal Miklánek.

“Cieľom opatrení navrhovaných Európskou komisiou nie je kriminalizovať držiteľov legálnych zbraní. Cieľom je sťažiť prístup zločincom a teroristom k najnebezpečnejším druhom strelných zbraní. Mala by sa zlepšiť vysledovateľnosť strelných zbraní a posilniť spolupráca medzi členskými krajinami. Možno súhlasiť s názorom, že na terorizmus sa spravidla nepoužívajú legálne zbrane. Problémom sú však z pohľadu EK deaktivované zbrane. Podľa súčasných pravidiel, platných vo väčšine členských krajín, deaktivované zbrane nie sú považované za zbrane, ale za kus kovu či atrapy. Obchoduje sa s nimi bez akéhokoľvek dohľadu. V minulosti sme, žiaľ, boli svedkami toho, že na teroristické útoky boli použité zbrane, ktoré boli v jednom členskom štáte deaktivované, následne boli odpredané do iného štátu ako ‘atrapy’, avšak potom boli opätovne sfunkčnené ako automatické zbrane. Tieto atrapy sú vymazané z úradných registrov a ak sa nimi spácha zločin, sú nevysledovateľné, rovnako ako nie je vysledovateľný ich súčasný vlastník, či predchádzajúci vlastníci. Preto sa na európskej úrovni nastavujú nové spoločné štandardy pre účinnú deaktiváciu strelných zbraní. Ani tá však neznamená úplnú garanciu, že sa zbraň alebo jej súčasti opätovne nesfunkčnia. EK preto v záujme bezpečnosti občanov navrhuje zákaz držby najnebezpečnejších druhov zbraní,” zareagoval na druhej strane pre TASR Andrej Králik, vedúci tlačového a politického oddelenia Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Podľa jeho slov, EK navrhla opatrenie na zabránenie nákupu strelných zbraní cez internet, čo ešte stále v niektorých štátoch umožňuje v podstate anonymné nadobúdanie zbraní bez akejkoľvek registrácie, či preukázania zbrojného preukazu. EK využívanie petičného práva podporuje a víta vôľu občanov zapojiť sa do legislatívneho procesu na európskej úrovni.

Miklánek z Legis Telum zase už koncom novembra minulého roka na tlačovej konferencii zdôraznil, že návrh smernice EÚ, ktorá chce radikálne obmedziť predaj a držanie legálnych zbraní občanov EÚ, je v priamom rozpore s ústavami jednotlivých členských štátov, a teda aj s Ústavou SR.

“Návrh smernice hovorí o plošnom zákaze nielen predaja, ale aj držania. Uvádza, že všetky zbrane, ktoré menuje ako zakázané, vyvlastní od ich súčasných vlastníkov, ktorí ich nadobudli v súlade so zákonom. Definícia skupiny zakázaných zbraní je postavená veľmi vágne a prakticky do nej možno zaradiť skoro všetky samonabíjacie zbrane. Rovnako je v priamom rozpore s ústavami jednotlivých členských štátov EÚ. Hovorí o zhabaní a zlikvidovaní aj všetkých zberateľských zbraní daných kategórií. Ponechať si ich budú môcť iba múzeá, ale budú ich musieť úplne znehodnotiť,” vysvetlil vtedy Miklánek.

Na Slovensku je v súčasnosti približne 147.000 držiteľov zbrojných preukazov. Tento počet neustále klesá, nakoľko sa, podľa Miklánka, podmienky získať ho stále sťažujú. Počet registrovaných zbraní a ich hlavných častí je v SR zhruba necelých 300.000 a stagnuje. Štatisticky v porovnaní s okolitými štátmi EÚ patrí SR medzi štáty, kde je počet zbraní na 100 obyvateľov jeden z najnižších.

Združenie Legis Telum funguje od roku 2009 a do dnešného dňa má takmer 1000 členov.