Vedci budú po opätovnom spustení LHC najmä ďalej skúmať vlastnosti roky hľadanej tzv. božskej častice, teda Higgsovho bozónu. Indície o možnom objave božskej častice ohlásili výskumníci z CERN-u najprv vlani v júli, v marci tento rok zase oznámili, že novonájdená častica stále viac vyzerá ako Higgsov bozón. Heuer s úsmevom tvrdí, že objaviť časticu bola tá jednoduchšia časť práce. “Náročná sa začne až teraz. Najprv musíme zistiť, aký typ Higgsovho bozónu to je, či je to samostatná častica, alebo je súčasťou rodiny,” vraví Heuer. Bozón môže mať podľa jeho slov vlastnosti, ktoré vyplývajú zo štandardného modelu, ale rovnako to môže byť aj supersymetrický Higgs, teda častica z teórií za štandardným modelom. “Budú sa skúmať vlastnosti častice a po presnejších meraniach naraz môžeme zistiť, že už sme v rozpore so štandardným modelom a je to nová fyzika. To by znamenalo nielen nový Higgs, ale aj mnoho ďalších nových častíc,” priblížil.
Za predpovedanie existencie Higgsovho bozónu, ktorý vysvetľuje pôvod hmotnosti ostatných elementárnych častíc, dostali minulý mesiac Nobelovu cenu za fyziku Brit Peter Higgs a Belgičan Francois Englert. Obaja vedci sa favoritmi na cenu stali po tom, keď ich teoretickú prácu potvrdili experimenty v CERNe. Cena sa udeľuje jednotlivcom, organizácia ju teda získať nemohla. “Pre mňa bolo najpodstatnejšie, že Nobelova cena bola udelená za tú časť časticovej fyziky, ktorá súvisí s nájdením Higgsa. Ak sa pozriete na zdôvodnenie výboru, tak polovica citácií súvisí práve s experimentálnym objavom,” pripomenul. Do značnej miery je však podľa neho potrebné, aby fyzici v CERN aspoň trochu potlačili svoje ego a boli pokorní. “To sa učíme.”
LHC je dnes mimo prevádzky. Vysokoenergetické kolízie častíc by mali po opätovnom spustení dosiahnuť takmer dvojnásobnú energiu ako dosiaľ, z 8 na 13 až 14 tera elektrónvolt. Na to je potrebné posilniť prepojenia medzi magnetmi, pred piatimi rokmi totiž práve zlyhanie spoja spôsobilo odstavenie LHC na vyše rok. Heuer vysvetľuje, že dipólové magnety majú dĺžku 15 metrov a každý spoj medzi nimi na 27 kilometrov dlhom podzemnom okruhu musí byť rozobratý, vymenený a otestovaný. To je hlavná časť práce.
Svoju údržbu po troch rokoch prevádzky však potrebovali aj všetky urýchľovače, ktoré predurýchľujú protóny do LHC a čas mimo prevádzky využívajú aj v jednotlivých experimentoch. “Čo zvyčajne robíme je, že máme isté obdobie prevádzky a dlhé obdobie, kedy je zastavená. Teraz máme ešte dlhšiu prevádzku a ešte dlhšie zastavenie činnosti, aby sme urobili všetku potrebnú prácu na všetkých urýchľovačoch,” vysvetľuje Heuer.
Hoci je teda urýchľovač odstavený, práce, ktoré treba vykonať, je veľa, výskumníci majú na ňu naplánované dva roky. “Keďže v tuneli nemôže byť príliš veľa ľudí, potrebujeme veľmi dobré plánovanie. Nemôžete pobehovať celý čas a popritom pracovať, lebo priestor je obmedzený,” dodal Heuer.
Celý urýchľovací komplex by mali začať spúšťať krok po kroku už budúci rok. Heuer vraví, že prvý menší urýchľovač spustia v júni, posledný v októbri, a potom príde na rad LHC. “Už ďalší rok teda môžeme začať s ďalšími menšími experimentmi,” podotkol. V CERNe plánujú, že LHC bude potom bežať asi 20 rokov v harmonograme, keď bude tri roky v prevádzke a tri roky bude prebiehať údržba.
mž



















