Mozgová kôra človeka je na rozdiel od väčšiny živočíchov (okrem veľrýb, opíc a niektorých cicavcov) pokrytá množstvom závitov. Ako sa domnievajú vedci, tieto pruhy, brázdy a záhyby pomohli našim predkom, aby sa naučili používať pracovné nástroje a získať rozum, príčiny ich vzniku a samotný mechanizmus vytvorenia sú však pre vedu stále neznámymi.
Pozornosť genetikov upútali dva gény, FLRT1 a FLRT3, ktorých aktivita bola obzvlášť vysoká v bunkách zárodkov myší a veľmi nízka v mozgu ľudského embrya. Keď vedci odpojili oba gény v DNA myší, získali myšky s početnými mozgovými závitmi.
Prečo k tomu došlo? Je to tak, že tieto gény zodpovedajú za to, ako silno sú neuróny pospájané. Pokiaľ je ich aktivita vysoká, nervové bunky sú spojené veľmi silno, a preto sa brázdy na povrchu kôry nemôžu vytvoriť.
Preto blokovanie génov alebo zníženie ich aktívnosti prirodzene vedie k vzniku záhybov, kmeňové bunky mozgu často rastú rôznou rýchlosťou, vďaka čomu sa budúca kôra pokrýva nerovnosťami.
Ako uznáva Daniel del Toro, zatiaľ nie je jasné, či sú myši po podobnej genetickej modifikácii celkovo múdrejšie.

























