V dnešnom modernom svete patrí elektronika medzi najväčších znečisťovateľov životného prostredia. Elektronika sa totiž vyrába z ťažkých kovov, ktoré sa v prírode nedokážu len tak rozložiť a znečisťujú tak prostredie v ktorom žijeme aj my.
V poslednej dobe však v tomto nastal prevrat. Vedci prišli s druhom elektroniky, ktorá patrí do skupiny samožničujúcej sa elektroniky. Celý obvod sa totižto dokáže sám rozpustiť a vypariť do vzduchu bez toho aby v ovzduší zostali nejaké nebezpečné látky.
Samozničujúca elektronika tu už bola skôr, ale narozdiel od nej táto technológia nepotrebuje na zničenie vplyv vonkajšieho prostredia.
Systém využíva kombináciu čipov z oxidu kremičitého, ktorý sa bežne vyskytuje v prírode. Tento čip je zabalený do polykarbonátu, v ktorom sú dutiny naplnené rubídiom a fluoridom sodným. Oba prvky dokážu spolu reagovať a tak rozpusiť celý čip na čiastočky, ktoré sa vyparia.
To však nie je všetko. Elektronika sa dokáže zničiť cez bezdrôtovú sieť na diaľku.
Hlavnou výhodou tejto elektroniky je, že architektúra sa dá veľmi dobre škálovať a jednotlivé bloky sa dajú ľahko spájať pre tvorbu komplexnejších obvodov.
Možnosti na využitie takejto elektroniky sú rôzne. Napríklad u senzorov nasadených v prírode alebo s biologickými štruktúrami. Týmto spôsobom sa dá rozhodiť veľa miniatúrnych a veľmi lacných senzorov napríklad pre rýchly zber dát a následne ich na diaľku zničiť bez toho aby bolo dané miesto znečistené.

























