Washington 11. novembra 2019 (HSP/Sputnik/Foto:Maxpixel)
Vedci objavili vysokohorské sídlo v peruánskych Andách, ktoré je dokonca staršie ako slávne Machu Picchu. Informoval o tom časopis Newsweek. Vedec z National Geographic Albert Lin a miestni archeológovia využili drony a revolučnú laserovú technológiu LiDAR k tomu, aby zistili, čo dané sídlo Inkov v skutočnosti predstavovalo
Podľa informácií sa sídlo nachádza v archeologickej oblasti Wat’a, a to v nadmorskej výške 3,9 km, čo je o 1,5 km vyššie ako Machu Picchu.
“Nie sú tu už takmer žiadne stromy a rastlinný porast. Okolo sú majestátne hory, odkiaľ sa ponúka nádherný pohľad na okolité údolia,” vyhlásil Lin.
O existencii sídla sa vedelo už skôr. Oblasť však preskúmali tradičnými archeologickými metódami. Našli tu hroby, miesta, na ktorých sa konali obrady, tiež obydlia a vysoký múr vedúci okolo.
S pomocou novej technológie však bolo možné zistiť oveľa viac detailov, vytvoriť 3D snímky okolitej oblasti a odhaliť všetky stavby. Vedci sa okrem iného presvedčili o tom, že danú osadu postavili Inkovia. Je ale dosť možné, že sa na stavbe podieľali aj kmene, ktoré žili pred nimi. Objavili totiž stopy po kruhových stavbách, ktoré pre nich boli charakteristické.
Archeológovia zistili, prečo zmizla staroveká ríša
Na konci októbra sa vedcom z japonskej univerzity v Hokkaidó podarilo zistiť, prečo došlo k zmiznutiu Akkadskej ríše. Tieto informácie boli zverejnené na vedeckom spravodajskom serveri Eurekalert.
Vedci uskutočnili paleoklimatické rekonštrukcie zmien teploty a vodného režimu v oblasti archeologického náleziska starovekého mesta Šubat-Enlil v dnešnej Sýrii. Celkovo analyzovali šesť vzoriek fosílnych koralov, ktoré boli staré 4,1 tisíc rokov a pochádzali z Ománskeho zálivu. Tieto údaje následne porovnali s modernými koralmi, pričom brali do úvahy aj údaje o súčasnej klíme.
Ukázalo sa, že pred štyrmi tisíckami rokov postihlo územie Akkadskej ríše závažné a nečakané sucho. Nedostatok zrážok a intenzívne prachové búrky spôsobili veľké škody v poľnohospodárstve, čo zrejme viedlo k sociálnej nestabilite a všeobecnému hladu. To všetko potom následne prispelo k úpadku štátu, ku ktorému došlo pred 4,2 tisíc rokmi. Túto oblasť potom po dobu 300 rokov neobývali.
Akkadská ríša sa objavila medzi riekami, a to v dôsledku agresívnych kampaní Sargona Akkadského v 24. storočí pr. n. l. Ríša existovala až do roku 2137 pr.n.l., keď hlavné mesto Akkad zničil gutejský národ. Zániku ríše predchádzala zdĺhavá kríza, za ktorej dôvod vzniku v minulosti označovali suché podnebie.
Akkadská ríša existovala zhruba v rokoch 2334-2154 pr. n. l. a zahŕňala prakticky celú Mezopotámiu (dnes Irak) a časť Sýrie.