Môj profil 
Predplatné
Tieto zmeny majú zároveň dosah na celosvetové hospodárstvo, pretože otvárajú nové príležitosti pre hospodársku činnosť v tejto oblasti bohatej na prírodné zdroje. Pozornosť sveta sa upriamila na Arktídu, ktorej krehký ekosystém a obyvateľstvo si vyžadujú náležitú ochranu a pozornosť. Tieto zmeny môžu mať geopolitické dôsledky.
Arktída je aj bohatá na prírodné zdroje – čo predstavuje chutné sústo pre väčšinu krajín. Reportérka RT Mária Starostinová označila dianie na Arktíde za “veľmi studenú vojnu” ktorá, môže čoskoro vypuknúť na severnom póle. Informáciu priniesol portál Rusian.rt.com.
Abnormálne studená vlna, ktorá zasiahla Kanadu, Spojené štáty a časť Ruska začiatkom tohto roku 2014, nemá vplyv na živé diskusie okolo boja o severný pól. Vzhľadom k varovaniu, že môže dôjsť k energetickej kríze, sa veľa štátov začína čoraz viac zaujímať o Arktídu. Pod ľadovými vodami severného oceánu sa nachádzajú významné ložiská strategických surovín.
Kanada, Nórsko, Dánsko, Spojené štáty a Rusko – sú krajiny, ktoré bojujú za skryté poklady pod arktickým ľadom. Existujúce rozdelenie územia, sa im nezdá spravodlivé. Asi preto, že v tejto oblasti je sústredené obrovské množstvo prírodných zdrojov: odhaduje sa, že sa tu ukrýva asi 30 percent svetových zásob plynu a 13 percent ropy, a to nie je zďaleka všetko. Záujem o región rastie spolu s priemernou teplotou. Topiace sa ľadovce môžu prispieť k nižším cenám pre ťažbu uhľovodíkov. Severná morská cesta, ktorá spája Európu a Áziu, by získala väčší význam a región veľký vojensko strategický význam.
Štáty tzv. “Arktickej Päťky” vlastnia práva na 370 kilometrovú výlučnú ekonomickú zónu pri svojich brehoch. Po ratifikácií konvencií OSN o morskom práve, môžu tieto štáty vyžadovať rozšírenie svojho severného teritória takmer na dvojnásobok, ak preukážu, prináležanie sektorov v niektorých oblastiach Arktídy k svojmu územiu. Oni pokračujú v predložení nárokov na uplatnenie, a zdá sa, že nikto nechce ustúpiť.
Podľa prezidenta Vladimira Putina, je nutné veľmi pozorným spôsobom brať do úvahy prírodu Arktídy, pretože je veľmi zraniteľná. Kanadský premiér Stephen Harper, taktiež nazval výsadou “veľkosť svojej krajiny”, a dodal, že “tie najsmelšie sny Kanady sú v najvyšších zemepisných šírkach.” Podľa USA, sú tiež spojené s arktickým regiónom. Uviedol to vedúci Pentagonu Chuck Hagel.
Rusko bolo prvou krajinou, ktorá vyslala požiadavku OSN na zabezpečenie vlastníctva arktických a okolitých oblastí. Organizácia nepríjme petíciu, požadujúc, aby zhromaždili ďalšie dôkazy. Vtedy, v roku 2007 Moskva usporiadala výpravu k severnému pólu, ktorá osadila ruskú vlajku na dne Severného ľadového oceánu. Niektoré západné krajiny to interpretovali ako hrozbu.
Spojené štáty americké – sú jedinou krajinou “Arctic Five”, ktorá nepodpísala konvenciu o morskom práve. Podľa odborníkov, toto umožňuje Bielemu domu ťažiť výhody zo situácie. Koniec koncov, na rozdiel od iných krajín, Amerika sa neriadi žiadnymi stanovenými pravidlami.
Podľa mienky politológa Carlosa Alberta Pereira Mele, je zrejmé, že odmietnutie podpísať zmluvu, možno považovať za pokus o rozšírenie zóny svojho vplyvu a o nadobudnutie teritoriálneho majetku. Treba pochopiť, že odmietnutie účasti v medzinárodných dohodách, ktoré spájajú ostatné krajiny, im dáva príležitosť konať svojvoľne a oslobodzuje ich od prípadných prekážok.
Spor o severný pól, ktorý vznikol na začiatku 21. storočia bol citovaný ako “veľmi studená vojna.” Niektoré krajiny dokonca začali zriaďovať špeciálne arktické vojsko. A zdá sa nepravdepodobné, že “vojnová horúčka”, ktorá vypukla sa vylieči v blízkej budúcnosti.
jf
.jpg)
.jpg)
