Vedci zistili, prečo majú ženy menej časté problémy so srdcom

Gainswille 11. januára 2019 (HSP/Sputnik/Foto: Pixabay)

Muži trpia častejšie hypertenziou a srdcovými záchvatmi pre rozdiely v práci génov zodpovedajúcich za prácu biorytmov a kontrolujúcich každodenné výkyvy tlaku v cievach, tvrdia genetici, ktorí uverejnili výsledky pokusov na myšiach pre American Journal of Physiology

“Vo všetkých našich orgánoch sa nachádzajú akési biohodiny, ktoré riadia ich prácu a adaptujú ich k 24-hodinovému životnému cyklu. K týmto orgánom patrí aj srdce a poruchy v práci týchto rytmov vedú k vzniku ťažkých ochorení. Dokázali sme, že myšie samičky sú chránené pred podobnými následkami, “uvádza Lauren Doumaová z univerzity v Gaineswille na Floride (USA).

Podľa štatistiky Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) priemerná dĺžka ľudského života je v súčasnosti 71 rokov. Vo všetkých krajinách sveta, od najchudobnejších afrických krajín až po najbohatšie európske krajiny, je dĺžka života žien stabilne vyššie ako dĺžka života mužov – 73 rokov u žien a 68 rokov u mužov.

Nedávno vedci zistili, že tento “rozpor medzi pohlaviami” súvisí nielen so sklonom mužov ku škodlivým zvykom, ale aj s tým, že oveľa častejšie umierajú na infarkty, ischémie a ďalšie srdcové ochorenia spojené s hypertenziou alebo aterosklerózou. Muži sú týmito chorobami postihnutí 3,5-krát častejšie ako ženy, pričom táto hladina stále stúpa.

Podľa slov Doumaovej tento fakt podnietil záujem molekulárnych biológov a genetikov k zisteniu, ako mohli vzniknúť tieto rozdiely a s akými posunmi v úrovni aktivity génov môžu súvisieť. Napríklad jej tím skúmal zvláštny fenomén spájajúci výpadky v práci “biohodín” tela s tým, ako dobre pracuje srdce.

Ide o to, že tlak v cievach sa zvyšuje alebo klesá nielen pri záťaži organizmu alebo jej absencii, ale aj v priebehu doby. U zdravého človeka je tlak spravidla trochu vyšší počas dňa a trochu nižší v noci. Absencia tohto znižovania je podľa štatistiky obzvlášť charakteristická pre mužov a súvisí so zvýšeným rizikom zlyhania srdca a predčasnej smrti.

Doumaová a jej kolegovia sa snažili zistiť, prečo ženy nemajú podobné problémy pri vypnutí génov riadiacich prácu biohodín v bunkách srdca, v DNA obyčajných laboratórnych myší, ktoré nie sú náchylné k vzniku hypertenzie a ďalších chorôb.

Tieto pokusy ukázali, že odstránenie alebo poškodenie jedného z nich, miesta PER1, prakticky zaručene viedlo k vzniku porúch v denných výkyvoch tlaku u samcov, ale nijako neovplyvnilo život samičiek.

Je zaujímavé, že obranný efekt zmizol, ak vedci zablokovali produkciu pohlavných hormónov alebo odstránili myšiam vaječníky. Genetici dúfajú, že ďalšie skúmanie PER1 a toho, na aké typy buniek a génov má vplyv, nám pomôže pochopiť, čo chráni ženy pred ochoreniami srdca a ciev a ako je možné preniesť tento účinok aj na mužov.