Môj profil 
Predplatné
Mnohí Iránci v pondelok zistili, že na svoje účty na sociálnych sieťach sa nemusia prihlasovať cez proxy server, ale môžu tak urobiť priamo. Táto skutočnosť vyvolala nádej, že vláda zmiernila zákaz platný od protivládnych protestov v roku 2009, keďže sa vtedy ukázalo, že viaceré akcie proti režimu boli zorganizované prostredníctvom sociálnych sietí.
Tajomník štátneho výboru pre monitorovanie a filtrovanie internetu Abdolsamad Chorramábádi dnes vyhlásil, že priamy prístup na Facebook a Twitter umožnili technické problémy niektorých poskytovateľov internetových služieb. Spresnil, že vládne úrady zisťujú, o ktoré spoločnosti ide.
Po nástupe nového iránskeho prezidenta Hasana Rúháního do úradu si profily na internetovej sociálnej sieti Facebook vytvorili takmer všetci členovia vládneho kabinetu. Tento krok vyvolal u mnohých Iráncov nádej, že čoskoro dôjde k odstráneniu niektorých bariér týkajúcich sa používania internetu v krajine.
Prezident Rúhání sa vyslovil za uvoľnenie reštrikcií v politickom živote, ako aj za skoncovanie s cenzúrou internetu
Podľa vyjadrenia jedného z administrátorov počítačových sietí z Teheránu úrady “testujú, čo sa stane, keď odstránia filtre a či budú mať situáciu pod kontrolou, alebo nie”. Štátne a náboženské inštitúcie v Iráne kontrolujú obsah a šírenie informácií vrátane tlačených médií, hudby, výtvarného či filmového umenia, ako aj vysielanie rozhlasu a televízie.
Iránske vedenie začalo blokovať prístup k internetovým sociálnym sieťam v roku 2009, keď sa v krajine po kontroverzných prezidentských voľbách začali masové protesty. Podľa tvrdenia vtedajšej vlády opozícia využívala na zvolávanie svojich prívržencov práve internet.
Používatelia internetu zákaz obchádzali používaním súkromnej virtuálnej siete (virtual private network, VPN), teda počítačov za hranicami krajiny, cez ktoré sa obyvatelia Iránu mohli dostať k svojim kontám na sociálnych sieťach.
Vládnym špecialistom sa však podarilo vyvinúť metódy, ako zablokovať aj tento spôsob prístupu, keďže zástancovia tvrdej línie považujú internet za morálne skazený.
Prezident Rúhání sa počas predvolebnej kampane i po nástupe do funkcie vyslovil za uvoľnenie reštrikcií v politickom živote, ako aj za skoncovanie s cenzúrou internetu. Akékoľvek návrhy zmien však musí odobriť najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí. “Zdá sa, že kľúč” – Rúháního volebný symbol v jeho prezidentskej kampani – “môže odomknúť cenzúru internetu,” napísal nedávno proreformný iránsky denník Šark.
mž
.JPG)
