Už v 60. rokoch americký astronóm Francis Drake vypracoval vzorec, ktorý na základe známych vlastností galaxie a jej počtu hviezd a planét umožňoval vypočítanie potencionálneho počtu mimozemských civilizácií. Podľa tohto vzorca musí byť mimozemských civilizácií “more”, dodnes sa však nepodarilo žiadnu objaviť.
Ako uvádza Robert Wells z Kráľovskej univerzity v Belfaste, vedci sa dlho snaží objasniť tieto nezhody, keď posudzujú počet mimozemských civilizácií a dôvody ich absencie v našej galaxii zo strany Zeme. Tím Wellsa sa tento problém pokúsil vyriešiť iným postupom. Všestranne preskúmal, ako dobre je naša planéta vidieť potenciálnymi “bratmi” z ostatných hviezdnych sústav.
Výpočty ukázali, že pravdepodobnosť zaznamenania Zeme alebo inej planéty slnečnej sústavy činí len 2,5 %. Šancu na objavenie hneď troch planét je možné označiť úplne za mizernú, nepresahujúe 0,027 %.
Preto Zem môžu uvidieť a preskúmať iba obyvatelia niektorých exoplanét, ktoré ležia v určitých úzkych pruhoch vesmíru. Samozrejme len ak vlastnia podobné zariadenia, ako je sonda Kepler alebo Hubblov ďalekohľad. Celkovo je takých exoplanét 65, väčšina z nich však môže vidieť iba Merkúr. Planéta Zem je v zornom poli len deviatich z nich.
Patria medzi ne malý plynný obor pri hviezde NAT-P-11 v súhvezdí Labute, horúci Jupiter WASP-68b v súhvezdí Kozorožca, štyri veľké planéty WASP-47 v súhvezdí Vodnára, vznikajúca planéta LkCa 15b v súhvezdí Povozník, veľký plynný obor pri hviezde 1RXS 1609 v súhvezdí Škorpióna a planéta pri bielom trpaslíkovi “Kanibal” WD 1145 + 017b v súhvezdí Panny.
Podľa vedcov však na týchto planétach nie je život. Čím sa vysvetľuje, prečo sa astronómom nepodarilo objaviť žiadnu obývanú planétu alebo mimozemskú civilizáciu. Vedci predpokladajú, že ďalekohľady novej generácie TESS a James Webb v týchto zónach odhalia nové planéty, čo umožní kontrolu tejto myšlienky a dozvieme sa tak, či za hranicami slnečnej sústavy existuje život.




















