Štatistika posledných rokov ukazuje, že mačky sú populárnejšie než psi, a to v USA i v Kanade, vo Francúzsku i v Rusku, v Nemecku, v Austrálii.
Keď sa opýtate majiteľov mačiek, prečo si zaobstarali práve tohto domáceho miláčika, odpovede budú rôzne. Niekomu sa mačky zdajú malé a bezbranné, a preto sa o ne chce starať. Iný povie, že mať doma mačku je jednoduché, pretože mačky sú čistotné a nepotrebujú klietku. Tretiemu sa páči gracióznosť týchto zvierat, ich nezávislý charakter a výrazná individualita. Štvrtý povie, že mačací kožuch je príjemný na dotyk a proces hladenia upokojuje nervy, pripomína meditáciu. Môžeme ešte dodať, že mačky sú chytré a zábavné, a preto s nimi nikdy nie je nuda, a okrem toho prinášajú kúsok divokej prírody do nášho domova.
Hebký diabol, ktorý si chodí, kam chce
Mačky s človekom žili už pred 9500 rokmi. Ich ostatky nachádzame v starých pohrebiskách na ostrove Cyprus. Domácimi sa začali stávať v starom Egypte a tento proces bol podľa niektorých údajov dokončený pred 200 rokmi.
Názory na to, prečo mačky začali žiť s človekom, sú rôzne. Podľa jednej z hypotéz ich priťahovali ľudské obydlia, v ktorých sa nachádzalo zrno, a preto bolo vždy možné chytať myši. Vedci sa odvolávajú i na to, že človeku je v podstate vlastné starať sa o malé a slabé a tiež loviť a krotiť zvieratá bez akéhokoľvek ekonomického úžitku. Ľudia sú ochotní sa s mačkami podeliť o príbytok i jedlo, dokonca starajú sa o ne ako o svoje deti. Ako dôkaz toho je možné uviesť indiánske kmene Severnej a Južnej Ameriky, ktoré tiež chovajú mačky ako domácich miláčikov, aj keď tie nestrážia dom, nevykonávajú žiadnu fyzickú prácu, neznášajú vajcia, neposkytujú vlnu. Ľudia sa o ne starajú absolútne nezištne, je to pre nich prirodzené.
História ľudstva však nedáva tak jednoznačný obraz. V Egypte boli mačky uctievané spoločne s inými zvieratami. Ale v stredovekej Európe boli naopak považované za služobníka diabla a spoločníka čarodejníc. S obavami sa na mačky pozerajú i v Japonsku. V moslimských krajinách sú k mačkám zhovievavejší než ku psom. Indovia zasa mačku rešpektujú, ale považujú za zlé znamenie, keď im prebehne cez cestu.
V USA je majiteľov mačiek stále viac, ale podľa prieskumov 17,4 % Američanov nemá rado mačky (proti psom sa vyjadrilo niečo cez 2 % opýtaných). Najväčšími milovníkmi mačiek sú Angličania, čo je spojené s vysokou aktivitou fondov na ochranu zvierat v tejto krajine.
V tejto súvislosti stúpa po celom svete počet takzvaných polomajiteľov mačiek, to znamená ľudí, ktorí kŕmia zvieratá žijúce na ulici, liečia ich, zhromažďujú prostriedky na ich sterilizáciu.
Mačacia terapia
Úzke vzťahy medzi mačkou a človekom vznikli vďaka niektorým zvláštnostiam v správaní ich oboch. Ľudia sú sociálne bytosti, i keď nežijú vo svorke. Rovnako tak i mačky. Pes je vždy ochotný pomôcť svojmu pánovi. Od mačky to nečakajte. Ak s ňou budete viesť diskusiu, tak iba prostredníctvom lahôdok.
Človek sa k druhému pripútava pomocou hormónu oxytocínu, ktorý vzniká v mozgu. Objektom pripútania môže byť i mačka. Nie bezdôvodne si mnohí majitelia mačiek myslia, že medzi nimi a mačkou vznikol unikátny vzťah.
Každý môže rozprávať, ako ho mačka víta pri vchode do bytu, alebo sa prichádza pomaznať. Objektívne zmerať silu pripútania sa nie je možné, ale vedci uvádzajú, že vzťahy s mačkou sú budované na dôvere. Pre zviera je dôležité, že človek mu poskytuje bezpečný úkryt, chráni ho. Človek oceňuje, že ho mačka upokojuje, odbúrava stres.