Je známe, že v dejinách Zeme dochádzalo k rýchlym procesom speciácie, ktoré viedli k výskytu veľkého počtu druhov z relatívne malej skupiny živých organizmov. Zhruba pred 540 miliónmi rokmi, na začiatku obdobia kambria, sa objavilo mnoho nových biologických foriem, vrátane mäkkýšov, ostnatokožcov, článkonožcov a chordátov, aj keď v neskorších sedimentoch sú stopy po týchto zvieratách oveľa menej časté. Tento jav sa nazýva “kambrická (kambrijská) explózia” či explózia skeletálnej fauny.
Vedci sa domnievajú, že tento jav je typický pre malé skupiny zvierat. Tie majú z určitých dôvodov (ekologických alebo anatomických) veľkú evolučnú flexibilitu, ktorá spôsobuje práve také záblesky procesov speciácie. Rýchlosť výskytu nových druhov sa však spomaľuje, akonáhle sú vyplnené existujúce ekologické výklenky.
V novom výskume ale vedci tento názor spochybňujú. Podľa nich totiž záblesky procesov speciácie nemajú zvláštnu príčinu, ale sú spôsobené štatistickými odchýlkami v mierach evolučných zmien, ktoré sú v priemere stále konštantné. Tieto odchýlky majú na druhovú rozmanitosť len malý vplyv, ak sa zvažuje veľká skupina organizmov. V malých skupinách môže vplyv životného prostredia viesť k vyhynutiu takmer všetkých druhov, s výnimkou tých, ktoré sú schopné sa rýchlo zmeniť a prispôsobiť. Preto vzniká ilúzia, že malé skupiny sú náchylné k takýmto javom.