Jamal 30. decembra 2017 (HSP/Sputnik/Foto:Sputnik-Press service of the Governor of Yamalo-Nenets Autonomous Okrug)
Lievik na Jamalskom polostrove, ktorý náhle vznikol v roku 2014, vyburcoval nielen vedecký svet. Obyčajní ľudia sa tiež zaujímali o tento záhadný jav a jeho pôvod, píšu ruské médiá.
Tento prírodný fenomén skúmali tri vedecké výpravy zorganizované Centrom pre osvojenie Arktídy. K vedcom sa pripojili horolezci a záchranári. Aby lievik preskúmali, museli sa spúšťať na jeho dno, vyberať vzorky hornín a merať parametre vzduchu.
Vedci zistili, že tento jav zapríčinilo globálne oteplenie.
Teplota na Jamale začala presahovať normu o 5 stupňov. To je podstatný výkyv pre tundru, kde je obyčajne letná teplota 5 až 10 stupňov. Kvôli podobnej anomálii došlo k topeniu fosílnej zľadovatenej pôdy ležiacej v hĺbke 20 metrov.
Keď sa začínajú horné vrstvy fosílneho ľadu topiť pôsobením vysokých teplôt, uvoľňuje sa metán obsiahnutý vo fosílnych zľadovatených pôdach v podobe reliktných plynových hydrátov. Metán sa začína dvíhať k povrchu zeme pórmi a trhlinami v zemskej kôre, dostať sa von mu ale nedovoľuje zamrznutá pôda.
Pôsobením stlačeného plynu sa pôda doslova nafukuje. Vzniká obrovská bublina alebo pahorok, ktorý je dobre vidieť na pozadí rovného terénu tundry.
Potom trochu roztopená horná vrstva nevydrží a praskne pod tlakom metánu. Dochádza k výbuchu, o čom svedčia kusy zeminy rozhádzané okolo lievika a dokonca v určitej vzdialenosti od neho.
Od okamihu vzniku záhadného lievika uplynuli už viac ako tri roky. Teraz nezostala po obrovskej diere ani stopa. Na jej mieste vzniklo jazero, ktoré je pre tundru úplne obyčajné.