“To, že táto diéta tak silne ovplyvňuje pamäť a prácu mozgu v pokročilom veku života, nás veľmi povzbudzuje. Staršie myši stravujúce sa podľa diéty mali lepšiu pamäť než mladé hlodavce s normálnou stravou. Je to naozaj úžasný objav,” hovorí Eric Verdin, jeden z autorov článku z Kalifornskej univerzity v San Francisku (USA).
Takzvaná ketogénna diéta dnes rýchlo získava na popularite medzi milovníkmi fitness a športu. Hlavným rozdielom oproti iným diétam je to, že hlavnú časť kalórií netvoria sacharidy, ale tuky a bielkoviny. Podobné nahradenie núti mozog a iné orgány tela k nepoužívaniu glukózy, ale mastných kyselín a ketónov ako hlavného zdroja energie.
To prevádza svaly a mozgové bunky do zvláštneho režimu “úspory energie”, čo za prvé vedie k väčšej odolnosti a za druhé k pomaljšiemu starnutiu. Z tohoto dôvodu sa ketogénna diéta dnes stala obzvlášť populárna medzi cyklistami, bežcami maratónov a zástupcami ďalších športových disciplín, kde je dôležitá vytrvalosť.
Ako uvádza Verdin, skôr nikto nepreveroval, ako podobný prechod do režimu “úspory energie” ovplyvňuje dĺžku života človeka a zvierat i cez všetky možné plusy. Jeho vedecký tím a skupina vedcov z Kalifornskej univerzity v Davise (USA) sa pokúsili o nájdenie odpovedi na túto otázku pozorovaním niekoľkých skupín myší, ktorým biológovia nasadili rôzne verzie ketogónnej diéty.
Tieto pozorovania ukázali, že ketogénna diéta vo všetkých variantoch naozaj zlepšuje prácu mozgu v pokročilom veku. Myši, ktoré sa stravovali podobným spôsobom, si oveľa lepšie a rýchlejšie pamätali miesto východu z bludiska a riešili iné úlohy spojené s vnímavosťou a pamäťou než ich súkmeňovci s normálnou alebo tučnou diétou. Naviac ketogénna diéta výrazne znižoala riziko smrti v stredných rokoch života, ale pritom nezvyšovala maximálnu dĺžku života.