Až doteraz tieto nástroje zisťovali splynutie dvoch čiernych dier alebo neutrónových hviezd. Ide o najhustejšie a najmasívnejšie objekty vo vesmíre: keď sa približujú a stretávajú sa, vytvárajú “zvlnenie“ v časopriestore, ktoré je rozptýlené po stranách gravitačnými vlnami.
Tentokrát ale kvôli veľkosti bude ťažšie určiť povahu splynutého páru GW190814. Jeden z objektov má totiž hmotnosť asi 23 hmotností Slnka a v skutočnosti je to čierna diera. Ale druhý je takmer desaťkrát ľahší. S hmotnosťou 2,6 Slnka je príliš malý na čiernu dieru a príliš veľký na neutrónovú hviezdu.
Horný limit pre neutrónové hviezdy je 2,5 hmotnosti Slnka. Ťažšie sa podľa výpočtov zrúti do čiernej diery. Na druhej strane nič nebráni existencii čiernej diery s hmotnosťou iba 2,6 Slnka, aj keď doteraz najmenšia čierna diera známa vedcom má asi päť hmotností Slnka.
LIGO a Virgo túto udalosť zaznamenali 14. augusta 2019. Tradičné ďalekohľady okamžite nasmerovali na rovnakú časť oblohy, aby videli žiaru GW190814 v iných ďalekohľadoch, ale nenašli nič.
“V takejto ‘úplnej tme‘ sa môžu čierne diery spojiť, aj keď sme si možno nevšimli dosvitu neutrónovej hviezdy: nakoniec sa všetko stalo vo vzdialenosti asi 800 miliónov svetelných rokov. Nakoniec by k splynutiu mohlo dôjsť veľmi rýchlo, prakticky bez vzniku žiarenia,” uvádza sa v článku.
Ale s najväčšou pravdepodobnosťou podľa vedcov ide o malú čiernu dieru. Takýto scenár zapadá do súčasného chápania povahy týchto objektov a nevyžaduje preskúmanie, ak by sa objekt GW190814 skutočne ukázal byť neutrónovou hviezdou. Splynutie sa napriek tomu stalo najviac “asymetrické“ zo všetkých, ktoré doteraz vedci pozorovali. Hmotnostný pomer objektov bol 9: 1, zatiaľ čo maximálny, ktorý bol niekedy zaznamenaný, bol pomer 4:1 (pre splynutie dvoch čiernych dier GW190412).